Knižné tipy: Na pokraji zrútenia sa treba vydať na cestu…

V búrlivom veku 15. rokov sa mi stala jedna veľká nepríjemnosť. Práve sme boli na dovolenke v Grécku, keď som si s hrôzou uvedomil, že som práve dočítal svoju tretiu a zároveň poslednú knihu, ktorú som si na dovolenku doniesol. Do konca pobytu ostával ešte viac ako týždeň a ja som mal na výber – buď sa okamžite naučím po grécky, zomriem od nudy, alebo začnem čítať knihy mojej sestričky a mamičky. Učiť sa cez prázdniny nehrozilo, na zomieranie som sa cítil príliš mladý, a tak som si zvolil poslednú možnosť. Vďaka tomu som v polovici puberty zistil, že Podarené dvojčatá od Enid Blytonovej sú úplne super, a že Anna zo Zeleného domu mi lezie na nervy v knižnej podobe rovnako ako v tej televíznej. Pri mamičkiných ženských románoch som sa pre zmenu červenal tak, že ma chceli zobrať na pohotovosť s akútnym úpalom. Výlet do ženskej literatúry vo mne proste zanechal hlboké stopy. Bolo to určite zaujímavé, ale už nikdy som sa nezabudol poistiť a nezobral som si na dovolenku menej ako 6 kníh. A vám odporúčam to isté – veď dobrá dovolenka bez dostatočnej zásoby dobrých kníh snáď ani nie je možná. Snáď vám náš výber trochu pomôže nájsť tie správne…

Thomas W. Hook – Jacko 1958 – 2009

Áno, áno. Ja viem. Už je toho naozaj dosť. Desať rokov si naňho nikto ani nespomenul a teraz je úplne všade len preto, že zomrel. Momentálne sú Michaela Jacksona plné noviny, ale fanúšikovia jedného z najvýznamnejších hudobníkov 20. storočia určite ocenia publikáciu, ktorá sa mu venuje naozaj podrobne. A čo je na tom najlepšie – konečne kniha, ktorá nie je len o plastikách, nejasných vzťahoch k deťom a ďalšich plastikách, ale aj o Jacksonovi ako človeku, ktorý za svoju slávu a bohatstvo zaplatil cenu, ktorá bola možno až príliš vysoká. Kniha Jacko od Thomas W. Hooka je proste povinnosť pre každého fanúšika Michaela Jacksona alebo hudby ako takej, a ktorý sa chce dostať oveľa hlbšie pod povrch, než mu to umožňujú bulvárne plátky, ktoré akoby si ani nevšimli, že Michael Jackson bol v prvom rade výnimočný hudobník, akých sa na svete zatiaľ narodilo len zopár.

Lorna Martinová – Žena na pokraji nervového zrútenia

A teraz dobrá správa pre všetky ženy milujúce romány, pri ktorých sa ani úbohí 15-ročný chalani nečervenajú – Bridget Jones je späť! No teda… Možno nie tak úplne, ale prvotina Žena na pokraji nervového zrútenia škótskej novinárky Lorny Martinovej je k slávnemu Denníku Bridget Jonesovej neustále prirovnávaná. A niet divu – čo vás napadne, keď vám niekto povie, že to je príbeh 35-ročnej novinárky, ktorá má dostatočný príjem, robotu, ktorú má rada, ale stále si nevie nájsť poriadneho chlapa? Lorna Martinová však na to išla inak ako Bridget a zverila sa do rúk veľmi nekomfortnej psychoterapeutky, s ktorou rozoberá svoje neuveriteľné príhody a trapasy. Tie postupne uverejňovala na stránkach svojich domovských novín, príbehy sa kopili, až z toho bol nakoniec román. A hneď bestseller! No a tá najlepšia správa nakoniec – kritikovia vyhlasujú, že tento román je ešte lepší ako Bridget!

Milan Weissabel – Kyselinári alebo Všetko je inak

Chlapi asi pre zmenu ocenia trochu tvrdší príbeh. A takým mediálne známy príbeh Kyselinárov jednoznačne je. Príbeh o tom, ako sa dá dostať do situácie, ktorej sa nevyrovná ani ten najčiernejší sen. O tom, ako to vyzerá, keď sa naplní známe „človek človeku vlkom“  a skombinuje sa s vedomosťami z chémie. Je to smutné, ale tak nejak sme si už zvykli, že spravodlivosť na Slovensku občas kráča po veľmi zvláštnych a krivoľakých chodníčkoch, preto nás podtitul Všetko je inak nijak neprekvapí. Tomuto príbehu možno chýbajú kladní hrdinovia Dánových románov, ale v skutočnom živote to tak občas proste je. Dobrí chlapci nie sú a tí zlí musia hrať s takými kartami, aké im život rozdal. Alebo k akým sa sami prepracovali… Ak sa vám páčil skvelý román Popol všetkých zarovná, jednoznačne by ste nemali vynechať ani túto novinku z pera Milana Weissabela.

Jack Kerouac – Na cestě (necenzurované vydanie)

Po takých príbehoch ako sú Kyselinári má človek občas chuť jednoducho vypadnúť. Zbaliť batoh, postaviť sa na koniec mesta, zdvihnúť palec a nechať sa odviezť niekam ďaleko preč. To je jedno kam. Hlavne, že preč. Hlavne, že ostávame Na ceste. Legendárny román Jacka Kerouaca vyšiel v slovenčine a češtine už veľakrát. Ale ešte nikdy nie vo svojej nescenzurovanej verzii. Jack Kerouac  bol známy tým, že písal na dlhú rolku papiera, aby ho v písaní neprerušovalo zakladanie nových listov papiera do stroja (jedna legenda hovorí, že tento román napísal na rolku toaletného papiera, ale takéto veci sa v skutočnom živote proste nestávajú). To mu však nijak nepomohlo, lebo vydavatelia jeho dielo aj tak vždy rozsekali, skresali a zničili jeho spontánnosť. Až teraz máme možnosť vychutnať si jeho román tak, ako ho Kerouac naozaj napísal. Spontánna próza, ktorá ani po toľkých rokoch nestratila nič zo svojej príchute slobody a voľnosti.

Erich Maria Remarque – Zasľúbená zem

Nebudem vám klamať. Erich Maria Remarque je môj obľúbený autor. Kedysi dávno sa mu podarilo presvedčiť ma, že povinná literatúra môže byť nielen povinná, ale aj pútavá, podivne zraňujúca a nútiaca človeka rozmýšlať. Potom, čo som si prečítal chronicky známy román Na Západe nič nové, som sa už nikdy nepozeral na literatúru tak ako predtým. A keď som dočítal Čas žitia, čas umierania, mal som dojem, že už nikdy čítať nebudem, lebo nič tak smutné už znova prežiť nechcem. Najnovšie vydanie jeho posledného, nedokončeného románu Zasľúbená zem je rovnaké ako celá jeho tvorba – hĺbavé, láskavo humorné, ale aj nekonečne smutné. Príbeh o imigrantoch, ktorí sa po mnohých strastiach dostali do Ameriky, len aby zistili, že ich tu nikto nechce a nepotrebuje vás dostane rovnako ako všetky Remarquové romány. Príbeh o tom, že človek sa najskôr musí vyrovnať so svojou minulosťou, aby mohol naplno žiť v prítomnosti, vo vás bude rezonovať ešte veľmi dlho.

Mlok: Nejlepší sci-fi a fantasy povídky roku 2009

Ridley Scott si síce môže myslieť, že sci-fi je už mrtvý žáner, ale my máme protiargument. V Českej republike sa každoročne koná súťaž Cena Karla Čapka o najlepšiu sci-fi alebo fantasy poviedku. Víťaz dostane cenu v podobe čierneho mloka (na počesť Čapkovej Války s mloky) a na dôvažok sa jeho poviedka spolu s ostatnými finalistami objaví v každoročnej zbierke poviedok Mlok. Ak vás Ridley Scott popudil rovnako ako mňa, alebo proste máte radi sci-fi a fantasy, rozhodne by ste si nemali nechať ujsť prehliadku najväčších súčasných talentov Českej republiky v tejto oblasti, ktorú v zbierke Mlok: Nejlepší sci-fi a fantasy povídky roku 2009 jednoznačne nájdete. Päť poviedok, päť krátkych poviedok, jedna novela a tri mikropoviedky by vás mali dostatočne presvedčiť, že tento žáner neprežíva, ale naplno žije!

Rudolf Čechura, Jiří Šalamoun – Príhody maxipsa Fíka

Keď som bol malý, mal som knihu, ktorá musela všade cestovať so mnou. Bola už celá ošúchaná a zničená, obrázky vyblednuté z toho, ako som po nich neustále šmátral ručičkami, ale ja som si proste nevedel pomôcť. Príbeh o obrovskom psovi, ktorý bol zároveň ten najväčší dobráčisko na svete, ma jednoducho fascinoval a napriek tomu, že som nevedel čítať, som všetky príbehy poznal naspamäť. A moje okolie, ktoré som neustále terorizoval s požiadavkou, aby mi čítali o „pfíkovi Fíkovi“ tiež… Ak teda máte dieťa, ktoré ešte stále hovorí „pfík“ namiesto „psík“, tak mu nemôžete urobiť väčšiu radosť ako s knihou Príhody maxipsa Fíka od dvojice českých autorov Rudolfa Čechura a Jiřího Šalamouna.