Knižné tipy: “Keď ženy prestanú čítať, román zomrie.”

Pred niekoľkými rokmi spravil známy britský autor Ian McEwan zaujímavý pokus – spolu so svojím synom prišiel počas obeda do londýnskeho parku a začal tam rozdávať knihy zadarmo. V priebehu pár minút rozdal 30 románov a takmer všetky romány si od neho zobrali ženy. Ako sám konštatoval – ženy sa maximálne tešili, že dostali knihu zadarmo, kým muži sa tvárili podozrievavo a knihy skôr odmietali. Po tomto malom experimente napísal Ian McEwan do britského denníku Guardian výrok, ktorý stojí v nadpise. A nedávne štúdie to potvrdzujú – ženy tvoria až 76% percentný podiel všetkých čitateľov. A preto má aj nasledujúci výber len jeden spoločný faktor – ten ženský…

Anna Adamová – Pavučinové pančušky

Anna Adamová sa prvýkrát zapísala do pamäte čitateliek  asi hlavne vďaka dlhočiznému, no ľahko zapamätateľnému názvu svojej prvotiny – Na lásku sa nezomiera. Len to občas bolí. Kurevsky. Ako sa neskôr ukázalo, kniha dokázala zaujať nielen svojím názvom, ale aj obsahom, preto neskôr nasledovalo pokračovanie, ktoré nepokazilo tradíciu dlhočizného názvu a nadávky (bez nej sa občas proste nedá vyjadriť tá správna dávka emócií). Čitateľky sa zhodli, že pokračovanie bolo oveľa lepšie ako prvý diel (ó, keby to platilo aj o filmoch!), a tak môžeme oprávnene dúfať, že jej tretí román bude ešte lepší. Samostatný román, ktorý nenadväzuje na predchádzajúce príbehy, sa už nesnaží zaujať neštandardným názvom. Román Pavučinové pančušky sa plne spolieha na silu príbehu o ľuďoch, ktorí sa správajú ako pavúky – chytia nás do svojich sietí a vycicajú z nás všetku lásku, cit a dôveru.

Slávka Koleničová – Nádej stratených duší

Romantických príbehov nie je nikdy dosť a teplé letné počasie nahráva nielen ich reálnemu uskutočneniu sa, ale aj ich spotrebe na dovolenke. Ak sa na ňu ešte len chystáte, tak vám nielen z duše závidím, ale aj odporúčam pribaliť si aj prvý román nádejnej slovenskej autorky Slávky Koleničovej – Nádej stratených duší. Príbeh dvoch partnerských párov, ktorých osudy sú navzájom prepletené spôsobom, ktorý ich navždy zmení bez toho, aby si to uvedomovali, je výbornou ukážkou autorkinho majstrovstva. Autorka zručne rozuzľuje tajomstvá, postupne odokrýva minulosť, ktorá by mala ostať navždy skrytá a vystavuje svojich hrdinov tlaku, pod ktorým sa navždy zmenia. Kvalitné slovenské autorky, píšuce hlavne romány pre ženy, už síce máme, ale žiadna ďalšia nemôže uškodiť.

Vince Crossová – Egyptská princezná (Môj príbeh – Denník egyptského dievčatka z roku 1490 pr.n.l.)

Je len málo kníh, o ktorých sa dá prehlásiť, že ich čítal takmer každý a že sa dokonca páčila KAŽDÉMU, kto si ju prečítal. Egypťan Sinuhet takou knihou bezpochyby je – v mojom okolí poznám len minimum ľudí, ktorí túto knihu nečítali a nepoznám nikoho, komu by sa nepáčila. Napodiv, na fenomenálny úspech tohto románu, sa pokúsila nadviazať až Vince Crossová, ktorá nám ponúka silný a pútavý príbeh o dcére faraóna Thutmosa, ktorá si užíva bezstarostný život panovníckeho dvora, až kým ju dávna veštba o „mladej žene, ktorá sa stane najlepším mužom Horného a Dolného Egypta“ nevrhne do víru životu nebezpečných intríg. Na rozdiel od Egypťana Sinuheta sa autorka sústredila na historickú presnosť reálií, preto sa môžeme tešiť, že na pozadí výborne napísaného príbehu sa nenásilnou formou dozvieme množstvo zaujímavostí o živote starovekých Egypťanov.

Jacques-Pierre Amette – Brechtova milenka

Román francúzskeho prozaika a dramatika Jacquesa Pierra Amettea opisuje zaujímavý a búrlivý život Bertolta Brechta, ktorý sa do dejín divadla zapísal vytvorením tzv. epického divadla. Príbeh, podávaný z pohľadu fiktívnej Brechtovej milenky sa sústreďuje na Brechtov príchod do NDR, kam sa vrátil potom, čo bol prenasledovaný najskôr fašistami a neskôr americkým Výborom pre neamerickú činnosť. Presvedčený marxista, ktorého divadlo malo silne protikapitalistický náboj, si získalo podporu štátu a Bertolt Brecht sa stal uznávaným národným umelcom. Ale nie všetko bolo tak ružové, ako to vyzeralo navonok – všade prítomná Stasi sledovala každý jeho krok, Rakúšania bojkotovali jeho hry a polícia ho neustále podozrievala ako cudzí element. A tak nám príbeh ponúka pohľad na umelca, ktorý dosiahol, čo chcel, len aby zistil, že žiadny úspech nie je zadarmo… Jacques-Pierre Amette bol za tento román ocenený prestížnou cenou Prix Goncourt.

Radim Uzel – Intímne slasti a strasti

Je to zvláštne, ale kým na Slovensku máme skôr „celebritných“ odborníkov na zdravú výživu, naši českí bratia si favorizujú iný obor – doktor Radim Uzel je asi najznámejším českým sexuológom, ktorý sa teší obrovskej popularite a to úplne oprávnene. Kto kedysi počúval jeho rozhlasovú reláciu Červené uši, ten už vie, že Radim Uzel vie rozprávať o sexe s vtipom, nadhľadom, ale aj fundovanosťou a snahou pomôcť tam, kde príroda zlyháva. A presne taká je aj jeho najnovšia kniha Intímne slasti a strasti. Autor sa v nej venuje všetkému, čo sa týka sexu a jeho záber je naozaj široký. V krátkych príspevkoch sa dozvedáme množstvo zaujímavostí o tejto obľúbenej činnosti, ponúka nám celkový obraz intímneho života u nás aj v zahraničí a to všetko zabalené v ľahkom a vtipnom tóne, ktorý je pre neho tak typický.

Zdenka Kmuníčková – Posledné dni Jána Palacha

Posledná kniha nie je ani románom, ani v nej nie je nič veselé. V celých československých dejinách asi len ťažko nájdeme lepší príklad ľudského odhodlania, sily osobnosti a presvedčenia o svojom názore, akým je práve čin vysokoškoláka Jána Palacha, ktorý sa verejne upálil na protest proti sovietskej okupácii. Jeho čin bol extrémny, drastický, diskutabilný a v konečnom dôsledku nedokázal nič zmeniť na vtedajšej politickej situácii, ale jeho posolstvo žije ďalej. Ľudia by mali proti zlu bojovať, kričať a keď je to potrebné, tak aj položiť život. A nie skloniť hlavu a podriadiť sa. A práve o tom je táto kniha. Autorka nám odhaľuje udalosti, ktoré viedli k tomu činu, pričom sa opiera o svoj rozhovor s umierajúcim Palachom. Ján Palach však nielen umiera, ale zároveň podáva nespochybniteľný dôkaz vlastnej vnútornej sily a racionality svojho činu. A na to by sa nemalo zabúdať…

Zdroj foto: daphne.blogs.com