blog

Prvá slovenská recenzia pokračovania Da Vinciho kódu

štvrtok 24. septembra 2009 00:01
Št 24.09. 2009 00:01

Keď sa z Da Vinciho kódu stal svetový bestseller, z ktorého sa doteraz predalo viac ako 80 miliónov kusov, všetkým bolo jasné, že Dan Brown nemá na výber. Pokračovanie jednoducho muselo prísť. Tlak okolia bol síce enormný, ale Brown si dal načas. Šesť rokov sa prechádzal po Washingtone, skúmal jeho najvýznamnejšie architektonické skvosty, a popritom ešte aj poctivo študoval históriu a symboliku jedného z najznámejších tajných rádov na svete – slobodomurárov. Výsledok sa dostal na pulty kníhkupectiev minulý týždeň pod názvom Lost Symbol (Stratený symbol) a my vám prinášame prvú slovenskú recenziu tohto nepriameho pokračovania.

Hneď na úvod môžeme prezradiť, že všetci fanúšikovia Da Vinciho kódu môžu byť spokojní. Brown dôkladne zvážil, prečo mala jeho predchádzajúca kniha taký fenomenálny úspech a dôsledne sa držal osvedčenej schémy. Hlavným hrdinom je opäť najznámejší symbológ na svete Robert Langdon, ktorý bol hlavným hrdinom Da Vinciho kóduAnjelov a démonov. Opäť bude riešiť spletité záhady histórie, opäť pôjde o tajný rád, zase sa tu nájde priam diabolský zloduch a nakoniec nás samozrejme čaká aj „povinný“ prekvapivý a šokujúci zvrat.  Ostáva na čitateľovi, či mu tento druh literatúry vyhovuje, alebo nie. Zdá sa však, že na svete existujú milióny ľudí, ktorí ho priam zbožňujú. Niet preto dôvodu prečo ho meniť…

Langdon je o pár rokov starší, vďaka udalostiam z predchádzajúcich kníh pomerne slávny, vedie si pokojný život harvardského profesora a k spokojnosti mu nič nechýba. Potom je však pod falošnou zámienkou vylákaný do Washingtonu D.C., kde ho kontaktuje únosca jeho najlepšieho kamaráta, mentora a zároveň popredného slobodomurára – Petra Solomona, aby mu vysvetlil, čo musí spraviť, ak chce svojho kamaráta zachrániť. Stačí, aby preňho vyriešil jedno z najväčších tajomstiev histórie – tajomstvo legendárneho rádu slobodomurárov. Vzápätí Langdon nachádza Solomonovu odseknutú ruku, na ktorej sú vytetované symboly, pozývajúce ho vyriešiť záhadu, ktorá mu prinesie vedomosti schopné navždy zmeniť osud ľudstva.

Aby to nebolo príliš jednoduché, tak okrem únoscu, ktorý sa skrýva pod pseudonymom Mal’akh, sa mu do cesty pripletie aj slávna americká CIA so svojou riaditeľkou Inoue Sato, no a nebol by to Robert Langdon, keby mu pri riešení záhad nepomáhala nejaká šarmantná slečna. Tentoraz je to Solomonova sestra doktorka Katherine Solomonová ako hlavná predstaviteľka tzv. noetickej vedy (noetic science), ktorá skúma vplyv ľudského vedomia na fyzickú realitu. Tá zároveň predstavuje aj hlavné spojivo medzi starodávnymi mystickými teóriami a modernou vedou. Zástup „komplikátorov“ by samozrejme nebol kompletný bez samotných slobodomurárov, ktorí sú presvedčení, že uchovanie ich tajomstva má vyššiu hodnotu ako život Petra Solomona. Kocky sú vrhnuté, dej sa môže začať.

Langdon má na vyriešenie celej záhady čas len do polnoci, preto dej napreduje frenetickým tempom. Kapitoly sú krátke, dej neustále skáče medzi Langdonom, Katherine Solomonovou a Mal’akhom, pričom Brownovi sa úspešne darí napodobňovať atmosféru seriálu 24. O udalostiach predchádzajúcich samotnému deju sa dozvedáme vo forme flashbackov, ktoré sú spočiatku príjemným uvoľnením a zdrojom ďalších informácií, ktoré potrebujeme, aby sme rozumeli nadchádzajúcim udalostiam, ale keď sa ich nezbavíme ani pred veľkým finále, kedy už je všetkým všetko jasné, tak začínajú pôsobiť skôr rušivo.

Inak knihe nie je veľmi čo vytknúť. Základným predpokladom, aby sme si ju užili je, že musíme zabudnúť na fakt, že sa jedná o šialene úspešný bestseller. Musíme si prestať klásť otázku, prečo práve tento autor a tento druh literatúry. Prečo práve on predal za týždeň už dva milióny kusov tejto knihy. Dan Brown nám proste ponúka kvalitne napísaný napínavý thriller, ktorý umne mieša všetko, čo máme radi na tomto žánri, pričom je dostatočne inteligentný a sebakritický na to, aby vedel, že nepíše žiadne prelomové a hodnotné dielo svetovej literatúry.

Brown nám jednoducho ponúka kvalitný román, v ktorom sa dokázal vyhnúť takmer všetkým klišé. Doktorka Solomonová je už postaršia slečna, takže ju automaticky diskvalifikoval z pozície možnej „lásky na pozadí vypätých situácií“, slobodomurári sú síce organizácia obklopená mnohými tajomstvami, ale zároveň sú to „tí dobrí“, katolícka cirkev je spomínaná len veľmi okrajovo (okrem epilógu) a prakticky ju nekritizuje a inak je všetko tak, ako to máme radi. Zloduch je tak extrémne a cieľavedome zlý, že sa ho dá len nenávidieť a s odporom obdivovať, dej nás prevedie snáď každou trochu známejšou pamiatkou Washingtonu, užijeme si tajné laboratória, staré knižnice, lúštenie nápisov a odhaľovanie významu symbolov. Keby pridal ešte klobúk a bič, tak sa mi po líci začnú kotúľať slzy nostalgie…

A tak sa na záver dostávame k tomu istému výroku, ako na začiatku. Ak sa vám páčil Da Vinciho kód, tak nemáte dôvod váhať. Ak máte radi napínané thrillery točiace sa okolo tajomstiev histórie, tak sa vám páčil už Da Vinciho kód a patríte do prvej kategórie. Ale ak patríte k literárnym fajnšmekrom, ktorí v knihách hľadajú skôr hĺbkový rozbor psychiky hlavných hrdinov, ostrú a predsa konštruktívnu kritiku sociálnych pomerov vo svete, alebo filozofický podtext, ktorý vás prinúti rozmýšľať nad zmyslom života, tak toto nie je kniha pre vás. Cieľom románu Lost Symbol (Stratený symbol) je pobaviť, a aj keď sa občas tvári sofistikovane a určite sa nájdu tisícky milovníkov konšpiračných teórií, ktorí sa s nadšením vrhnú na chudákov slobodomurárov, v skutočnosti je to celé naoko. Brown sa nás nesnaží vzdelať, nesnaží sa odhaliť mystické tajomstvá, ktoré nám boli doteraz ukryté. Jeho cieľom je pobaviť nás a to sa mu darí celých 509 strán, na ktorých sa román rozprestiera.

Verdikt: Jedna hviezdička dole za neustále opakovanie tej istej schémy. Áno, ja viem. Ona funguje, ale štvrtý pokus o to isté by už mohol vyznieť rozpačito. Tých tajných spoločenstiev zas až tak veľa nie je… ****/*****

PS: Ak sa tešíte na slovenské vydanie, tak sa obrňte trpezlivosťou. U tejto knihy sa predpokladá tak veľká popularita, že by príliš ovplyvnila vianočný trh (V Británii sa prvý týždeň predávalo 19 kusov za minútu), takže v slovenčine príde na trh až 10. februára 2010 (mnemotechnická pomôcka: 10022010).