Budúca slovenská yntelikencia

Nezvyčajný pohľad?

Hovorí sa, že deti sú našou budúcnosťou. Stále viac ľudí sa však pozerá okolo seba a začína sa tej budúcnosti tak trochu báť. Úroveň vzdelania klesá, zo všeobecného rozhľadu sa stáva skôr silne obmedzený výhľad, o pravopise ani nehovoriac. Rozdiel v predložkách „s“ a „z“ sa pomaly prepadáva do tajomných hlbín mystických vedomostí, ktoré budú o pár rokov už definitívne zahalené rúškom tajomstva (to keď sa z dnešných študentov stanú učitelia) a z obľúbenej zábavky „smejme sa americkým deťom, ako nič nevedia“ sa pomaly stáva smiech cez slzy, ktoré si však málokto uvedomuje. Niekto z tohto stavu obviňuje dobu, niekto školstvo, iný rodičov. Faktom však ostáva, že väčšine týchto nedostatkov sa dá predísť jednoducho – čítaním. A ako to vyzerá s čítaním mládeže na Slovensku? Na to sa pozrelo šesť knižníc v Bratislavskom kraji, ktoré nedávno zverejnili podrobnú správu Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji.

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začala informačno-komunikačná revolúcia, ktorá absolútne zmenila spôsob komunikácie, do veľkej miery zmenila spôsob trávenia voľného času, a ako taká samozrejme ovplyvnila aj čitateľskú gramotnosť a čítanie ako také. Na Slovensku sa už dlho ticho šepká, že ľudia čítajú čím ďalej tým menej, pričom s klesajúcim vekom je to neustále horšie a horšie. Až donedávna sa síce šepkalo, ale relevantný dôkaz nikto nemal. To sa však zmenilo – šesť verejných knižníc Bratislavského samosprávneho kraja – Mestská knižnica v Bratislave, Malokarpatská knižnica v Pezinku, Staromestská knižnica, Knižnica Bratislava-Nové Mesto, Miestna knižnica Petržalka a Knižnica Ružinov v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave sa spojilo a spustili výskum s alarmujúcimi, nie však prekvapujúcimi výsledkami.

Výskum sa zameral na Bratislavský kraj, celkový počet respondentov bol 1515 s pomerným zastúpením všetkých typov škôl a vek respondentov sa pohyboval od 13 do 20 rokov. Prieskum prebehol na 38 školách a zameral sa na všetky voľno-časové aktivity mládeže v kontexte s čítaním. A čo to teda zistili? Čísla hovoria jasne – počas školského dňa nečíta knihy 45,9% respondentov. Ak k tomu pridáme ďalších 25,7% respondentov, ktorí čítajú len menej ako 15 minút denne, zistíme, že

Čo sa za mladi naučíš...

nám vyrastá generácia, z ktorej takmer tri štvrtiny nečíta, alebo číta zanedbateľne. Dobrá správa pre rodičov dcér – dievčatá čítajú výrazne viac ako chlapci. Medzi chlapcami je až 55,9% tých, ktorí nečítajú vôbec. U dievčat je to „len“ 34,3%.

A čo teda robí tá naša mládež, keď práve nečíta? Ako to už pri výskumoch býva, odpoveď nie je jednoznačná, ale z výsledkov vyplýva, že respondenti, ktorí sa stotožňujú s výrokom v školských dňoch nemám okrem školy na nič čas, trávia víkend prevažne s kamarátmi (72,2%), potom nasleduje rodina (50%), športovanie (42,5%), počítač (40,3%), televízia (30,6%), vychádzky do prírody (15,3%) a ako posledné je samozrejme čítanie – 8,3% respondentov.

Toto je presne tá chvíľa, kedy sa ozvú zástancovia myšlienky, že „za všetko môže škola“, a aj keď problém samozrejme nemôže byť postavený tak jednoducho, nedá nám to nepozrieť sa na výsledky výskumu v oblasti povinného školského čítania. Určite si ešte pamätáte na nekonečné písanie čitateľských denníkov, výrobku kartoték s excerpčnými lístkami a morenie sa so Shakespearom. Ako to vyzerá v súčasnosti? Viac ako tretina respondentov (34,9%) uviedla, že buď to od nich učitelia nevyžadujú, alebo neprečítali ani jednu knihu z povinnej literatúry. V čase stránok ako Referaty.sk to síce nie je nič prekvapujúce, ale 21%, ktoré prečítali len jednu knihu za školský rok a ďalších takmer 10%, ktorí sa priznali k opisovaniu z Internetu alebo od spolužiakov, sa dostávame ku skutočne alarmujúcemu výsledku.

Situácia rozhodne nie je radostná, ba dokonca už ani úsmevná. Viac ako sto stranová správa uvádza množstvo ďalších údajov, nad ktorými sa dá len nechápavo krútiť hlavou, otázkou však ostáva, ako tento problém vyriešiť? Chceme sa zmieriť s tým, že ďalšie generácie už proste čítať nebudú, ich všeobecný rozhľad bude rovnako zlý ako ich pravopis a ich schopnosť kritického myslenia bude neustále narážať na limity stanovené ich kamarátmi, prípadne televíziou?

Ako naznačuje výskum – pokúsiť sa zvrátiť tento stav môžeme priamo doma. Ako veľmi dôležitý faktor čítania ako voľno-časovej aktivity sa ukázala prípadná existencia alebo neexistencia domácej knižnice. Ako už vieme, takmer polovica z celkového počtu respondentov (44,6 %) nečíta knihy počas bežného školského (pracovného) dňa vôbec bez ohľadu na to, či domácnosť má alebo nemá knižnicu. Avšak v kategórii tých, ktorí domácu knižnicu nemajú, je to takmer dvakrát toľko (82,7 %). Tí respondenti, ktorí doma majú vlastnú knižnicu, čítajú neporovnateľne viac, napríklad v kategórií tých, ktorí čítajú v rozpätí 1 – 2 hodín denne je skóre 24,2 % : 1,9 %.

Ďalším dôležitým faktorom je kniha ako dar. Výsledky sú rovnako smutné ako doteraz, v súčasnosti len 16,2 % respondentov dostáva knihy od rodičov pravidelne, 62,4 % respondentov len výnimočne a 21,1 % nedostáva knihy od rodičov nikdy. Ak si uvedomíme, že výnimočne môže byť pokojne raz za rok, poprípade raz v živote, tak tu máme 83% detí, ktoré s knihou ako darom vlastne ani nerátajú, pretože sa im to stalo menej krát ako zlomenina. Toto sú presne tie chvíle, kedy sa zdá predstava sochy J. K. Rowlingovej odliatej zo zlata ako adekvátne prejavenie úcty voči tomu, čo sa jej podarilo.

Zdá sa vám, že výskum na to šiel príliš sofistikovane? Nič si z toho nerobte, stačí počkať pár rokov a tomuto slovu aj tak nebude nikto rozumieť. Ešteže idú tie Vianoce a môžeme to aspoň čiastočne napraviť. Čo tak kúpiť tentoraz knihu a nie videohru?

Aktualizácia 9.10.2009: Iný pohľad na túto problematiku má šéfredaktor SME.sk Tomáš Bella. Oboznámiť sa s ní môžete v jeho reakcii Dnešné deti už nečítajú knihy? Super!

PS: Touto cestou by som chcel poďakovať Mgr. Eve Šulajovej, vedúcej odboru Útvaru koordinácie a metodiky Mestskej knižnice v Bratislave, ktorá mi ochotne a ústretovo poskytla správu z výskumu čítania mládeže v Bratislavskom kraji.

Foto: yourkidsed.com. / fhsuresearch.pbworks.com
Zdroj: Gašparovičová, A. a kol.: Čítanie mládeže v Bratislavskom kraji (Interpretácia výsledkov výskumu), Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2009.

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. Ľubo 9. 10. 2009 19:42

    mám 18, na knihy (a tlač) míňam vcelku dosť a rodičia mi na to aj ochotne dajú peniaze, rovnako stíham aj chodiť von s kamarátmi, aj pozerať TV a aj veľmi rád trávim čas na internete a popri tom mám ešte aj výborné školské výsledky – a to si mám teraz pripadať ako zázračné dieťa? ťažko, mne to totiž takto príde úplne normálne, nenormálne mi príde to, keď – aj oveľa mladšie decká odo mňa – (prakticky) vedia, čo je to orálny sex a koľko dní po nechránenom sexe treba použiť Postinor… deti vychovávajú rodičia a ich rodičov vychovali zase ich rodičia, tak to je a bude, to je podľa mňa jediný správny záver. A ešte k tej škole – v tomto sa “nás” musím zastať – školy máme veru niekedy dosť… nie je to vždy len výhovorka

  2. katka 9. 10. 2009 19:53

    Ja osobne asi ešte stále patrím do kategórie detí,aj keď už mám 18,ale podľa tohto článku som asi dosť netypické dieťa.Čítam už odmalička,odkedy som sa naučila čítať.A odvtedy sa mi asi nestalo,aby som nemala rozčítanú knihu a nevenovala sa jej,pravidelne ju nečítala.Keďže som teraz na náročnej strednej škole,času na čítanie mám možno trocha menej,ale stále sa nájde.Najmä na povinnú literatúru.Všetci v mojom okolí vedia,aký som knižný “závislák” a nikoho neprekvapuje,keď na Vianoce spíšem minimálne dvadsaťpoložkový zoznam kníh:)Poznám viacero podobne zmýšľajúcich ľudí(aj keď žiaden z nich pravdepodobne nie je z Bratislavského kraja)a preto si nemyslím,že by to s nami,mládežou,bolo až také zlé. ;)

  3. Majka 10. 10. 2009 12:44

    Mám len 15 rokov a čítanie milujem. Pravdaže nie som zatvorená celé dni len na posteli s knihou, ale čítam každý deň. Lebo ma to baví. Ale čo už, niektoré decká proste nepovažuje knihy za dôležité. A je to potom aj vidno.

  4. Skratka 10. 10. 2009 16:23

    Je pravda, že človek, čo často číta knihy sa už pomaly začína cítiť ako trojhlavé teľa, alebo niečo podobné. Na druhej strane čítať sa dajú aj iné veci ako- rôzne články na internete a pod., takže snáď na tom slovenská mlaď nie je až tak zle (hoci úroveň niektorých internetových textov je desivá).:)

    1. anonym 12. 10. 2009 00:28

      absolutny suhlas:D Inak, na mna sa minule na chate oborili, ze sa vyjadrujem ako slovnik a pouzivam zastarale vyrazy…slovo ,,zunovať sa” je naozaj skutocny archaizmus:D

  5. Simmi 10. 10. 2009 19:14

    Takže – nedávno som dovŕšila 14 a už od svojich piatich rokov sa aktívne venujem knihám. Prečítam prakticky všetko a vždy si z knihy niečo vezmem. Nieto dňa, keď si niečo neprečítam. Veľakrát však čítam e-booky, keďže knihy sú v dnešnej dobe drahé a nemôžem si všetky, po ktorých túžim dovoliť. A nemôžem súhlasiť, že inteligencia klesá, pretože je to hlúposť. Slovensko má stále skvelé školy, až na pár výnimok. Nie sme predsa v Amerike, v ktorej vlastne ani presne nevedia čo to kniha je. Kniha sú prínosom a sama píšem a dúfam, že raz niečo vydám, ale nemôžem súhlasiť, že sa menej číta, pretože hocikedy si idem kúpiť knižku do kníhkupectva, niekto mladý, si nejakú knihu prezerá. Nevravím, že si ju automaticky aj kúpi, ale snaží sa ju zohnať, o niečo lacnejšie, v knižnici, alebo nejaký e-book. I keď idem do knižnice, vidím tam skôr mladšiu generáciu, čiže ľudí v mojom veku, ako dospelých. A taktiež – nie všetci študenti, si môžu dovoliť večne čítať. Ja osobne navštevujem gymnázium a pri tej škole, nie je ľahké nájsť si trošku času pre seba. A navyše ak by som mala urobiť v triede anketu, kto číta a kto nie, nájde sa možno 5 ľudí, ktorí nečítajú. A to sme v triede 34. Myslím si, že takýmto niečím ponižujete len a len svoje deti, pretože aj keď tu sú počítače, skúste sa prizrieť čo tie deti robia. Možno čítajú články, knižky v PC alebo niečo zaujímavé. Možno prispievajú na fóra, na ktorých je povinné písať pravopisne. A sama čítam ako víchor a plačem keď nemám čas na knihy. Je mi ľúto, že dnešní ľudia sa neprizrú nato, čo deti robia, pretože je tu mnoho tých, ktorí čítajú a vidíte, môžem do tej skupinky zaradiť takmer celú svoju triedu a navyše, nie sú len romány, ale i odborná literatúra a možno nie každý našiel štýl, ktorý by ho zaujal.

    1. GS122 5. 5. 2011 21:57

      Ahoj, vyzeras ako inteligentne dievca, je super, ze citas i e-booky, to za mojich cias nebolo, tak musim povedat, ze ti trochu zavidim. . No musim povedat, ze ak si myslis, ze v Amerike ” vlastne ani presne nevedia čo to kniha je”, je to naozaj nezmysel. Dufam, ze to teraz nie je rozsireny nazor. Ked som bola na strednej skole, tiez som pocula par nazorov, ake su tie americke stredne skoly primitivne, pochadzali od studentov gymnazii, ktori sli do USA na vymenu. Je to vsak nieco podobne, ako keby student nejakej specializovanej vyberovej skoly (americka high school je pre vsetkych studentov) prisiel na nejaku slabu slovensku ucnovku v Hornej Dolnej a potom doma rozpraval, ze ved ti Slovaci vobec nevedia matematiku ci biologiu. Navyse, ti vymenni studenti zvacsa chodia aj na slabsie high school a este k tomu dostavaju ulavy. A k tomu “Slovensko má stále skvelé školy, až na pár výnimok.” nemusim nic dodavat, ci je to pravda, zistis, ak sa vydas za par rokov do zahranicia. Mozno sa mylim a chodis na najlepsie gymnazium na Slovensku, no ja som az na vysokej skole zistila, ako strasne malo mi ta skola za tych 13 rokov dala.

    2. Juraj Šlesar 11. 10. 2009 12:36

      Simmi, odpovedám Tebe, aj keď toto je vlastne určené viacerým ľuďom, ktorí sa rozhodli vyjadriť svoj názor, a to vrátane Tomáša Bellu. Výskum ako taký nerobil rozdiel medzi klasickou knihou a e-bookom. To znamená, že ak niekto číta e-booky, tak sa to samozrejme tiež berie za prečítanú knihu. Ďalej – vzhľadom na dĺžku a stráviteľnosť článku, som nemohol spomenúť všetky aspekty, ktoré bral výskum do úvahy, ale ver mi, že výskum pamätal na to, že študenti môžu aj na internete čítať texty prípadne celé knihy. Ak by kohokoľvek zaujímala kompletná správa z výskumu, nech sa obráti na pani Šulajovú a verím, že ona Vám poskytne oveľa podrobnejšie informácie, než bolo v možnostiach tohto článku.
      A posledná vec – človek má tendenciu posudzovať celkovú situáciu podľa seba a svojho okolia. Je to prirodzené a normálne. Len treba pamätať na to, že na študenti gymnázií rozhodne netvoria väčšinu mládeže na Slovensku. Dokonca ani polovicu. Takže situácia na gymnáziách je samozrejme oveľa lepšia (aj podľa výsledkov výskumu), ale samotné gymnázia “nás nevytrhnú”.

      1. anonym 12. 10. 2009 00:09

        Simmi, prosim Ta, na ktorych forach sa musi pisat spisovne? To je pre mna absolutna a sokujuca novinka O_o.

  6. anonym 12. 10. 2009 00:19

    Vážený pán Šlesár.
    Zaujal ma Váš článok a téma, ktorú ste načali. A práve preto by som sa chcela pripojiť k tejto debate.
    Čo sa týka mňa, mám 24 rokov a dalo by sa povedať, že literatúra je mojím koníčkom, ktorému sa venujem aktívne aj pasívne.
    Vo voľnom čase sa venujem činnosti na jednej webovej stránke, ktorú navštevujú viac-menej mladí ľudia vo veku od 13 – 25 rokov, staršieho si naozaj nepamätám?. Moja funkcia na stránke, okrem prispievateľa, je aj oprava gramatiky v článkoch, ktoré ,,idú von“.
    Tu je teda moment, kedy s Vami súhlasím, že dnešní mladí ľudia – nie všetci podotýkam, majú skutočne veľké nedostatky v slovenskej gramatike. A to v súkromných aktivitách spojených s písaním, ale aj v pracovných. Nedávno som mala možnosť prečítať si pracovný e–mail od nadriadenej. Ak tam nebolo päť chýb, tak potom ani jedna. Nehovorím o preklepoch – to sa stáva každému. Šlo o hrúbky i/y, čiarky v súvetiach a pod.
    Spisovné písanie je, podľa mňa, celoživotný proces nikdy nekončiaceho učenia sa a overovania si svojich vedomostí. A taktiež ide o moment, kedy si človek povie, že to, ako píšem o mne niečo vypovedá.
    Keď píšem články na stránku, mám automaticky otvorenú stránku http://slovnik.juls.savba.sk/ a každé jedno slovo, v ktorom si nie som s niečím istá preverujem.
    Článok pána Bellu sa mi zdá trocha prekrútený a uteká od podstaty problému – je síce pravda, že ľudia čítajú kadečo okrem kníh, ale amatérske stránky, blogy a iné platformy by som práve za kvalitné médium, pomocou ktorého si majú ľudia osvojovať a upevňovať gramatiku, rozhodne nepovažovala. A to z niekoľkých dôvodov:
    – sama na jednej takej pôsobím a stopercentnú správnosť zaručiť nevieme, i keď sa snažíme ,,zločiny proti gramatike“ minimalizovať?
    – navštevujem blogy, facebook, iné amatérske stránky a vidím, čo sa tam deje…
    A keďže ani ja nezaspávam s KSSJ v ruke, tak asi jedine knihy, e-books a rôzne periodiká sú schodnou a verifikovanou cestou upevňovania si našej ,,premilenej a prezložitej“ gramatiky a rozširovania si toho mystického všeobecného rozhľadu :D.

    1. Juraj Šlesar 12. 10. 2009 00:36

      Úprimne povedané, osobne si nemyslím, že by práve gramatika bola podstatou a hlavným problémom malej sčítanosti. Neviem ako iní, ale mňa naučila väčšinu z gramatiky moja pani učiteľka na ZŠ (pani učiteľka Mončeková, doteraz som jej hlboko vďačný, aj keď vtedy som ju nenávidel :-)). Skôr by som povedal, že problém tkvie skôr v nedostatočnom všeobecnom rozhľade a absencii kritického myslenia, o zakrpatenej predstavivosti už ani nehovoriac – každá kniha, aj obyčajná beletria, dokáže poskytnúť čitateľovi informácie, ktoré su pre neho nové. Knihy rozvíjajú imagináciu tak, ako to televízia, alebo počítačová hra nikdy nedokáže a knihy (aspoň tie “kvalitnejšie”) nás nútia rozmýšľať – opäť niečo, čo nové médiá nepodporujú. Tá gramatika je už skôr príjemným bonusom.
      Samozrejme to neplatí pre celú mládež, ale mojou snahou bolo poukázať, že sa tento problém týka takmer polovice mladých, čo už je počet, pri ktorom by sme sa mali zamyslieť, kam vlastne smerujeme. Jasné, ľudia odjakživa nadávajú na mladšiu generáciu a sťažujú sa: “To za našich čias nebývalo…”, ale to zároveň neznamená, že to je v poriadku.

      1. anonym 14. 10. 2009 00:06

        Možno tento vývoj, kt. sa Vám javí na zákl. výskumu nepriaznivo, je len dočasný. Priznám sa chýba mi tam sledovanie dynamiky vývoja zistených výsl., čiže nedá sa z neho vyčítať, či to pred 1-2 rokmi bolo horšie, alebo lepšie.
        Ďalej, veková skupina – píšete, že sa jedná o výskum, kt. bol robený na vzorke študentov od 13 – 20 rokov. To je 7-ročný rozdiel medzi max. a min. vekom respondenta. Trinásťročný žiak má celkom inú potrebu a schopnosť čítať, než dvadsaťročný dospelý človek. Ja som najviac kníh prečítala na gymnáziu na teraz na vysokej škole. A čítam pravidelne od dvanástich rokov. No a chýba mi tam porovnanie s okolitými štátmi.

      2. Grgo 12. 10. 2009 17:34

        “Knihy rozvíjajú imagináciu tak, ako to televízia, alebo počítačová hra nikdy nedokáže a knihy (aspoň tie “kvalitnejšie”) nás nútia rozmýšľať – opäť niečo, čo nové médiá nepodporujú”
        .
        Existuje na toto nejaka studia? Som z mladej generacie a mam mnoho kamaratov ktory boli progameri a travili skutocne cele dni (aj 14 hodin denn) hranim akcnych hier (counterstrike atd.). Vacsinou to bola nejaka perioda zivota (rok-dva) a momentalne su prilezitostnymi hracmi. Moj osobny nazor je ze vplyv hier a to dokonca aj akcnych bol pozitivny a to dokonca aj priamo fyzicky:

        http://news.cnet.com/8301-10797_3-10206764-235.html

        http://www.plosone.org/article/info:doi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0004153

        http://www.abc.net.au/science/articles/2009/06/24/2607577.htm

        Hry maju na rozdiel od televizie taktiez dodatocnu vyhodu v tom, ze podobne ako knihy, cloveka do seba vtiahnu. Hrac ktory hra 2 mesiace Civilizaciu sa zoznami s historiou velmi zabavnou formou.

        1. Jarka 14. 10. 2009 06:48

          Všetky tieto PC hry odsudzujem, keďže vidím ako vplývajú na deti. Zatiahnuté sú do deja až tak, že si neuvedomujú čas, ktorý za PC strávia, zabúdajú na to, že sú hladní, alebo treba ísť na WC. A ukážte mi dieťa, resp. chlapca, ktorý dobrovoľne bude hrať hru, ktorá nemá nič spoločné so strieľaním, bajkovaním a skejtovaním (píšem ako počujem, lebo týmto moderným výrazom tak rozšíreným medzi 10-16 ročnou mládežou naozaj nerozumiem). Navyše tie decká začínajú byť z PC hier deformované a podaktoré nie sú schopné slovne vyjadriť svoje myšlienky, akoby im niekto slovnú zásobu z hlavy vykradol…

  7. Aiculik 12. 10. 2009 14:47

    Ja som totalny a nevyliecitelny knihomol. Ale ked si spomeniem na zaciatky, na to, ako sa vo mne prebudila laska ku kniham – bolo to vdaka rodicom. Kazdy vecer pred spanim nam (mne a sestre) citali. Vecernicek, zuby, citanie – to bol kazdodenny vecerny ritual. :o) A videli sme aj, ako oni dvaja citaju. Vypli telku a spolu si citali. Aj vdaka tomu som sa nevedela dockat, kedy sa konecne naucim citat. A od prvej triedy som pod ucebnicou schovala Ferda Mravca. :o) Ucitel na prvom stupni casto zorganizoval “citaci den”, kedy niekto, dopredu vyzrebovany, priniesol do skoly svoju oblubenu knihu a nahlas sme z nej citali. Velmi sme sa na to tesili.
    Dnes, ked to porovnam – nepocula som, ze by v niektorej skole mali citaci den. Ked v jednej skole ucitelka navrhla nieco podobne, zvozili ju pod ciernu zem, ze to je blbost, dovolit detom citat gyce a okrem toho by to znizilo disciplinu a odcerpalo cas potrebny na uzitocnejsie veci.
    Ale este dolezitejsie je – dnesni rodicia vacsinou necitaju. Ani pre seba, ani detom. Aspon z tych rodicov, co poznam ja – mozno iba v kazdej desiatej rodine citaju knizky. Inde pustia video.
    Ked zacnu citat dospeli, ked detom ukazu, ze citanie je nielen uzitocne ale aj zabavne, zacnu citat aj deti. Ked ale jedinou “literaturou” doma bude Novy cas, tazko cakat, ze z dietata bude odrazu vasnivy citatel…

  8. Grgo 12. 10. 2009 17:16

    Par komentarov:

    1. V prvom rade nie je nikde spomenute ako sa situacia vyvijala, teda ako na tom boli starsie generacie
    .
    2. Vyskum studuje iba parameter cita/necita. Absolutne chybaju dalsie parametre – ako sa vyvija slovna zasoba, ako sa vyvija schopnost porozumiet pisanemu textu apod.
    .
    3. Neviem ako ostatni, avsak v mojom (dvadsiatnik) ale beletriu a odbornu literaturu citam vyhradne v anglictine (ano citame ebooky). Som zvedavy ako by sa toto odrazilo v podobnych testoch

  9. Veronika 21. 10. 2009 17:45

    Budem mať 17 a bez kníh si neviem predstaviť môj život. Ku knihám som sa dostala už dávno: keď sa môj otec pochechtával nad nejakou knihou povedala som mu nech mi ju požičia. Mala som asi 11 rokov a všetky knihy ktoré sa mi dostali do rúk do vtedy ma nezaujali. Preto som si myslela že je čítanie nezaujímavé. No a keď som začala čítať tú knihu (Vládci strachu) tak som neskončila kým som ju nedočítala. :-) A od vtedy čítam stále. Doma, v autobuse do školy/zo školy, …

  10. GS122 5. 5. 2011 21:45

    Suhlasim s panom Bellom. Kto chce, cita, len sa zmenilo medium. Ked som chodila na zakladnu skolu, bola som jedna z mala, co citali, mnoho spoluziakov sa tym dokonca chvalilo, cool bolo pozerat Beverly Hills alebo co to vtedy bezalo. Vtedy som precitala tak 50 kniziek rocne, vacsinou z kniznice, no casto som objednavala i z Martinusu:). Dnes do kniznice chodim zriedkavo a knizku si kupim len vynimocne, momentalne totiz vela cestujem, takze by mi zbytocne zaberali miesto. No neznamena to, ze necitam, prave naopak. Citam denno denne, kazde rano si precitam spravy, blogy a ine zaujimave clanky. Ked mam chut precitat si nejaku beletriu, precitam si ju v citacke. Dovolim si preto tvrdit, ze keby som vyrastala v dnesnej dobe, mala by som tolko spominane kriticke myslenie rozvinute este viac ako ked som citala knizky – vyber v miestnej kniznici bol totiz znacne obmedzeny, zato na internete je siroke spektrum nazoru a navyse sa daju zdarma stiahnut tisice kniziek z pera najoslavovanejsich autorov. Gramatiku by som naopak tolko nevyzdvihovala. Nie kazdy chce byt spisovatel a vacsina mojich rovesnikov v praci vyuziva hlavne cudzie jazyky. Gramatika je len umely konstrukt, ktory navyse u nas stoji na voli zamestnancov Jazykovedneho institutu LS(napr. v anglicky hovoriacich krajinach nic podobne neexistuje a nemam pocit, ze by ich to nejak poznacilo, prave naopak, jazyk sa tak vyvija s ludmi)

    1. Juraj Šlesar 5. 5. 2011 21:55

      Ufff, toto je tak starý článok, že si už presne nepamätám, čo tvrdil pán Bella. :-) Každopádne – každý argument, ktorý začne “ja a moji kamaráti takí nie sme, preto je to blbosť…” je už apriori zlý. Sila štatistiky spočíva práve v tom, že berie spoločnosť ako celok. Nech už žijete kdekoľvek a akokoľvek, vaše okolie je len veľmi malou časťou spoločnosti, z ktorej sa nedá objektívne vyčítať nič. To že si vy prečítate blogy a beletriu na čítačke je fajn, ale to nič nemení na tom, že ľudská schopnosť udržať pozornosť na jednom článku sa ráta na sekundy. Väčšina ľudí číta maximálne statusy na Facebooku a 140 znakové správy na Twitteri. Oveľa populárnejšie sú videonávody, lebo sú pohodlnejšie, a tak ďalej, a tak ďalej. Ku gramatike sa vyjadrovať nechcem, poviem len, že nesúhlasím. A Briti aj Američania majú veľmi renomované jazykové inštitúcie. ;-) Každopádne dostávame sa k vašej prvej vete – áno, kto chce čítať, ten číta. Problém je, že málokto chce.

Sociálne siete
Trúfame si povedať, že každý náš LookBook je čarovný. Ale tento letný obzvlášť! No veď posúďte:… https://t.co/gj2Va6A0c2
28. 6. 2017
@milokaj @Spotify Bola to reklama našich českých kolegov, ale ďakujeme za upozornenie, už by to malo byť ok. :-)
27. 6. 2017
Harry Potter dnes oslavuje 20 rokov od vydania 1. dielu! :o Sme dojatí! A starííí! Ale Harry je tu stále s nami:… https://t.co/U7pgVnwFCh
26. 6. 2017
Bláznivá Zľava XXII na historické romány len a len dnes a len a len pre vás: https://t.co/A56x5Ef662 #akcia #zlavahttps://t.co/ssNg5oM1Fx
22. 6. 2017
RT @RuFiK7: Toľko možností, kde skončiť a odkiaľ pokračovať @martinus_sk https://t.co/IqfjVxj6NE
13. 6. 2017
Zapletení
Zygmunt Miłoszewski