Na druhý svet ešte raz a inak: Edgar Allan Poe

Tretí október 1849, Baltimore, pochmúrne hmlisté ráno. Na chodníku leží bezvládne telo. Špinavý kabát, polodlhé zlepené vlasy a pach alkoholu. Tento nie veľmi lichotivý obraz vykresľuje Edgara Allana Poea štyri dni pred jeho úmrtím.  Takto bol nájdený pred prevozom do nemocnice, kde 7. októbra toho istého roku skonal.  Upil sa na smrť, to je jedna – vysoko pravdepodobná, teória o príčine jeho smrti.  Autor preslávený svojím citom pre tajomno a makabrozitu nemal práve ideálny život a tak nečudo, že alkoholom topil žiaľ a depresie.

Edgar Poe sa narodil do rodiny kočovných hercov Elizabeth a Davida Poa. Povráva sa, že meno dostal po postave zo Shakespearovej hry Kráľ Lear. Život kočovných hercov nebol práve najľahší, a tak  hlava rodiny, David Poe, zaháňal problémy alkoholom. V roku 1810 sa rozhodol od ženy a detí, Edgar mal dvoch ďalších súrodencov, odísť. O rok na to rodinu opustila aj matka, ktorá zomrela na suchoty. A tak po Poeovcoch zostali tri malé siroty.

A tu sa dostávame k pôvodu prostredného mena Edgara Allana Poa. Ako trojročného chlapca si ho zo sirotinca v Richmonde adoptovali manželia Allanovci. Boli to veľkoobchodníci s tabakom, a tak sa malé chlapča dostalo do rodiny, ktorá núdzou rozhodne netrpela.  Allanovci boli pôvodom Škóti. Vďaka nim  sa na malú chvíľu Edgar dostal do Anglicka. Cestoval spolu s nimi a v Anglicku sa mu dostalo aj vzdelania. Po návrate do Ameriky sa zapísal na University of Virginia, kde chcel študovať jazyky. Pre svoju hráčsku vášeň však školu opustil už po roku. Peniaze určené na štúdium totiž prehral alebo prepil. Pre rastúce dlhy sa Edgar svojím náhradným rodičom úplne odcudzil. Otec aj jeho nevlastný brat odmietali ďalej riešiť rastúce dlhy nahonobené bohémskym životom. A tak Poe prišiel na myšlienku zapísať sa na vojenskú akadémiu. Vojaci majú zabezpečené miesto na prespatie, stravu aj šatstvo, no a samozrejme dostávajú plat. Pre niekoho, kto nemal peniaze, ideálne miesto. Ale pre niekoho, kto nebol schopný rešpektovať základné pravidlá už nie. A presne toto bol prípad Edgara Allana Poa. Ani na akadémii vo West Pointe sa neohrial viac ako rok. Pre problémy s disciplínou bol vylúčený.

Pôsobenie vo West pointe mu však vôbec nebolo na škodu. Medzi spolužiakmi bol pomerne obľúbený a vďaka ich pomoci mohol vydať svoju básnickú zbierku. A zbierka to bola doslovne. Na jej vydanie sa mu totiž vyzbierali po 75 centoch. Poe nebol len zdatný básnik, ale aj veľmi schopný žurnalista. Keďže zistil, že kariéra v armáde mu nie je súdená, začal pracovať v Richmonde ako šéfredaktor.  Popri práci v novinách naďalej písal básne. A tá najznámejšia – Havran, mu vyšla v roku 1845. Havran vyvolal obrovský rozruch a záujem verejnosti. Kritiku aj laikov doslova ohromil.

Básnik, ktorý bol už za života slávny a uznávaný, však zomrel úplne osamotený a v biede. Na jeho pohrebe sa zúčastnila len hŕstka ľudí, presnejšie sedem. Okolnosti  smrti, tak ako jeho básne, nesú v sebe kus tajomstva. Predpokladá sa, že zomrel na následky pouličnej bitky, ďalšia z teórií hovorí, že mu bol osudný „koktail“ alkoholu a drog, a tretia teória sa prikláňa k besnote.   Je to dvesto rokov, čo uplynulo od smrti Edgara Allana Poa. Po tejto dobe sa obyvatelia mesta Baltimore rozhodli, že básnikovi usporiadajú pohreb aký si zaslúži. A tak ho so všetkou pompou a poctou, aká náleží významnému autorovi, pochovali po druhý raz. Teraz sa však zúčastnilo podstatne viac ako sedem ľudí.

Foto: Poedecoder.com / Martinus.sk