Slávni detektívi a ich stvoritelia: Agatha Christie
Má na konte toľko vrážd a zároveň toľko vyriešených prípadov. Nejde o žiadneho schizofrénneho detektíva, ktorý sa v noci mení na vraha. Reč je o krehkej ostýchavej dáme menom Agatha Christie, ďalšej z radu britských stvoriteľov slávnych knižných detektívov. Kráľovná zločinu, ako ju čitatelia detektívok otitulovali, chcela pôvodne študovať operný spev. Ostýchavosť ju však zo štúdií v Paríži nakoniec zaviedla späť do Anglicka. Po zistení, že javisko nie je tým pravým miestom pre ňu, skúsila o niečo introvertnejšie pero a papier. Detektívka však nebola jej prvotná voľba. Ňou bola túžba napísať „vážny román“, až po neúspechu na tomto poli vyskúšala detektívku. A na jej veľké prekvapenie úspešne.
Záhada na zámku Styles a postava zakrslého Belgičana, s malými fúzikmi ale zato nemalým egom menom Hercule Poirote, síce nezožala práve veľký úspech, no Agathu Christie to presvedčilo, že toto je žáner, ktorému sa chce venovať. A tak pokračovala v písaní ďalej. Postava Hercula Poirota sa tak celkovo objavila v 33 románoch a mnohých poviedkach. Jej popularita pomaly vzrastala a v roku 1926 sa dostavil vytúžený úspech. Kniha Vražda Rogera Acroyda nenápadnej spisovateľky sa stala bestsellerom a Agatha Christie hviezdou. Časť literárno – kritickej obce mala isté námietky, no čitatelia boli opačného názoru. Po úspechu s belgickým detektívom sa kráľovná detektívok odvážila vytvoriť ďalšiu postavu odhaľujúcu zločin.
Nebol to však žiaden detektív, ale postaršia osamelá dáma – slečna Marplová. Typický obraz starej dievky, oblečenej v tvídovom kostýme sediacou s klbkom vlny a ihlicami zručne preberajúc tváriac sa, že nemá potuchy o okolitom svete. Práve obraz tejto dámy v rokoch si získal obrovskú popularitu. Miestami možno trošku senilne, prinajmenšom teda zmätene, pôsobiaca slečna Marplová sa 
v momente vraždy mení na vrtkú a najmä neobyčajne bystrú ženu. Táto postava si získala obrovskú popularitu u čitateľov. Nepochybne k tomu prispel aj humor a nadhľad, s ktorým Christie písala. Vetcho pôsobiaca detektívka totiž so železnou pravidelnosťou uzemnila, a po vyriešení vraždy následne strápnila, miestneho policajného profíka. A pokojne sa mohla vrátiť späť k štrikovaniu, alebo pletiu záhradky, akoby sa nechumelilo.
Dobrý detektívny príbeh však nie je dobrým bez kvalitnej vraždy – záhady. A so zápletkou sa táto britská spisovateľka vedela skutočne originálne pohrať. Právom bola označená za inovátorku detektívneho žánru. Potom, čo nedokončila štúdium operného spevu, pracovala počas prvej svetovej vojny ako ošetrovateľka v nemocnici a neskôr v lekárni. A to bola pre jej literárnu prácu obrovská devíza. Vďaka tomuto povolaniu totiž okrem prehľadu v ľudskej anatómií získala aj obrovský prehľad v jedoch. A tak mohla veselo na papieri vraždiť a následne vraždy riešiť. Jej zmysel pre vytvorenie dômyselnej záhady ju však priviedol aj do problémov.
Po odhalení milostnej aféry svojho druhého manžela Agatha Christie na 9 dní záhadne zmizla. Keď ju polícia našla v jednom hotelíku ubytovanú pod iným menom, rozprúdila sa vášnivá diskusia. Niektorí sa prikláňali k názoru, že ju psychická trauma poznačila a viedla ku krátkemu pomäteniu a druhí tvrdili, že to celé zinscenovala. Snahou podvedenej manželky, spisovateľky, malo byť obvinenie manžela z jej vraždy. Otázkou teda zostáva, kto mal v tomto prípade viac fantázie, fanúšikovia, alebo samotná spisovateľka?!
Nech to už bolo akokoľvek, pestrá fantázia, napriek tomuto problému, nebola Agathe Christie vo všeobecnosti na škodu. Podľa Guinnessovej knihy rekordov sa totiž zaraďuje k najlepšie predávanému autorovi všetkých čias spolu s Williamom Shakespearom. A takéto „susedstvo“, najmä pre britského autora, už niečo znamená.
Foto: scarsmagazine.com / martinus.sk
