Knižné tipy: Klamstvá, Mníchov a Dubček

Len pred pár hodinami sa skončil najväčší knižný veľtrh na Slovensku – Bibliotéka 2009. Opäť sme mali možnosť stretnúť sa s vami „tvárou v tvár“ a treba uznať, že mnoho z vás túto možnosť využilo, z čoho sa veľmi tešíme. Bibliotéka sa síce možno nemôže rovnať s renomovanými veľtrhmi ako je napríklad ten frankfurtský, ale sme presvedčení, že milovníci kníh si aj tu našli to svoje. A tak to má byť, veď kníh nie je nikdy dosť, a tak treba privítať každú možnosť, kedy sa my, pravoverní knihomoli, môžeme stretnúť a nasávať tú správnu atmosféru plnými dúškami. Posledné štyri dni boli síce vyčerpávajúce, ale stáli za to! A už teraz sa nevieme dočkať budúceho roka, kedy si to zopakujeme. Dovtedy budeme čítať a čítať a čítať. A niektorí aj knihy, ako sú napríklad tieto…

Mario Puzo – Šesť mŕtvych na ceste do Mníchov

Kto by nepoznal legendárny mafiánsky román Krstný otec? Don Corleone sa stal archetypom všetkých mafiánskych bossov a okrídlený výrok „Pomsta je jedlo, ktoré najlepšie chutí studené“ by sa mal zaradiť medzi (mierne pochybné) poklady ľudskej múdrosti. Teraz nám však Mario Puzo, autor tejto mafiánskej klasiky, ponúka román z úplne iného súdka. Šesť mŕtvych na ceste do Mníchova je príbehom Michaela Rogana, bývalého člena tajnej služby, ktorý sa za druhej svetovej vojny zaoberal lúštením nacistických kódov a to až do momentu, kým ho nechytili, nemučili a nezabili mu tehotnú manželku. Teraz je desať rokov po vojne a Michael prisahá, že využije všetky svoje schopnosti matematického génia, aby chytil všetkých nacistických zločincov a pomstil smrť svojej manželky. Napínavý príbeh prenasledovania vojnových zločincov, pomsty a vyrovnávania sa s vlastnou minulosťou, aký nám mohol naservírovať len tak výnimočný autor, akým Mario Puzo bezpochyby je.

Táňa Keleová-Vasilková – Klamstvá

Vo výbere kníh od osvedčených autorov pokračujeme aj naďalej. Predstavovať Táňu Keleovú-Vasilkovú slovenským čitateľkám by bolo nosením kníh na Bibliotéku. Mimoriadne plodná autorka, ktorá publikuje jednu až dve knihy ročne sa sústreďuje výlučne na romány o ženách, pre ženy. Jej hrdinkami sú moderné ženy, ktoré prežívajú svoje bežné problémy, s ktorými sa dokážu jej čitateľky stotožniť. A rovnaký je aj jej najnovší román Klamstvá. Jeho hlavnými hrdinami sú Viola a Viktor, ktorí majú na prvý pohľad takmer ideálne manželstvo. Milujú jeden druhého, osemmesačnú dcérku Nikolku, svoju prácu. Známi ich obdivujú a závidia im. No zdá sa, že ich vzťah má predsa len vážne trhliny: trhliny v podobe Petrových lží a klamstiev, ktoré časom náhodou vyjdú na povrch. Viola je šokovaná a nevie čo ďalej…

Jozef Banáš – Zastavte Dubčeka!

A v domácich vodách ostaneme aj pri ďalšom dnešnom tipe. Jozef Banáš, otec známej moderátorky, strávil takmer štyri roky na politickej scéne Slovenska, sám hovorí, že stačilo. Necelé štyri roky mu však očividne poskytli množstvo materiálu a názorov na stav a fungovanie slovenskej politiky, ktoré dokonale vyjadril v bestselleri Idioti v politike. Minulý rok sme mali prvýkrát možnosť zahĺbiť sa do románu Zóna nadšenia, ktorý sa odohrával v roku 1968 a teraz je tu druhá možnosť. Kniha Zastavte Dubčeka! Autor sa opäť sústreďuje na obdobie, kedy sa myšlienky socializmu ujímali i reformovali. Zároveň však fakty spája s príbehom súkromného života Dubčekovcov, vďaka čomu máme možnosť spoznať život a osudy najznámejšieho česko-slovenského politika moderných dejín Alexandra Dubčeka.

Ted Turner, Bill Burke – Volajte ma Ted

Na svete žije viac ako šesť miliárd ľudí, ale medzi nimi všetkými je len veľmi málo ľudí ako je práve Ted Turner. Na Slovensku nie až tak známy zakladateľ CNN prežil život, ktorý by vydal minimálne na viaczväzkovú ságu. Kým sa na však na niečo podobné neodhodlá, bude nám musieť stačiť tento obsiahly rozhovor, v ktorom sa Ted Turner nevyhýba žiadneho aspektu svojho bohatého života. V súčasnosti je už nepochybné, že Ted Turner a jeho televízna stanica CNN zmenili moderné dejiny televízie a možno aj sveta. Je preto viac ako len zaujímavé prečítať si, ako sa mu to celé podarilo, aké problémy musel prekonať, a možno vás pobaví fakt, že CNN vlastne vznikla len „na truc“  voči americkým televíznym zákonom. Milovníci bulvárnych informácii sa zase dozvedia pikantné podrobnosti z jeho manželstva s Jane Fonda.

Pavol Svetoň –  Vrtuľníky nad Tatrami / Helicopters above Tatras

Na Slovensku máme len jedny jediné hory, ktoré sa zaraďujú do kategórie veľhory. Síce sú také typicky slovenské tj. skôr vreckového vydania, ale niet pochýb, že aj Vysoké Tatry vedia byť nielen krásne, ale aj nebezpečné, čo nám každý rok potvrdzuje množstvo správ o záchranných akciách, ktoré sa v týchto horách dejú. Okázalo sa vyhneme všetkým lacným vtipom o českých turistoch a ich prístupu k bezpečnosti na horách a budeme len proste konštatovať, že záchranné vrtuľníky lietajú nad Tatrami pomerne často. A dlho. A práve históriu leteckej záchrany sa rozhodol zmapovať Pavol Svetloň, ktorý nám ju teraz predostiera vo svojej publikácii Vrtuľníky nad Tatrami / Helicopters above Tatras. Kniha zachytáva rozhodujúce okamihy a dramatické príbehy záchranných akcií od vzniku leteckej záchrannej služby u nás. Z takmer stratených a zabudnutých dokumentov autor poskladal bohatú mozaiku udalostí, ktoré sprevádzali vznik a dejiny leteckej záchrany. A prečo ten dvojjazyčný názov? V knihe nájdete aj stručný anglický text, ktorý zachytáva tie najdôležitejšie fakty.

Jaroslava Ševčíková – Všechny lásky světa

„Láska, bože láska, kde ťa ľudia berú?!“, vyrevúval vo svojich lepších časoch Elán a namiesto odpovede poskytol také typicky rážovské riešenie – vyhlásil Amnestiu na neveru. Mhm… Prečo nie. Isté však je, že nech už sa tá láska berie odkiaľkoľvek, je všadeprítomná. Nájdete ju vo všetkých kútoch sveta, vo všetkých spoločenských vrstvách, v každom veku, spoločenstve, náboženstve, kaste, politickom, či inom zriadení. Všade má však inú podobu, iné prejavy, iné zvyky a pravidlá. A práve tomuto fenoménu sa vo  svojej novej knihe venuje česká spisovateľka Jaroslava Ševčíková. Tá nám opisuje, ako sa láska prejavuje napríklad u Inuitov, židov, moslimov, Pigmejov, alebo Afromaeričanov. Porovnáva a vysvetľuje rozdiely v ich prejavoch, aj keď základ máme všetci spoločný – samotnú lásku.