Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Nehanebná Lolita

Spisovateľ, entomológ, tenisový tréner, profesor literatúry, kritik – toto všetko nájdete pod jedným menom. Nabokov. Ak to chcete rozložiť pod viac, tak teda Vladimir Vladimirovič Nabokov. Americký spisovateľ ruského pôvodu, ktorý svojím literárnym počinom vyvolal skutočný rozruch. Aj tí liberálnejšie zmýšľajúci dvíhajú pri čítaní Lolity obočie v údive. Tak ako pred 54 rokmi, aj dnes príde mnohým Lolita ako pomerne odvážny literárny počin.

Nabokov pochádzal zo starej ruskej aristokratickej rodiny, ktorá však zastávala moderné názory. Otec i matka boli ľudia liberálne zmýšľajúci. Všetkým piatim deťom sa u Nabokovovcov dostalo vynikajúceho vzdelania. Pri výchove matke pomáhali anglické i francúzske guvernantky, čo nebolo u ruskej šľachty vôbec zriedkavý jav. A tak Vladimír Nabokov už v rannom detstve hovoril okrem ruštiny dvoma svetovými jazykmi. Anglicky dokonca písal a čítal lepšie, ako rodným ruským jazykom.  Otec Nabokova sa stal členom ruskej dočasnej vlády, no po vypuknutí Veľkej Októbrovej revolúcie bola rodina nútená emigrovať. A tým sa začala veľká séria sťahovania v živote Vladimíra Vladimiroviča. Rusko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, USA. Tieto krajiny sa sa načas stali adresami slávneho spisovateľa. Nakoniec však zakotvil v Amerike. Väčšinu sťahovaní bol Nabokov nútený absolvovať z politických dôvodov. Revolúcia v Rusku, z Nemecka a Francúzska utekal spolu so svojou židovskou manželkou pred Hitlerom – a treba povedať, že zakaždým na poslednú chvíľu. Európa nebola v prvej polovici 20-teho storočia práve najbezpečnejšie miesto, a tak sa Amerika ukázala ako najlepšia voľba.

A naozaj to bolo dobrý výber. O prácu sa až tak báť nemusel, ponuky prichádzali samé. Na Wellesley College bolo vytvorený kabinet ruskej literatúry špeciálne pre neho. Prednášky o ruskej literatúre žali úspech. Študenti sa o ňom vyjadrovali ako o vynikajúcom pedagógovi,  prednášajúcom vtipne, pútavo a hlavne schopnom naučiť. Na univerzite začal prednášať v 40-tych rokoch. Práve počas druhej svetovej vojny záujem o kurzy ruskej literatúry a ruštiny ako jazyka výrazne vzrástol. A tak Nabokov v tých časoch núdzou rozhodne netrpel. Navyše popri literatúre na Wellesley pracoval aj ako kurátor Harvard University Museum of Comparative Zoology, kde sa venoval lepidopterologii. Teda náuke o motýľoch. V tejto oblasti si vyslúžil mnohé uznania a bol považovaný za odborníka. Na dôvažok stihol popri týchto akademických činnostiach ešte aj písať.

Lolita – román, ktorý vzbudil nadšenie, pohoršenie, ale každopádne aj vlnu záujmu, a okrem toho rozšíril slovnú zásobu. Meno objektu vášne sa totiž stalo synonymom pre všetky mladé slečny po boku starších pánov. Humbert Humbert, hlavná postava a zároveň rozprávač celého príbehu, sa zamiluje do 12-ročného dievčatka. Zrelý muž šialene túži po mladej Dolores Hazeovej a je ochotný urobiť čokoľvek, aby sa k nej dostal. A tak sa stane jej otčimom. A tu spojenie sobáš z rozumu dostáva nový rozmer. Sobáš sa vyplatí. Po smrti matky zostáva malá Lola v opatere Humberta. Roztúžený otčim situáciu využíva a Lolita sa nijak zvlášť nebráni – presnejšie vôbec. Prvý raz. Druhý, tretí, štvrtý a takto by sme mohli pokračovať, je to už o inom. Zvedavosť a chuť provokovať už pubertálnu slečnu prešla. Jediný, koho túžba pretrváva, je Humbert.

Celé rozprávanie nemorálneho správania v podstate úchylného muža je však podané nesmierne vtipne. Román je plný šialenej irónie. Čítate desivosť, žasnete, ale ten chorý muž je vlastne akosi smiešny. Dokonca je ho vám miestami aj ľúto. A celú dobu si kladiete otázku: „Ako mohol?“ A netýka sa to len hlavnej postavy. Týka sa to vlastne skôr Nabokova. Tak verne vykreslené stavy šialenej túžby, posadnutosti, zvrhlosti a sexuálnej frustrácie nevyhnutne vedú k mnohým otázkam. Navyše, román je  plný narážok na jeho vlastný život. Nenápadne zakomponované podobnosti medzi životom spisovateľa a medzi zvrhlíkom Humbertom vás privedú k tomu pochybovačnému: „Ale to snáď nie…“

Na to vlastne Nabokov poskytol odpoveď v jednom interview: „Lolita je pre mňa výnimočná. Bola to moja najzložitejšia kniha. Kniha, ktorá sa zaoberala témou pre mňa tak vzdialenou, cudzou môjmu vlastnému citovému životu, ma nútila použiť všetok talent, aby som príbeh spravil skutočným, čo mi poskytovalo akési zvláštne potešenie“ Takže podľa Nabokova – odpoveď na: „To snáď nie“ Nie!

Lolita. V prvom rade príbeh sexuálnej frustrácie. V druhom rade však brilantná tragikomédia,  premiešaná s úžasnou schopnosťou pozorovania a následného hodnotenia americkej kultúry. A závery kritiky? Číra bezuzdná pornografia, najnehanebnejšia kniha a mnohé tomuto podobné výroky sa objavili po vydaní tohto románu. Kniha sa ocitla vo Francúzsku na zozname zakázaných kníh, vydavateľ vo Veľkej Británii si vydaním románu zničil možnú politickú kariéru, a takto by sa dalo pokračovať v podobnom duchu ešte dlho. Ale zakázané ovocie najviac chutí. A po Lolite, tej knižnej, sa napriek tomu siahalo a siahať bude. Škandál má svoje čaro, najmä ak je výborne napísaný.

PS: Ak je Nabokov váš obľúbený autor, tak určite neprehliadnite náš starší článok o jeho poslednom, nedokončenom románe.