blog

Život nie je suka, je to…

piatok 13. novembra 2009 00:01
Pi 13.11. 2009 00:01

Držím v ruke čiernu knihu s bielymi písmenkami na obálke. Na obálke je pes. Ale keďže titul hlása, že Život nie je pes, je to suka, tak je to možno suka. Alebo je to možno onen život? Na obálke je ešte meno: Ján Marton. Doteraz mne neznáme. Otváram teda zvedavo knihu. Čítam báseň za básňou, pretože je to zbierka básní. Dočítavam knihu. Zatváram ju. Na zadnej obálke nachádzam fotografiu autora s uvedením jeho dátumu narodenia (28.8. 1979). Tohto leta mal teda 30 rokov. Okrem toho je tam aj autorov text – vyznanie – štylizácia – slovo čitateľovi, nazvite si to, ako chcete. Práve s týmto textom som sa pustil do dialógu – polemiky – korešpondencie – nazvite si to, ako chcete. Marton je vysádzaný rovno, ja som pokrivený.

Náhody neexistujú. Len svetlo a tma sú isté. Povedal by som, že som Vašu knihu, Ján Marton, dostal náhodou od editora tohto blogu. Ale keďže náhody neexistujú, ako hovoríte, tak to beriemJán Marton ako zákonitosť. Dostal som Vašu knihu a beriem to ako výzvu, že máme niečo spolu vytvoriť alebo zažiť. Teda začínam. Čiže pokračujem.

Stále sa striedajú, a preto si nikdy nepripúšťajte tmu, ale ani svetlo neberte vždy až príliš vážne. Podobne ako túto zbierku básní, ktorá zbierkou básní vlastne ani nie je… Nemôžem si nepripustiť tmu, keď je deň a ja nevidím na Vašu knihu. Musím tmu brať do úvahy a prisvietiť si lampou, aby som videl. A že nemám brať vážne Vašu zbierku básní, Ján Marton? Nuž, ako ju nebrať vážne, keď je plná vážnych výrokov: „báseň to je / výkrik bolesť tma / šialenstvo utrpenie temnota / trasúce sa ruky a sloboda.“ Alebo: „padali mosty / pálili sa víťazstvá / a biele zástavy strácali zmysel.“ Takže je to vlastne inak, ako ste napísali, a nemám to brať vážne? Ako potom? Ľahko vážne? Čiže báseň vlastne nie je výkrik, bolesť, tma, šialenstvo atď? A ďalej – tak držím v ruke zbierku básní, ako avizuje obsah i forma(t) knihy alebo nie? Ak sa pozerám na vonkajšiu stránku, tak by som povedal, že je to zbierka básní – sú v nej básne. Ak sa pozerám na vnútro, tak by som povedal, že to nie je zbierka básní, pretože to nie sú básne. Ale: neberte ma príliš vážne.

…lebo ja nie som básnik. Ja viem. Ale ak nie ste básnik, hoci píšete básne, kto je potom básnik? Ten, kto básne nepíše? Alebo ten, kto píše naozajstné básne? Rúfus? Dante? Alebo Bukowski? Nie ste básnik, lebo ním odmietate byť alebo nie ste básnik, lebo sa na to necítite? Alebo to necháte na druhých? Napríklad na mňa? Aby som bol spravodlivý, povedal by som, že v niektorých básňach ste básnikom, napr. tutok: „vyrábali im kríže / z hliníka / vešali na krky / aby to všetko okrem toho ostatného // nemali až také ťažké.“ Ale tutok už podľa môjho skromného úsudku básnikom nie ste: „mraky zliezli z postelí / a nepopravili si periny.“ Ale: môže byť človek niekde básnik a niekde zasa nie? Hm… riadne ma trápite, Ján Marton.

Len Boh vie, či sa vôbec niekedy ním stanem. Sám pochybujem. Ja by som povedal, že sa básnikom raz stanete. Ale: potrebujete Vy vôbec moje presvedčenie o tom, že sa stanete básnikom? A stačí Vám to? Nechceli ste byť básnikom už teraz? V tejto knižke? Alebo: koľko chcete napísať zbierok poézie, aby ste sa stali básnikom? Ale – ináč mi je Vaša pochybnosť o tom, či sa stanete raz básnikom, sympatická. Koľkí sú sebavedome presvedčení, že sú básnikmi, ba poetmi, ba priam géniami!

Správam sa absolútne neprofesionálne, nedokážem totiž oddeliť poéziu od života. Ale veď to nedokázal ani Chlebnikov, ani Rimabud, ani Janko Kráľ, ba dokonca ani ten Váš (alebo náš) Bukowski.

Takže, ak vám teraz poviem, aby ste nečakali žiadny drsný povrch, lebo všetky moje básne sú o čistej láske, myslite si svoje. To je dobre, že mi umožňujete myslieť si svoje. Niektorí básnici sú takí agresívni, že čitateľovi vsugerúvajú svoje myslenie. Nemám čakať nijaký drsný povrch, Ján Marton? Ale ako nazvať Vaše výrazivo, ktoré ešte stále niekomu vyráža dych, všetky tie vajcia, kurevsky drahé, sranie, rite, kurvy, kurvenie, fajky (s tabakom to nemá nič spoločné), piče… So mnou to nič nerobí, ani ma to nepohoršuje, ani sa nenadchýnam Vašou odvahou (preboha, čo je už na tom odvážne napísať slovo piča v básni, dnes keď sa  to už hovorí aj v telke, to skôr bude odvahou napísať slovo „mama“ alebo „ľúbim ťa“.)

Áno, buďte slobodní! Vždy sami sebou, presne takí, akí chcete byť! Učím sa byť slobodný, Ján Marton, celý svoj život, a učím sa, aby moja sloboda nebola iba zamaskovaným egoizmom a narcisizmom a márnomyseľnosťou a samoľúbosťou a…

Slobodné duše poznáte podľa toho, že sa pri nich nemusíte vôbec o niečo snažiť. Stačí im, aby ste boli. Ale aj Vy sa usilujete (neznášam slovo snažiť sa, ktovieprečo mi to pripomína smažiacu sa praženicu na rajnici), Ján Marton: napríklad sa usilujete dať svojim zážitkom a spomienkam a poznatkom tvar. Nevychrlili ste ich na papier bez ladu a skladu, dávate im nejakú organizovanosť, jednoducho, chcete z nich urobiť literárny text. Aby vyzerali ako báseň.

Nenechajte sa preto nikdy zlákať ani zmiasť. To sa Vám ani v tejto knihe nepodarilo. Nenechal som sa zmiasť – napríklad Vaším hulvátstvom či grobianstvom, Vašou štylizáciou do roly drsného chlapíka, čo „ťahá svet za copy“ (to je ešte to najneškodnejšie) alebo „Ježišove háby mení na rifle CALVIN KLEIN“.

V cieli budeme na veľa vecí pozerať úplne inak… vraj. Neviem, v cieli som ešte nebol, ale je možné, že sa na Vašu knižku, ktorá nie je zbierkou básní, bude niekto iný pozerať inak, dokonca že sa na ňu budete inak po čase pozerať aj Vy. Vraj.

Opatrujte sa a dávajte na seba pozor. Opatrujem sa a nedávam na seba pozor. Vyhľadávam náhody, ktoré sa vždy ukážu ako zákonitosť, podujímam sa na riskantné podniky (čítanie debutov mladých autorov a písanie o nich.) Ale aj tak mi milo padla Vaša starostlivosť o mňa, milý Ján Marton. Ďakujem za ňu. A ďakujem za túto Vašu knižku.

P.S. Tak je na tej obálke pes či suka?

Inšpirolinky:

http://marton.blog.sme.sk/

http://citanie.madness.sk/person-3651.php

http://www.amnezia.sk/author.php?jan-marton

http://www.hiraxrecords.sk/novinky

Čitáty:

„sľubujem, že už viac nebudem
pľuť opitý na hviezdy“

„čakám
na lepšie básne
ktoré nikdy neprídu“

„iba ty
si ma včera počula
kúsok po kúsku
umierať“

„láska:
si až príliš ozajstná
na to aby si neexistovala“

„ide len o slová“

„sranie je intímna chvíľka!“

„kolísať sa na dúhe je iné
ako plávať na vlnách“

„niektoré piesne vzniknú  aby sa spievali
niektoré aby tu len tak boli“

„prikryjem tvoj kúsok mojím“

„mier stál voľakedy menej oveľa menej“

„život
kope smrť do riti iba dovtedy
pokiaľ to raz prestane
toho hore baviť“

„najlepšie
básne sveta
sa skrývajú pod sukňami“

„o dobrých chlapoch
sa nepíšu básne“

„to Boh stvoril rock´n´roll“

„som rozhádzaný
ako farby neposkladanej
rubikovej kocky“

„mami počuješ?“

„vesmír ma tlačí na krku
ako golier novej košele“

„človek by sa mal zblázniť
dôstojne“

„teraz už viem že môj Boh existuje“

„ozajstní chlapi
si nikdy neodpúšťajú
a nedopité básne hádžu
do koša“

Copyright © Ján Marton

Foto: citanie.madness.sk / Martinus.sk

Náš Instagram