Komiksy, zombie a morské príšery
Deti a mladí už nechcú čítať klasické diela. Len máloktorí zoberie do ruky Hemingwaya, Austenovú,Brontëovú či Kafku. Sú znechutení vnucovaním učiteľov literatúry a možno aj rodičov. Ak aj sú dotlačení k tomu, aby si niektorú z povinnej literatúry vzali do ruky, preletia ju alebo prečítajú s takým odporom, že z nej aj tak nič nemajú. Asi aj preto sa viacerí autori rozhodli priblížiť klasické diela mladým čitateľom. Ako však zaujať? Odpoveď je jednoduchá – obrázkami a obludami.
Už dávnejšie sme priniesli článok o autorovi Sethovi Grahame-Smithovi, ktorý si zobral za predlohu známu a nesmrteľnú Jane Austenovú a jej asi najpopulárnejšie dielo Pýcha a predsudok. Smith sa inšpiroval a v apríli sa na pultoch objavila kniha Pýcha a predsudok a zombies. Zaznamenal veľký úspech a podľa New York Times sa umiestnila na treťom mieste v rebríčku najpredávanejších kníh.
Okrem toho kniha oslovila svet showbiznisu natoľko, že sa podľa nej má pripraviť aj film. Dokonca sa už vie aj pravdepodobná predstaviteľka druhej dcéry v poradí v klane Bennetových – Elizabeth. Mala by si ju podľa stránky BBC zahrať Natalie Portman.
Po zombijách prídu morské príšery
Po úspechu prvej zo série „prerobených“ Austenoviek je ohlásené aj pokračovanie. Vydavateľstvo Quirk Books, ktoré stálo aj za prvým dielom už zverejnilo, že bude aj druhý diel v sérii. Je samozrejmé, že sa pod Smithove pero dostane druhé najznámejšie dielo tejto anglickej autorky Rozum a cit. V tomto pokračovaní však nebudú
hrdinky bojovať proti prebudeným zomretým, ale zmerajú si sily s morskými príšerami. V predaji by sa mala kniha Rozum, cit a morské príšery objaviť v marci budúceho roku.
Okrem oblúd aj komiksy
Václav Gatarik, český sochár žijúci v Nemecku si vybral na priblíženie klasického diela inú cestu. Jedno z najznámejších, a priznajme si aj najnáročnejších kníh obľúbeného autora Franza Kafku – Premena „prerobil“ na komiks.
Premena je pre takéto spracovanie pravdepodobne vďačné dielo, keďže je pre čitateľov náročná najmä na predstavivosť. Premena obchodného cestujúceho na chrobáka nie je totiž tak častý jav, aby sa s ňou čitateľova fantázia popasovala ľahko a rýchlo. Vhodnosť Premeny na komiksovú prerábku dokazuje aj to, že Gatarik nie je prvý, ktorý sa s ňou takto pohral.
Ako prvý priniesol komiksovú Premenu Peter Kuper, americký autor. Obe sa však odlišujú, čo zapadá do rámca, v ktorom sa v súčasnosti prerábajú a prepisujú klasické diela.
Kuperova Premena bola milšia na pohľad. Bola podobná až filmovej animácii. Kresby pretkávali úseky z Kafkovho textu.
Gatarikovo spracovanie zapadá do predstavy modernej prerábky – je jednoducho škaredšie a najmä hrôzostrašnejšie. Jeho kresby sú surovejšie, jeho ľudia majú viac rysy zvierat či iných tvorov, nevyzerajú však ľudsky. Možno sa len autor snažil priblížiť ich charaktery a možno sa len snažil zapadnúť do štýlu prerábajúcich autorov.
Ostáva otázkou či je takéto „prerábanie kníh“ pozitívum alebo nie. Upravené diela síce pravdepodobne zasiahnu práve vekové skupiny, ktoré zasiahnuť chceli, ale či po takom zásahu bude aj výsledok rovnaký je diskutabilné. Vzniká tak otázka, či sa pre spríťažlivenie a priblíženie neničia klasické diela. A či tu vlastne ide o to, aby sa ľudia vrátili ku klasike, alebo je v celej veci zakopané len tajomstvo, že pri prerábaní vynikajúco napísaného textu, ktorý je známy sa za málo práce dá získať veľký úspech a ešte väčšie peniaze.
Foto: coverbrowser.com
