Ktorý Mann?

Thomas, alebo Heinrich? Ak ste v rozpakoch, tak aby sme to uviedli na pravú mieru, boli dvaja a obaja spisovatelia. Úspešní. Dvaja bratia sa rozhodli pre to isté povolanie, dvaja bratia túžili po úspechu. Obaja aj úspech zožali, a nemalý. Starší brat dlho tienil toho mladšieho. Kým sa Heinrich vyhrieval na výslní, tak Thomas písal a tak trošku aj žiarlil. Súrodenecká rivalita, ale nebola tak celkom na škodu. Fungovala ako dobrá motivácia. Posúďte sami.

Thomas Mann sa narodil do rodiny nemeckého obchodníka s obilím Johanna Heinricha Manna a jeho ženy Julie da Silva – Bruhns. Ako napovedá už meno matky, mala brazílsky pôvod. Rodina bola vďaka otcovmu obchodnému talentu dobre zabezpečená. Tak dobre, že po smrti hlavy rodiny sa Thomas mohol plne venovať písaniu a vystačil si s úrokmi plynúcimi z otcovho majetku. Mladý muž, ktorý opovrhoval školou a odmietal plniť jej minimálne nároky, sa dal na dráhu spisovateľa. Kým Thomas napísal niekoľko krátkych a pomerne úspešných poviedok. Heinrich mal na konte už úspešnejší román. A tak sa rozhodol pre napísanie románu aj mladší brat.

„…Pripravujem román, veľký román. Ani ja sám som neveril, žeby som niekedy našiel guráž na čosi také. Našiel som však odrazu tému…“

Tento úryvok z dovolenkovej korešpondencie predchádza jednému z najväčších nemeckých románov – Buddenbrookovcom. Autora preslávil po celom svete a priniesol mu aj Nobelovú cena za literatúru. Pôvodný názov románu mal byť Nadol a pôvodný rozsah románu mal byť tiež trošku iný. Na bežnej románovej ploche – teda asi tristo strán, sa mal odohrať príbeh chlapca, ktorý odmietne prijať konvencie svojej spoločenskej vrstvy a morálku svojej rodiny. Spoločnosť označí takéhoto jedinca za neživotaschopného a ten zomiera. V snahe dostatočne presne vykresliť psychologické motivácie sa román ale trošku natiahol. A tak sa z pôvodne zamýšľaných tristo strán stala kronika 4 generácií. Tri roky písal Mann o dynastii Buddenbrookovcov a vydavateľ sa ho snažil presvedčiť, aby pracne spísaný román skrátil aspoň na polovicu. Thomas odmietol. Nestáva sa to často, ale bol to práve vydavateľ, kto nakoniec cúvol. A dobre urobil!

Vydanie románu prinieslo autorovi obrovskú slávu, peniaze sa len tak hrnuli, záujem médií bol šialený! A v rodnom Lubecku, vyvolal mladý Mann okrem záujmu aj škandál. Podklady pre román čerpal v mnohom z vlastnej rodiny a blízkeho okolia. A keďže ľudia sú bytosti vzťahovačné, mnohí sa v postavách spoznali. Strýkovia, tety, susedia, obchodní partneri, všetci sa zrazu videli v románe. Či oprávnene alebo nie, to už vedel iba spisovateľ. Ale nemenilo to nič na veci, že Lubečanov si mladý románopisec pohneval. Nuž, veľké umenie žiada svoje obete. Ale, podľa literárnych kritikov a vedcov, to stálo za to. Posúdite sami?