Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Cudzinec Camus
„V našom storočí stelesňuje, a to v rozpore s dejinami, skutočného dediča toho dlhého radu moralistov, ktorého diela sú azda najozajstnejšie a najpôvodnejšie v celej francúzskej literatúre.“ Týmito slovami sa vyjadril na margo Alberta Camusa jeho kolega filozof Jean Paul – Sartre tesne po vydaní románu, resp. novely Cudzinec. Práca, ktorá vo Francúzsku zaskočenom vojnou vyvolala ozaj rozruch. A napísal ju naozaj tak trošku cudzinec.
Matka Španielka, otec pôvodom Francúz a miesto rodiska severoafrická oblasť. Albert Camus sa narodil v Alžírskej dedinke Mondovi ako druhé dieťa do rodiny osadníkov. Práve rodisko zohrávalo v živote Camusa dôležitú úlohu a často sa objavuje v jeho dielach. Svoje detstvo prežil v pomerne jednoduchých podmienkach, keďže otec bol obyčajný farmár a skoro po narodení Alberta zahynul v prvej svetovej vojne, pričom rodinu nenechal najlepšie zabezpečenú. Napriek tomu mladý Camus úspešne vyštudoval gymnázium a prihlásil sa na univerzitu. Počas svojich univerzitných štúdií však ochorel na tuberkulózu a spolu so štúdium, ktoré bol nútený na istý čas zanechať, sa musel rozlúčiť aj s kariérou brankára univerzitného futbalového týmu.
Prekonanie ťažkej choroby však malo skôr pozitívne dôsledky. Blízkosť smrti, ktorú si Camus počas ležania v posteli uvedomil mu dodala chuť žiť a tvoriť. A tak sa vrhol na divadlo. Theatre du Travail bol umelecký súbor, s ktorým vytvoril mnoho úspešných predstavení. Popritom sa venoval novinárskej činnosti, písal pre ľav
icové noviny Alger Républicain. Okrem recenzií a kultúrnych príloh písal aj angažované články na tému útlaku Alžírčanov pod francúzskou koloniálnou vládou. Istý čas bol dokonca členom komunistickej strany, ale vydržal tam len rok a pol.
Napriek kvalitnej novinárskej práci a obľube v intelektuálnych kruhoch Alžírska, bol Camus neznámym pre zvyšok Francúzska. Neznámym, kým v 1942 nevyšlo jeho dielo s názvom Cudzinec. Vo chvíli, kedy bolo Francúzsko v područí Nemecka a v spoločnosti to len tak vrelo, sa zjavil hrdina zmierený a zdanlivo ľahostajný voči okoliu. Mladý muž, Mearsault, prejde s vyrovnanosťou smrť svojej matky a jej pohreb a tak isto sa zmiery s faktom, že zabil človeka. Dôvod? Páliace slnko, vrhajúce zvláštne tiene. Mearsault prechádza životom deň po dni, so svojimi zvykmi prijímajúc prichádzajúce fakty. Nebije sa s nimi, berie ich ako skutočnosť a nevyhnutnosť. Občas si uvedomujúc vlastnú prázdnosť. Po hrdinoch búrlivo prežívajúcich svoje city, mávajúc nimi na čitateľa ako veľkou červenou zástavou prichádza niekto, kto nemáva, nedobýja sa pozornosti, len lakonicky a jednoducho priznáva vlastný životný pocit a istý stupeň pragmatizmu. Mearsault nie je žiaden sociopat. Je len úprimný. Žiadne premrštené emócie, jednoduché ľudské konštatovania. Áno, Sartre má pravdu, to tu pred Camusom nebolo.
Hlavná postava nie je sudcom, ani nesúdi spoločnosť. Spoločnosť súdi jeho. A Mearsault je vinný v plnom rozsahu. Nedodržiava pravidlá spoločnosti. Nepredstiera, neklame, hovorí to, čo cíti a čo si myslí. To je jeho najväčší problém. Vrah pred ním dostane miernejší trest, pretože klame, bije sa v prsia, prosí o milosť. Slučka je pre toho, kto nehrá divadlo a vraví pravdu. Prvá časť románu sa nesie v znamení akejsi letargie. Z tej Mearsaulta preberá až nešťastný výstrel z revolveru. Paradoxne dopustenie sa zločinu a zruinovanie si života priviedlo hlavného hrdinu k poznaniu, že dovtedy bol šťastným človekom, žijúcim šťastný život. Na to, aby si to mohol uvedomiť sa o šťastie musel pripraviť. Zdá sa vám to absurdné? Možno, ale Camus sa ako filozof 20. Storočia nemohol dopracovať k inej myšlienke, iba tej, čo ukazuje absurdnosť bytia.
Pokiaľ si spomínate na stredoškolské učivo literatúry, vybaví sa vám pod menom Albert Camus poznámka filozof existencializmu. Keby toto však autor Cudzinca vedel, bránil by sa zubami nechtami, tak ako za života. Videl v ňom totiž „veľké dobrodružstvo ducha s nesprávnymi závermi“. Cudzinec však nebolo jediné dielo, ktorým filozof – spisovateľ zažiaril. Počet výtlačkov románu Mor, ktoré sa predali, ho vyhnal na čelo rebríčkov bestsellerov. A definícia hesla bestseller sa dokonca v istom lexikóne vysvetľovala práve týmto románom. Ak už sa vaša práca stáva nielen príkladom, ale aj definíciou, tomu sa už vraví úspech. Ktovie, koľko hesiel by stihol Camus „zadefinovať“ keby nezahynul ako 47-ročný pri autonehode? A pritom sa v jeho vrecku našiel platný lístok na vlak…
