Ľavá ruka prináša smrť

Svetová premiéra nie je v dnešnej globalizovanej spoločnosti ničím výnimočným. Ale asi len obrovské nakladateľstvá tušia, podľa akého kľúča sa k vydaniu vo viac ako 20 krajinách sveta súčasne, dopracuje prvá časť fantasy trilógie pomerne neznámeho autora dvoch kníh, z ktorých ani jedna o fantasy ani neškrtla. To musí byť niečo naozaj, ale naozaj výnimočné. Ale je to skutočne tak?

O knihe Ľavá ruka Boha počúvame už niekoľko mesiacov. Je len málo kníh, ktoré okolo seba rozvírili toľko rozruchu ako práve tento román. Z časti za to samozrejme môže kvalitný marketing, z časti túžba ľudí opäť si prečítať poriadny epický príbeh, v ktorom dobro bojuje proti zlu po starom – mečom, ktorý sa nebojí použiť. V tomto románe drží ten meč v ruke len 14-ročný chlapec menom Cale. Ten od útleho detstva žije v Útulku spasiteľov, ktorý sa dá najlepšie charakterizovať ako kríženec stredovekého kláštora tých najväčších askétov a bojovej školy mladých Sparťanov, kde drsný výcvik prežijú len tí najsilnejší.

O výcvik násilne dovlečených chlapcov sa starajú mnísi, ktorí si hovoria Spasitelia. Sú to priam fanatickí prívrženci tzv. Obeseného spasiteľa, o ktorom sa veľa nedozvieme. Snáď len to, že jeho cirkev sa až prekvapivo podobá na súdobú predstavu toho najhoršieho, čo si ľudia myslia o katolíckej cirkvi stredoveku. Spasitelia sú krutí, zlí, bezcitní a niektorí aj zvrhlí. Len tak mimochodom sa dozvieme, že Obesený spasiteľ nie je Ježiš Kristus. Toho v tomto svete postihol osud Jonáša. A práve na podobných drobnostiach buduje autor Paul Hoffman hutnú atmosféru románu, ktorá na čitateľa dýcha z každej strany. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je nám dôverne známy celkovým obrazom, ale zároveň nás priťahuje drobnými odlišnosťami, ktoré nás v konečnom dôsledku fascinujú oveľa viac, ako keby sme čítali román s presnými historickými reáliami.

A práve preto označujem túto trilógiu za fantasy sériu. Nie, v tomto svete neexistuje žiadna mágia (aspoň v prvom diele sa nevyskytuje), nenájdete tu žiadnych trpaslíkov, elfov, orkov, ani iné rasy (opäť ani náznak v prvom diele, ktovie ako to bude ďalej). A predsa je to fantasy ako vyšité. Hlavný hrdina je obyčajný chlapec, ktorý v skutočnosti vôbec nie je obyčajným (trochu pripomína Puga zo ságy Trhlinových vojen), má dvoch kamarátov, z ktorých každý je odborník na niečo iné (rozdelenie profesií, ktoré zaváňa RPG hrou) a postupne objavuje svet plný rytierov, krásnych dám, o ktorých srdce sa vyplatí bojovať, krutých mníchov, ktorí sa neštítia ani toho najhrubšieho násilia, ale hlavne divokých dobrodružstiev, pri ktorých ani nedýchame, len hltáme stránku za stránkou.

A to je asi najsilnejšia devíza tejto knihy – atmosféra. Tá je tak silná, že bez problémov prijmeme tento svet za “reálny”. Nemáme problém zžiť sa s hlavnými hrdinami a stačí pár strán a nám zrazu záleží na postavách a ich osudoch. Kniha je napísaná ľahkým štýlom, ktorý sa veľmi dobre číta. Stránky len tak letia a jediné, čo trochu kazí dojem z knihy, je vedomie, že všetci vieme, že toto je len prvý diel chystanej trilógie. Je nám preto jasné, že hlavný hrdina nezomrie, a akoby sa nám to snažil naznačiť aj samotný autor. Celá kniha pôsobí skôr ako rozmiestňovanie figúrok na šachovnici. Je to vlastne len zmes  úvodných roztržiek, ktoré predchádzajú skutočnému boju. Prakticky všetky rozohrané dejové linky nesú na sebe pečiatku „…to be continued…“  a poctivo s ňou vydržia až dokonca.

A to je zároveň jediná skutočná výhrada proti tejto knihe – výborne sa číta, je plná napätia, má spád, sympatických hlavných hrdinov a pôsobivé reálie, ale záver je tak otvorený, akoby pokračovanie malo vyjsť budúci týždeň a nie za rok (ďalší diel je v pláne začiatkom roka 2011). Je trochu škoda, že sa autor nepokúsil aspoň o čiastkové uzavretie príbehu, ako je príjemným zvykom pri iných „-lógiách“. Ani to by vás však od tejto sľubne začínajúcej trilógie nemalo odradiť. Ak sa vám páčila Sapkowského husitská trilógia, tak toto je priam povinné čítanie. Hoffman síce nedosahuje Sapkowského bravúrnosť v opise jednotlivých súbojov, sám otvorene priznáva, že jediná poriadna bitka v celej knihe je vlastne len voľným opisom skutočnej bitky pri Azincourte, že sa inšpiroval Homérom a ani tej mágie v knihe nie je, ani čo by sa za necht vošlo, napriek tomu je to poctivé, veľmi dobre rozohrané fantasy, ktoré by nemalo ujsť žiadnemu prívržencovi tohto žánru. Hoffman nikdy nejde do hĺbky, jeho príbehu úplne chýba pátos a epika, ktorá je pre tento žáner charakteristická, ale aj keď len tak kĺže po povrchu, tak kĺže hladko a príjemne. Preto je táto kniha ľahko stráviteľná aj pre ľudí, ktorí fantasy „nemusia“. Stačí ak máte radi dobrodružné príbehy a budete spokojní.

Verdikt:

Kvalitný, veľmi dobre napísaný prvý diel sľubnej trilógie, ktorý síce nedosahuje monumentálnosti Tolkienových diel, prepracovanosti sveta Roberta E. Feista, ani krutej „realičnosti“ Sapkowského, ale napriek tomu je priam povinnosťou pre každého prívrženca fantasy žánru.