blog

Príbehy zo Školy noci

streda 6. januára 2010 00:01
St 6.01. 2010 00:01

Knižný svet ovládli nesmrteľné, krásne a mocné bytosti. V žiadnom prípade dokonalé, ale omylné, no schopné vyriešiť svoje omyly s eleganciou – preto ich máme tak radi.

Upíri priťahujú našu imagináciu, vyvolávajú túžbu, odporujúcu nášmu pudu sebazáchovy – zrazu si uvedomíme, že milujeme čosi nebezpečné, čosi … neľudské.

Napriek tomu s ľudskou tvárou.

Že dve zdanlivo celkom odlišné bytosti môžu spolu vytvoriť harmóniu, ukázala už Bella v Súmraku Stephenie Meyerovej. Ľudské vlastnosti a predovšetkým city sú tým, čo napriek opačnému predpokladu spája ľudí a nesmrteľných. Takýto záver sa dá urobiť po prečítaní dojímavého Súmraku i z príbehov romantického trojuholníka v Upírskych denníkoch.

Škola noci však prináša iný typ príbehu, plný lásky, ktorá tečie žilami, plný krvi, ktorú cítiť naozaj blízko. A ľudí s vlastnosťami upírov, nie naopak. Menej romantiky, no stále dosť, aby rozplakala, viac akcie, no nie toľko, aby unavila a postavy, ktoré by ste určite (ne)chceli stretnúť. Mimochodom, záporáci vôbec nie sú záporní a klaďasi vedia celkom nepríjemne prekvapiť.

Čo majú teda spoločné Súmrak, Upírske denníky a Škola noci?

Upírov. Tu podobnosť končí.

Čo ich odlišuje?

Hlavné hrdinky.

Bella je sympaticky nedokonalá, Elena zdanlivo dokonalá a Zoey, nuž Zoey je občas riadna mrcha.

Trochu povrchná, trochu malicherná, trochu oportunistická, jemne vypočítavá, ale veľmi svojská a so „šťastím“ na nepríjemné situácie a príhodné náhody. Dokáže si zmenežovať troch frajerov, nakloniť nepriateľa a popritom sa učiť za čarodejnicu… a keby sme ju náhodou pre túto neuveriteľnú bezchybnosť v konaní prestávali mať radi, žiadny strach, z piedestála slávy a obľúbenosti padá takmer tak často ako Harry Potter. Čarodejnica a upírka? Zdá sa to príliš? Vôbec nie!

Škola noci je román výnimočný svojím podtextom, ktorý popod dejovú líniu vinie striebornú niť mágie a mystiky. Upírske náboženstvo, viera v bohyňu Nyx (zosobnenú Noc) mnoho vysvetľuje a dáva príbehu tajomný nádych, hoci je z jeho rituálov cítiť, že sa autorky inšpirovali wiccou (keltským čarodejníctvom).

Kým Bella a Elena zostávajú do poslednej chvíle (alebo do poslednej možnosti zostať) ľuďmi, Zoey je upírka … Potenciálna upírka.  V svete Školy noci sa upíri nemusia ukrývať, naopak ich existencia je braná ako samozrejmosť a sú ctení pre poznanie i moc. Dalo by sa povedať, že upíri riadia svet. Ich odlišnosť od človeka je v stavbe DNA a premena je dlhodobý proces, ktorý niekedy končí desivou smrťou.

Tí, ktorí sú poznamenaní, sa musia okamžite vydať do Školy noci, špeciálnej internátnej školy určenej pre tých, u ktorých zmena začala a musí byť kontrolovaná.

Upíri v procese premeny žijú ako iní študenti – majú svoje povinnosti na hodinách (ktoré sú však celkom iné ako v ľudských školách), svoje školské elitné kluby, párty, priateľstvá a zrady. Iba s výnimkou, že tu  sú zapojené ďalšie neznáme kvality – duchovia z iných svetov, bohovia, zombie a večná túžba po krvi, ktorá je dosť silná, aby ste vysali svojho bývalého.

Áno, kým v SúmrakuDenníkoch sa „krehké ľudské ženy“ mali na pozore pred „silnými neodolateľnými upírmi“, v Škole noci sú to muži, najmä jeden, ktorý je neustále v ohrození (alebo v bezvedomí). 🙂

Škole noci by sa dalo vytknúť snáď iba to, že sa občas príbeh príliš rúti k záveru. Až sa zdá, že majú autorky predpísaný počet strán. Koniec potom pôsobí zbrklo a unáhlene a my sa môžeme pýtať: To je všetko? A takto to skončilo?

Neskončilo.

Sága o upírskej akadémii zatiaľ vyšla v angličtine po svoje šieste pokračovanie, chystá sa však ďalších šesť a dokonca seriál na motívy kníh, máme sa teda na čo tešiť, ak si autorky (matka a dcéra) nedovolia spadnúť do klišé a budú naďalej zásobené dobrými nápadmi (a novými upírmi).

Ak sa vám Bellin alebo Elenin svet páčil, ale prosto potrebujete viac upírov v jednom príbehu, viac intríg, viac zmätku a viac zábavy, vstúpte do tejto školy a berte si s chuťou.

Patrícia Grachová