Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Nesnesitelná lehkost bytí

Dramatik, prozaik, básnik, esejista,  to všetko je Milan Kundera. Lásku k umeniu dostal do vienka. Narodil sa do rodiny českého muzikológa a hudobného pedagóga  Ludvíka Kunderu a jeho bratrancom je ďalší Ludvík Kundera, český spisovateľ a prekladateľ. S takýmto rodinným zázemím niet divu, že ho to tiahlo k písaniu.

Svoj pôvodný zámer – štúdium na Filozofickej fakulte v Prahe, po dvoch semestroch zmenil  a začal študovať scenáristiku na FAMU. Ako nejeden z mála umelcov – intelektuálov, podľahol na istý čas komunistickým ideálom. Z tých však po peripetiách v strane: vylúčený z KSČ 1950, znovu prijatý do KSČ 1956,vylúčený z KSČ 1970, obvinený z protistraníckej činnosti – disident, napokon vytriezvel. Po normalizácií sa problémy so stranou natoľko vyhrotili, že bol označený za jedného z pôvodcov kontrarevolúcie a stal sa pre režim nepohodlným. Vykúpením sa stal odchod do Francúzska v 1975. A tam aj zostal, prijal francúzske občianstvo a naplno sa venoval literatúre. Vo francúzskom exile vzniklo aj jeho najznámejšie dielo Nesnesitelná lehkost bytí.

Názov, ktorý znie priam magicky. Kniha, ktorej dej sa odohráva na pozadí normalizácie, nebola tým pravým orechovým, o čo by sa vydavateľstvá v Československu bili a následne to mohli vydať. Román si však našiel cestu na svetlo sveta. Vďaka exilovému vydavateľstvu Josefa Škvoreckého vydali Kunderovo dielo v Toronte. Ako to už býva v prípade exilových snáh, Nesnesitelná lehkost bytí sa síce s ťažkosťami, ale predsa dostala do rodnej zeme autora v podobe samizdatov.

Dva paralelne sa odohrávajúce príbehy, ktoré sa navzájom prelínajú. Príbeh Tomáša a Terezy, príbeh Sabíny a Franza. Spojivom je práve Tomáš, talentovaný chirurg, ktorý bol zvyknutý tráviť večery v spoločnosti mileniek. Mal rád ženy, ale nijak zvlášť ho „nezasahovali“. Kým neprišla Tereza. Šarmantná čašníčka, ktorej sa skutočne podarilo dostať do Tomášovho života a Tomáš sa rozhodol oženiť sa s ňou (napriek tomu, že po prvom rozpadnutom manželstve nebol tomuto riešeniu naklonený). Obidvaja sa milujú a priam osudovo priťahujú, ale Tomáš nie je schopný zriecť sa mileniek.  Tereza trpí a Tomáš trpí tým, že ženu svojho života trápi. K úskaliam ich spoločného života sa pridáva aj vpád okupačných vojsk v auguste 1968. A tak sa obaja rozhodnú odcestovať do Zurichu. Tereza však život v zahraničí nezvláda (Tomáš sa milenkám venuje aj tu)  a uteká naspäť do Prahy. A tu sa ukazuje spomínaná osudová príťažlivosť.

Za cenu, že Tomáš stratí postavenie chirurga, ktorého si vážia, sa zrieka práce vo Švajčiarsku a vracia sa naspäť k Tereze. To, čoho sa obával, sa po návrate napĺňa. Zo špičkového chirurga sa stáva obyčajný „obvoďák“ a z „obvoďáka“ potom, čo odmietne spoluprácu s tajnou políciou, sa stáva umývač okien.  Život v Prahe už nemá význam. Tomáš Tereze nechce ubližovať svojimi avantúrami, a tak sa rozhodnú odísť na vidiek. Z umývača okien sa stáva vodič na družstve a Tereza pasie kravy. Áno, môže to znieť v tejto chvíli šialene idylicky a naivne, ale nie je. Život hlavných hrdinov sa končí autonehodou, o ktorej však vieme približne od polovice knihy. A tak miesto tragického obrazu Kundera knihu končí v pokojnom duchu v rámci hesla „nesnesitelná lehkost“.

Z vyššie uvedeného sa môže zdať, že ide iba  o romantický príbeh dvoch mladých ľudí „spestrený“ historicko – politickým pozadím. Ak sa to tak rozhodnete čítať, pokojne to tak môže byť. Ako postmoderné dielo vám to „Nesnesitelná lehkost“ dovoľuje. Rozhodnete sa prijať iba druhú, filozofickú rovinu? Aj tak dobre. Alebo skĺbite pri čítaní obe roviny naraz? Ešte lepšie. Čaro postmoderny spočíva v možnosti voľby. A tú Kundera ponúka.

Osudy Terezy a Tomáša, a aj druhej línie – Sabiny a Franza, slúžia ako prostriedok pri pátraní po zmysle bytia. Doba je len mechanizmom, ktorý kladie postavám prekážky pod nohy a postavy sú „obeťami“  autorovej filozofickej kontemplácie. Ale nie prázdnej alebo takej, ktorá by sa odohrávala v Platónovej jaskyni, ale  takej, ktorá je blízka každému mysliacemu človeku. Každému, kto aspoň raz v živote rozmýšľal, miloval, ubližoval , proste každému kto bol – je.  A preto je tento román tak znesiteľne ťažký a neznesiteľne dobrý.