blog

Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Záhadný Kafka

utorok 16. marca 2010 00:01
Ut 16.03. 2010 00:01

Čech píšuci po nemecky príbehy, pri ktorých vám naskakujú zimomriavky. Tak sa dá stručne popísať Franz Kafka.  Prečo sú jeho príbehy plné temnoty a kúska optimizmu v nich len ťažko nájdete? Asi preto, že autor mal do optimistu ďaleko. Utiahnuté dieťa, ktoré malo komplikovaný vzťah s otcom, nachádzalo útechu a bezpečie v literatúre. No a od čítania k písaniu to bol už len kúsok. Kafka patrí k tým, ktorí svoje trápenia dávali na papier. Pomerne prospešná biblioterapia, nemyslíte?

Tento osobitý spisovateľ sa narodil do rodiny židovského obchodníka v Prahe v roku 1883. V rodine sa hovorilo po nemecky, čo pre pražských Židov nebolo vôbec nezvyčajné. Samozrejme, že po česky hovorili plynule tiež, ale práve nemčina je charakteristická pre Kafkovu tvorbu. Inak ako po nemecky totiž nepísal. Vyštudoval nemecké gymnázium a po maturite sa rozhodol pre štúdium práva. No, rozhodol…Presnejšie povedané, vyplnil otcovu žiadosť, ktorý túžil mať zo syna úradníka. A tak sa aj stalo. Po doštudovaní práva sa Franz zamestnal ako úradník v poisťovni. Napriek nevôli a v podstate odporu k práci úradníka , to dotiahol naozaj ďaleko. Ako pracovitý a mimoriadne kvalifikovaný úradník sa dostal až k postu vrchného tajomníka ústavu. Práca v úrade a neustále papierovanie ho však brzdilo v literárnych ambíciách. Vzdorovať  otcovi, alebo nasledovať svoj sen? To bola otázka, ktorá mladého nádejného spisovateľa prenasledovala. No vzdorovať domácemu tyranovi s miernou povahou akú mal Franz nebolo jednoduché. Názorové rozdiely a otcova tyrania prenasledovali Kafku juniora celým životom. A tu je to vysvetlenie, ktoré nám literárni vedci v prípade jeho tvorby radi ponúkajú. Pevný vládca bez tváre, ktorému nemožno vzdorovať aj keď po tom hlavný hrdina túži celým bytím. Neustále prekážky sypané bezmennou mocnosťou, ktorá je vysoko nad hlavným hrdinom. Pri štipke empatie a fantázie nebude až taký problém  za neprístupnú moc, za tyraniu osudu, dosadiť osobu otca. V rodine však nebol mladý literárny talent tak úplne osamelý. Mal svojho spojenca, u ktorého nachádzal pochopenie. Bola ním jeho najmladšia sestra. Tá bratovi priala a podporovala ho aj v literárnych ambíciách.

Ďalšou významnou osobou v prípade Kafkovej tvorby bola prekladateľka Milena Jesenská. S tou udržiaval vrelú korešpondenciu, kde preberali všetko. Od tvorby až po osobný život. No a len pri listovej korešpondencií to nezostalo. Hovorí sa, že pri návšteve vo Viedni , to zašlo aj o kúsok ďalej ako len k čistému „plató“. Ženy a Kafka, to je ostatne kapitola sama o sebe. Dvakrát zasnúbený, dvakrát rozídený. A to s tou istou ženou. Bola ňou kolegyňa z úradu – Felícia Bauerová.

Istotou, okrem sestry, v jeho živote a pre tvorbu významnou oporou, bol blízky priateľ Max Brod.  Práve ten sa pričinil o zachovanie a rozšírenie Kafkovho diela. A to za cenu nedodržania poslednej vôle spisovateľa. Franz totiž vo svojom testamente Broda žiada, aby  jeho tvorbu zničil. Chvalabohu, jeho kamarát žiadosť nerešpektoval.

V čom spočíva popularita Kafkovho diela? Najskôr asi v tom, že každý z nás sa aspoň raz v živote cítil stratený, bezmocný a pohadzovaný osudom. A presne také sú postavy v jeho diele. Koncentrovane vystavené anonymným mocnostiam, ktoré ich nechávajú „plantať“ sa cez labyrint nezmyslených okolností. Nemožnosť dosiahnuť cieľ, ktorý je vlastne na dosah,  je šialene frustrujúca. Nielenže hrdinu ľutujete, občas sa v ňom cez priehrštie metafor čitateľ sám vidí. Ak chcete príklad znepokojivej literatúry, tak Kafkovo dielo je exemplárny úkaz.  Zámok, Proměna, Proces? Jedno tiesnivejšie ako druhé. Na druhej  strane, jedno lepšie ako druhé!

Príbeh zememerača K. z románu Zámok, ktorý stojí pod hradbami, chce vykonať svedomito svoju prácu, ale podivuhodne sabotujúce pravidlá miestneho panstva mu to nedovoľujú. Mocná brána, ktorá nepopustí ani za nič. Alebo Řehoř Samsa, hlavný aktér Proměny, ktorý sa jedného dňa zobudí ako obrovský chrobák. Poviedočka asi na 10 strán, ale nočná mora minimálne na týždeň. Nech sú Kafkove príbehy akokoľvek absurdné, je v nich niečo podivne blízke a dôverne známe. Preto sú tak pútavé. Priznajme si to, kto z nás sa necítil aspoň raz vydaný napospas akejsi nepochopiteľnej mašinérii osudu? Ak sa cítite stratení, skúste sa nájsť práve s Kafkom v ruke.