Čo tak čítať báseň od Marilyn?

Keď sa povie Marilyn Monroe viacerým sa vybaví blondína so širokým úsmevom a s nadvihnutou sukňou bielych šiat. Alebo možno niektorá z pamätných úloh ako napríklad vo filme Niekto to rád horúce alebo Páni majú radšej blondíny. Alebo si spomenú na rôzne verzie jej dodnes nevyjasnenej smrti. Či na dohady o jej románikoch s bratmi Kennedyovcami. Okrem toho sa však v tejto dobe odkýva aj jej iná stránka. Stránka, kde sa sexsymbol Marilyn predstaví ako citlivá autorka básní či listov.Meno Marilyn Monroe je aj po po takmer 50-tich rokoch po jej smrti stále známe aj medzi mladšou generáciou. Jej fotografie sú nezabudnuteľné a úloha v svetovej kinematografii sa tiež nedá prehliadnuť. Po rokoch však môže jej osoba rozvíriť hladiny aj literárnych vôd. Pripravuje sa totiž vydanie jej zatiaľ nezverejnených básní, listov a poznámkok.

Marilyn Monroe ostala až doteraz akýmsi symbolom amerického herectva a prototyp ženskej krásy. V 50. rokoch 20. storočia sa tešila veľkej popularite, ktorá prežíva až dodnes. Svoju kariéru si vybudovala aj napriek tomu, že mala veľmi zlé rodinné zázemie. Bola nemanželskou dcérou, čo bol problém, najmä v dobe, v ktorej žila. Do ôsmich rokov tak žila len s matkou. Potom však prišla aj o ňu. Pre matkinu hospitalizáciu v psychiatrickej liečebni bola najskôr umiestená do pestúnskej rodiny, neskôr musela ísť do sirotinca.

Ako mladé dievča bez väčšej perspektívy na bohatý a jednoduchý život pracovala počas vojny v továrni, kde kontrolovala padáky a natierala lietadlá. Jej sláva sa začala potom, čo ju objavil vojnový fotograf. Neskôr nafotila aj akty a následne prerazila aj vo filme .

S jej kariérou sa, pravdaže, spájajú aj milostné aférky a romániky či viaceré manželstvá. Počas svojich 36-tich rokoch života stihla byť pred oltárom trikrát. Stihla aj rovnaký počet rozvodov. Ako prvému povedala svoje „áno“ Jamesovi Doughertymu, potom bajzbalovej hviezde Joeovi DiMaggiovi a nakoniec spisovateľovi Arthurovi Millerovi. Okrem toho sa hovorilo aj o jej aférkach s bratmi Kennedyovcami.

Už v októbri by fanúšikovia Marilyn mali mať možnosť získať asi 250 stranovú knihu, ktorá ešte nemá určený názov. Na to, aby ešte nepublikované texty od filmovej ikony uzreli svetlo sveta dala povolenie Anna Strasbergová, ktorá je vdovou po riaditeľovi štúdia Actors Studio Lee Strasbergovi. Ten zdedil podľa poslednej vôle Monroe jej pozostatky. Strasbergová vybrala editora, Bernarda Commenta z francúzskeho nakladateľstva Seuil. Podľa neho by kniha mala odkryť inú stránku Marilyn. Nachádzajú sa  v nej totiž listy jej psychoanalytičke či jej priateľovi Strasbergovi.

Kniha však zatiaľ bude na predaj len v niektorých štátoch. Vydavateľstvo zatiaľ plánuje predaj vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku a Spojených štátoch Amerických.

Marilyn je dodnes ikonou aj pre jej záhadné úmrtie. Ako 36 ročnú ju našli v jej byte. Dodnes sa diskutuje, či sa predávkovala tabletkami sama, alebo jej niekto pomohol. Niektoré teórie obviňujú rodinu Kennedyovcov.

Monroe bola okrem symbolu krásy aj symbol tlaku a zvrátenosti šou biznisu. Mala depresie a bola závislá na liekoch. Či už sa otrávila sama, vedome alebo nie, jedno je isté k jej stavu jej dopomohol filmový priemysel.