blog

Matti Rönkä: Je ťažké vysvetliť mladým, aký bol Sovietsky zväz (+súťaž)

streda 12. mája 2010 00:09
St 12.05. 2010 00:09

Nestáva sa často, aby na Slovensku začala vychádzať séria detektívok (pre nás) neznámeho fínskeho autora. Ešte vzácnejšie je, keď sa dotyčný autor dostaví na krst slovenského vydania svojho prvého románu. Takúto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť, a preto sme na krste pozoruhodnej fínskej detektívky Muž s tvárou zabijaka nemohli chýbať ani my. Obzvlášť, keď nám bolo sľúbené, že si ho budeme môcť „ukradnúť“ aj na krátky rozhovor… 🙂 Na úplnom konci článku nájdete okrem iného aj súťažnú otázku, na základe ktorej môžete získať jeden z troch výtlačkov knihy Muž s tvárou zabijaka podpísaných samotným autorom. Áno, až takí otravní sme boli. 🙂

Matti Rönkä je fínska celebrita, akú by sme na Slovensku hľadali asi len veľmi ťažko. Moderátor televíznych správ najväčšej fínskej televízie YLE sa jedného dňa rozhodol, že po desiatkach rokoch v televízii sa treba intenzívnejšie venovať profesnému rozvoju. Z práce si vzal neplatené voľno a rozhodol sa odísť študovať dokumentárny film do Spojených štátov amerických. Nakoniec sa dostal  k napísaniu svojho prvého románu Muž s tvárou zabijaka. Neobyčajná detektívka  o ruskej a postsovietskej mafii v súčasnom Fínsku si okamžite získala množstvo čitateľov a Matti Rönkä sa nedal dlho prosiť. Úspech ho motivoval k ďalšiemu písaniu,  a tak má v tejto chvíli na svojom konte už päť detektívnych románov so svojráznym hlavným hrdinom – Viktorom Kärppom.

Viktor Kärppä je navrátilec zo Sortavaly. Podľa vlastného názoru je dôveryhodný. Vybavuje obchody a povolenia, nekradne, nie je zapletený do drog, ani nezabíja, hoci má tvár zabijaka. Kärppä si nájde miestečko vo Fínsku, hoci zvláštne školenie v Červenej armáde a pomáhanie zločineckým šéfom sa mu vracia aj inak, nielen v snoch. V novej vlasti pocítil aj chuť úspechu ako takmer legálny podnikateľ. Pocit, že je tu cudzincom, však stále ostáva. A práve vďaka tomu je výnimočný, rovnako ako sú výnimočné detektívne romány, v ktorých vystupuje. Viktor nerieši vraždy, on len rieši problémy. Viktora nezaujíma spravodlivosť. On len pomáha „svojim“. A vďaka svojej minulosti vníma súčasné Fínsko úplne inak než jeho bežní občania. Veď ako povedal samotný autor: „Všetko sa dá predávať, vymieňať, kupčiť s tým, jedine so svojou vlastnou minulosťou nemôžete obchodovať.

Matti Rönkä pricestoval na Slovensko na konferenciu s medzinárodnou účasťou, ktorú organizoval pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače Slovenský syndikát novinárov. V tom istom čase vyšiel na Slovensku aj prvý z jeho detektívnych Muž s tvárou zabijaka v preklade Petra Kerlika , preto by bola veľká škoda takúto príležitosť nevyužiť. Vydavateľstvo Ikar nezaváhalo a zorganizovalo veľmi príjemný večer, ktorý sa celý niesol v znamení muža, ktorý ako zabijak rozhodne nevyzerá. 🙂 Matti Rönkä v sebe nezaprel profesionála, ktorý je zvyknutý na pozornosť médií, aj na mikrofón. Stačilo, aby mu moderátor večera Štefan Skrúcaný podal mikrofón a Matti bol k nezastaveniu. Kým veľvyslanec Fínskej republiky Jukka Leino charakterizoval Fínov ako mlčanlivý národ, Matti Rönkä túto predstavu úplne poprel a so šarmom sebe vlastným nám porozprával, ako sa dostal k napísaniu svojho prvého románu a našiel spoločnú črtu medzi fínskymi a slovenskými spisovateľmi. Ako sám konštatoval, keby sa chcel živiť len písaním, musel by každý rok napísať bestseller, ktorý by sa dostal do prvej desiatky. A tak sa aj naďalej venuje písaniu len ako svojmu hobby, ktoré mu prináša hlavne uspokojenie a pocit sebarealizácie. Ak by vás už teraz zaujímalo, akú knihu máte vlastne očakávať, tak samotný autor sa k svojej tvorbe vyjadril takto: „Dnes je v severskej literatúre veľa krutosti, násilia a autori často poukazujú na nesprávne fungovanie spoločnosti. Milujem napríklad švédske detektívky, ale moja tvorba je tak trochu prienikom severskej a americkej, drsnej školy.“ Nie nadarmo sú jeho romány prirovnávané k slávnemu americkému spisovateľovi Raymondovi Chandlerovi.

Po príhovore Mattiho Rönku sa slova ujala aj riaditeľka vydavateľstva Ikar Valeria Malíková. ktorá všetkým prítomným priblížila, ako vlastne vznikol nápad preložiť práve tohto autora do slovenčiny: „V priebehu pár rokov sme vydali viacero diel severskej literatúry. Skvelú trilógiu Millennium švédskeho autora Stiega Larssona, pripravujeme tretiu knihu Nóra Jo Nesba, vydali sme jednu z najlepších škandinávskych autoriek detektívok Anne Holtovú a keď náš redaktor prišiel s návrhom vydať autora Matti Rönkä, okamžite sme po ňom siahli. Najmä vďaka pútavému príbehu.

Nám neostáva nič iné než pogratulovať Ikaru k výbornému nápadu. Po príhovoroch nasledoval už samotný akt krstu. Krstným otcom sa stal veľvyslanec Fínskej republiky Jukka Leino, ktorý knihu pokrstil pravou fínskou vodkou nemenovanej značky (nie, nebola to tá na F. :-)), čo je už samo o sebe dostatočná záruka úspechu u slovenských čitateľov. 🙂

Nám to však nedalo a rozhodli sme sa odchytiť si Mattiho Rönku na krátky rozhovor:

Už počas Vášho príhovoru ste spomínali, že postavu Viktora Kärppa ako ruského imigranta ste si vybrali hlavne preto, aby ste mohli skúmať fínsku realitu cez perspektívu cudzinca, ktorý vníma novodobé Fínsko inými očami ako iní. Bol to zámer?

Vlastne ani nie. Až neskôr som si uvedomil, a vlastne až teraz si spätne a naplno uvedomujem, aká je postava Viktora Kärppa užitočná. Teraz sa mi už ľahko narába s postavou, ktorá je tak zaujímavá a rôznorodá, ale až keď som sa pozrel analyticky na svoju tvorbu, až potom som naplno docenil, akú užitočnú postavu sa mi podarilo vytvoriť.

Viktor Kärppa je ruský imigrant. Vybrali ste si túto národnosť z nejakého konkrétneho dôvodu alebo ste len o Rusoch vedeli najviac?

Ako sa to vezme. Od začiatku som vedel, že pomocou príbehu sa chcem vyjadriť ak k novej politickej situácii. Rok 1989 priniesol mnoho zmien aj do Fínska a obrovské množstvo z nich súviselo s rozpadom Sovietskeho zväzu. Zrazu sme mali vo Fínsku problém s imigrantmi, ktorý sme dovtedy nepoznali. Zrazu prichádzalo množstvo imigrantov a my sme sa s tým museli nejako vysporiadať. To bol pre mňa základ, plus som mal množstvo vedomostí z politickej histórie, ktorú som študoval, nemálo materiálu sa nazbieralo počas mojej novinárskej práce. Až som to raz zhrnul na kopu a povedal si: „Hej, to je môj materiál! S týmto už sa dá pracovať!“ A Viktor Kärppä mi poskytol možnosť, ako ten materiál spracovať a pretaviť do knihy.

Súvisí Váš záujem o Rusko a ruských imigrantov aj s tým, že Vy sám ste sa narodili v Karélii (rusko-fínska hraničná oblasť)?

Určite áno. Veď ja som vlastne celé detstvo strávil na hranici. A v tých časoch bola tá hranica skutočne prítomná. Od malička som počúval príbehy o rusko-fínskej vojne, o druhej svetovej vojne a prakticky celý náš život sa odohrával v tieni hranice, ktorá ho poznamenávala. Veď aj moji rodičia pochádzali spoza hranice, otec sa narodil v Sovietskom zväze a ja som vyrástol s tým, že som vedel aký je. Že je to krajina, v ktorej umrelo 60 miliónov ľudí len počas vojny. Viete, teraz je niekedy ťažké vysvetliť mladým, aký bol Sovietsky zväz. Aká to bola neobyčajná krajina plná protikladov. V súčasnosti prežíva množstvo romantizujúcich predstáv o Sovietskom zväze a len málo mladých si uvedomuje, že súčasné problémy majú korene práve v minulosti a v už neexistujúcom Sovietskom zväze. A u mňa vlastne existovala podobná paradigma – na jednu stranu som poznal konkrétne fakty, na druhú stranu som v sebe živil rôzne romantické predstavy. Práve písanie mi pomohlo sa s tým stavom vyrovnať.

Dostali ste už nejakú spätnú reakciu od Rusov, ktorí si prečítali Vaše knihy? Čo hovoria na to, že si fínsky autor len tak prepožičal ich národnosť, pokúsil sa vžiť do ich mentality a teraz o tom píše knihy?

(Smiech) Našťastie sa zatiaľ nikto neozval. Ono to možno bude aj tým, že do ruštiny zatiaľ moje knihy neboli preložené. To sa síce môže rýchlo zmeniť, veď len v tejto chvíli sa prekladajú alebo sú už vydané v trinástich jazykoch, ale nepredpokladám nejaké búrlivé reakcie. Totižto cez postavu Viktora Kärppu neriešim ruskú mentalitu, ale tú fínsku. Pozerám sa na fínske problémy, fínske myslenie a fínsku politickú situáciu. Viktor Kärppa je len katalyzátor, ktorý to umožňuje.

Odkiaľ ste čerpali informácie pre svoje romány? Mám teraz na mysli hlavne informácie o tajných službách, ruskej mafii a fínskom podsvetí.

Základné informácie som mal z úplne všeobecných voľne prístupných zdrojov, čiže hlavne z Internetu. A z časti mi samozrejme pomohla aj moja práca v spravodajstve, ktorá mi priniesla množstvo materiálu.

Takže žiadny utajený interný zdroj v KGB? (smiech)

(Ešte väčší smiech.) Nie, nie, žiadny veru. Nemusíte sa báť, nič Vám nehrozí, keď sa so mnou rozprávate. Od začiatku som to bral tak, že píšem román a nie odbornú štúdiu o tajných službách, takže stačí, aby boli základné informácie pravdivé, nemusí to byť absolútne zrkadlo reality. Tým nechcem povedať, že som si vymýšľal. Len som určité záležitosti neskúmal do hĺbky a ani v románoch som ich podrobnejšie neanalyzoval.

Na Slovensku máme momentálne možnosť prečítať si len Váš prvý román, pán prekladateľ sa priznal, že už pracuje na preklade druhého, ako ale vidíte celkovú budúcnosť Viktora Kärppu? Na svojom konte už máte päť románov s touto postavou, chcete pokračovať opisovaní jeho ďalších osudov alebo pomaličky rozmýšľate aj nad iným hrdinom?

(Hlboké zamyslenie a pohľad do diaľky :-)) Toto sú veci, ktoré sa asi nedajú dosť dobre naplánovať, takže správna odpoveď je, že neviem. Neviem, aká bude budúcnosť Viktora Kärppu. Momentálne mám rozpísanú ďalší román, v ktorom je hlavnou postavou, takže asi v najbližšej budúcnosti ho určite neopustím. A keď si prečítate jednotlivé knihy, tak zistíte, že Viktor starne. V každej ďalšej knihe je o dva roky starší ako v tej predchádzajúcej. Takže Viktor narozdiel od niektorých iných literárnych postáv starne, vďaka čomu môžete sledovať jeho vývin ako postavy. Samozrejme to zároveň znamená, že jeho životnosť ako literárnej postavy nie je neobmedzená. Zatiaľ si však nemyslím, že by som ho poslal do dôchodku v najbližšej dobe.

A na záver mierne všetečná otázka – Vaše knihy sú často prirovnávané ku knihám majstra tohto žánru – Raymonda Chandlera. Bol to zámer, napísať knihy v jeho duchu alebo to Vy cítite inak?

(Bolestivý výraz tváre :-)) Ach, ja a Raymond Chandler… Aby som bol úprimný, tak prirovnávanie k Raymondovi Chandlerovi ma vždy privádza do mierne pomykova. Predsa len je to legenda a ja sa skutočne necítim byť na takej úrovni, aby som sa s ním mohol porovnávať. Na druhú stranu nemôžem poprieť, že ma jeho tvorba ovplyvnila a áno, je možné, že v prvom románe som sa snažil navodiť podobnú atmosféru, akú vzbudzujú práve jeho detektívky. V ďalších románoch sa to už postupne menilo, ale to už budete musieť posúdiť sami.

Pán Rönkä, ďakujem Vám veľmi pekne za rozhovor a Váš čas a na záver by som Vás chcel poprosiť o podpísanie týchto kníh, ktoré darujeme trom našim čitateľom, ktorí dokážu, že ich náš rozhovor zaujal natoľko, aby si ho skutočne prečítali.

(Smiech) To ja ďakujem, bolo mi potešením a dúfam, že knihy sa budú čitateľom páčiť.

Rozhovor sa uskutočnil dňa 29.4.2010 v Bratislave a to hlavne vďaka láskavej podpory vydavateľstva Ikar, ktorému touto cestou srdečne ďakujeme.

A na záver sľúbená súťaž o tri výtlačky detektívneho románu Muž s tvárou zabijaka podpísané samotným autorom. Stačí, ak nám do budúceho piatku (t.j. 21.5.2010) napíšete správnu odpoveď na otázku: Ako sa volá rusko-fínska hraničná oblasť, v ktorej sa narodil Matti Rönkä? Správna odpoveď je spomenutá aj v tomto rozhovore a vy nám ju pošlite na emailovú adresu blog(zavináč)martinus.sk – do predmetu správy napíšte heslo Súťaž. Mená troch šťastných výhercov zverejníme do 26.5.2010 na stránkach blogu. Veľa šťastia!

PS: Upozronenie pre všetkých účastníkov súťaže – odpoveď pošlite na uvedenú emailovú adresu a nie do komentárov. Ďakujeme vám! :-)