blog

Chytanie Netvora po taliansky

piatok 24. septembra 2010 00:01
Pi 24.09. 2010 00:01

Čo sa stane, keď sa spojí taliansky investigatívny novinár Mario Spezi a americký autor thrillerov Douglas Preston a rozhodnú sa spolu odhaliť najbrutálnejšieho masového vraha v talianskych dejinách? Napíšu “najpozoruhodnejší detektívny príbeh, aký kedy uzrel svetlo sveta”! Alebo skĺznu k suchému opisu policajných postupov? Ako to už býva, pravda je niekde uprostred.

Asi každý národ má svojho masového vraha, ktorý aj po rokoch vnáša hrôzu do sŕdc miliónov čitateľov po celej krajine. Anglicko má svojho Jacka Rozparovača, Amerika Teda Bundyho a dokonca aj Slovensko svoju nechválne známu Beštiu – Ondreja Riga. Inak na tom nie je ani Taliansko – ich najslávnejší sériový vrah dostal prezývku Netvor z Florencie a v rokoch 1974-1985 zavraždil sedem mileneckých párov, ktoré sa rozhodli stráviť romantický večer v prítmí auta zaparkovaného vo florentských vŕškoch.  Napriek najdrahšiemu a najintenzívnejšiemu pátraniu v dejinách Talianska sa jeho totožnosť nepodarilo nikdy odhaliť. Polícia prešetrila stotisíc ľudí, zatkla minimálne dvanástich, všetko bez úspechu.

Niet preto divu, že keď sa americký spisovateľ  Douglas Preston po svojom príchode do Talianska dozvedel o tomto fenoméne, neodolal a začal sa mu podrobne venovať. Spolu s najväčším talianskym odborníkom na NetvoraMariom Spezim napísali o Netvorovi rozsiahly článok. Ten nebol kvôli zložitým medzinárodným udalostiam nikdy uverejnený, ale obidvaja autori už boli tak rozbehnutí, že sa rozhodli pre napísanie knihy. V tom čase už mal Spezi za sebou  viac ako tridsať rokov urputného pátrania. Preto je aj kniha Netvor z Florencie rozdelená na dve časti.

Tá prvá rozpráva príbeh Maria Speziho, ktorý bol vôbec prvým novinárom, ktorý začal písať o Netvorovi a jeho hrôzostrašných činoch. Postupom času sa stal aj najznámejším špecialistom na jeho zločiny a všetko, čo s nimi súviselo. Žiaľ, Spezimu sa stalo presne to isté, čo mnohým iným, ktorí objavili svoju životnú vášeň. Stačí najmenšia zmienka o Netvorovi z Florencie a on vás zavalí kvantom informácií, spomenie všetky teórie len preto, aby ich mohol postupne vyvrátiť a cíti potrebu informovať vás o každučkom detaile vyšetrovania, pretože všetky tie detailíky sú “životne dôležité”. A teraz si predstavte, že Mario Spezi dostal k dispozícii celú knihu!

Ak čakáte klasickú detektívku, ktorej jedinou unikátnosťou by bolo, že je napísaná podľa skutočných udalostí, tak na to zabudnite. Netvor z Florencie prakticky nie je románom. A už vôbec nie detektívkou. Netvor z Florencie je skôr dejepisnou knihou venovanou zapeklitému prípadu. A čím ďalej postupuje vyšetrovanie, tým menej sa stáva vyšetrovaním prípadu a viac sa venuje až hrôzostrašne neschopnej talianskej polícii.

Hneď na začiatku je čitateľ zavalený obrovským množstvom mien podozrivých, zavraždených, vyšetrujúcich aj vyšetrovaných. Už po pár stranách má chuť zohnať si obrovskú bielu tabuľu a postupne si na ňu zapisovať vzťahy medzi jednotlivými účastníkmi prípadu. Alebo sa na knihu vykašlať a prečítať si niečo od Dominika Dána. Ak sa však zmierite s tým, že tentoraz sa detektívka nekoná, budete odmenení. Na trhu je len málo kníh, v ktorých by ste si mohli prečítať tak zasvätený a fundovaný opis vyšetrovania. Samozrejme, ak o takú odmenu stojíte.

Prvá časť knihy však aj naďalej ostáva skôr suchým opisom vyšetrovania. Celá je písaná v tretej osobe, priama reč je využívaná minimálne a striktne sa drží faktov a chronológie. Jednoducho faktografická literatúra ako vyšitá.  Ako však vyšetrovanie postupuje ďalej, tak sa posúvame aj v čase.

Prichádza rok 2000 a do deja vstupuje Douglas Preston. Napriek tomu, že Preston očividne písal aj prvú časť, až v tej druhej sa naplno prejaví jeho talent a skúsenosti autora detektívnych románov. Zrazu sa dej rozbehne (je to vôbec dej, keď sa jedná o skutočné udalosti?), udalosti naberú spád (napriek tomu, že Netvor už dávno nevraždí) a nám sa pred očami naplno odokrýva obludná neschopnosť talianskych vyšetrovacích orgánov.

S neustálym vedomím, že čítame o skutočných udalostiach a nie vymyslený dej absurdného románu, chvíľu nevieme, či sa máme smiať alebo plakať. Talianska polícia v čírom zúfalstve splieta stále fantastickejšie scenáre o satanistickom kulte, konšpiráciách na tých najvyšších miestach a celé by to bolo do smiechu, keby si to neodnieslo množstvo nevinných. Po prečítaní Netvora z Florencie sa už nikdy nebudete chcieť presťahovať do Talianska a to ani za všetko prosciutto sveta. Vedľajším, ale o to pozitívnejším, efektom je, že kniha vás už definitívne vtiahne a neodložíte ju, až kým ju neprečítate dokonca.

Dozviete sa o tom, ako skončil Spezi za mrežami, prečo sa stal Preston v Taliansku nežiaducou osobou a ako sa mohlo stať, že pátranie po Netvorovi z Florencie neprinieslo žiadne výsledky. Douglas Preston je dostatočne skúsený autor na to, aby si bol vedomý toho, že primárnou úlohou detektívky je vzbudiť určité emócie – napätie, strach, vzrušenie. Je očividné, že Spezi ako novinár si toho vedomý nie je a akýkoľvek text je preňho len prostriedkom na prenos informácií. Čo najviac, čo najpresnejších. A presne taká je aj táto kniha – Speziho časť je suchý výpočet faktov napriek tomu, že opisuje brutálne vraždy a zúfalosť obyvateľov, ktorí sa báli Netvora. Prestonova časť je napínavá a pútavá napriek tomu, že opisuje “len” šikanu talianskej polície. Ak teda neočakávate klasickú detektívku a chcete sa dozvedieť viac o Netvorovi z Florencie, tak toto je jednoznačne kniha pre vás. Ak máte radšej Connellyho, Dána alebo Larssona, tak by ste sa mali obzrieť niekde inde.

Verdikt:

Faktografická prvá polovica knihy dokonale znechutí každého milovníka klasickej detektívky a privedie do vytrženia všetkých amatérskych detektívov. Druhá polovica už je čitateľsky oveľa prívetivejšia a spolu tak tvoria zaujímavý mix, na ktorý sa len ťažko vytvára jednotný názor. Takže na úplný záver to nechám zbabelo na vás -prečítajte si recenziu a rozhodnite sa sami. 🙂