blog

Frankfurtský veľtrh alebo ako prežiť pobyt v knižnom raji

pondelok 18. októbra 2010 12:00
Po 18.10. 2010 12:00

Frankfurtský veľtrh je ako orgazmus. Predstavuje vrchol všetkého, čo môže autor, vydavateľ a čitateľ akejkoľvek úrovne od literárneho sveta chcieť, za predpokladu že ním pre vás nie je stretnutie s autormi SúmrakuStrateného symbolu. Stretáva sa tu to najpodstatnejšie, čím svet tlačeného, ale už aj elektronického, sveta žije. Elektronické hračky, kreslené obrázky, príbehy pretavené do iných médií, besedy, autogramiády, odborné meetingy, konferencie, stretnutia s literárnymi agentmi a hlavne obrovské množstvo tých najrozmanitejších kníh s hltajúcimi čitateľmi menia na päť dní z toho dva pre verejnosť nemeckú metropolu na hlavné mesto Knihy.

Na veľtrh nemôžete netrafiť. Metrom je to zo stanice len jedna zastávka a pešo cca 10 minút chôdze. Navigátorom, ktorý vidíte už z vlaku je 257 metrová Messeturm, ktorá v čase svojho vybudovania v roku 1991 bola na šesť rokov najvyššou budovou Európy, až kým ju o tento primát nepripravila neďaleko susediaca, o dva metre vyššia, Comerzbank Tower. Nemci radi tvrdia, že knižné „Messe“ sa začali už pred 500 rokmi, keď v neďalekom Mainzi (Mohúči) vymyslel Guttenberg kníhtlač, ale triezve datovanie začína až od roku 1949.  Samotné výstavisko má podobne úctyhodné rozmery. Na ploche 578 000 m2 sa nachádza osem viac poschodových výstavných hál, kde by sa zmestili obsahovo príbuzné výstavy v blízkom stredoeurópskom regióne na každú úroveň trikrát. Každá hala má svoje zameranie – od čestného hosťa veľtrhu, stretu odborníkov až po milovníkov comicsu. Veľkosť prehliadky dokumentuje aj fakt, že medzi jednotlivými pavilónmi premávajú v asi 5 minútovom takte špeciálne minibusy pre cca 15 ľudí. Spojovacie chodby zrýchľujú presuny pohyblivými chodníkmi, aké bývajú na letiskách.

Terasa pri halách 3 a 4 ponúka pohľad na veľtržné mininámestie. Pre nefajčiara je to jediná možnosť, ako uniknúť všade prítomnému dymu, ktorý sa valí z každej lavičky, nakoľko vo vnútri to nie je možné, minimálne z bezpečnostných dôvodov. Na malej ploche, ktorú zapĺňa burza kníh a pretína ju aleja s vodným kanálom, sú roztrúsení v hlúčikoch  na zemi alebo postojačky debatujúci či oddychujúci návštevníci. Z nich sa najväčšiemu záujmu tešia chlapci a dievčatá preoblečené predovšetkým do kostýmov z japonských animovaných seriálov. Podobne ako na slovenskom Istrocone narazíte na živé manga postavičky takmer všade. Vzájomne sa fotografujú a pózujú na požiadanie takmer každému návštevníkovi. Dievčina v sexi priliehavom trikote Avatara sa pohybovala krok sun krok rýchlosťou dva metre za 5 minút.

Okrem bizarnosti niektorých návštevníkov je zarážajúci ich počet. Všade, kde sa pozriete je natrieskané bez ohľadu na to, či ide o vydavateľstvo okultizmu alebo ľavicovej filozofie. Každý jeden stánok je zaplnený do posledného miestečka a na možnosť obchytať si tú svoju novinku sa neraz musí čakať riadnu chvíľu. Množstvo ľudí mohli silne podporiť dva faktory. V prvom rade darček zhora v podobe toho najkrajšieho počasia, aké je na začiatku októbra v silách prírody. Celý deň modrá obloha a teploty nad 20 stupňov vyzliekali ľudí do tričiek. A v druhom rade akcia nemeckých železníc, ktoré ponúkli pri príležitosti 20. výročia  zjednotenia Nemecka jednosmerný lístok po celom území kamkoľvek za 20 EUR počas 20 dní, ak sa kúpil cez výročný víkend.  Skúsení účastníci ale tvrdia, že táto ponuka zdvihla návštevnosť len čiastočne, nakoľko Nemecko skutočne číta a je to vidno v akomkoľvek kníhkupectve, do ktorého vkročíte. Frankfurt je skôr o pridaných hodnotách, než o odtrhnutí sa od televízora a počítača smerom k vytlačenému textu.

Apropó pridané hodnoty. Jednou z nich sú stretnutia so SPISOVATEĽMI. Tie kapitálky sú zvolené zámerne, aby podtrhli fakt, že nejde o rotujúcu grupu tých istých tvári ale o skutočne prvú ligu. K nej rozhodne patrí napríklad nemecký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass. V Arbeitsgemeinschaft der öffentlich-rechtlichen Rundfunkanstalten der Bundesrepublik Deutschland čiže ARD respektíve jeho časti Das Erste sa na diskusnom pódiu a zároveň aj na obrazovke vystriedalo viac významných spisovateľov nielen Grass. Slovenský čitateľ by z nich poznal napríklad aj autora populárnej psychológie Richarda Davida Prechta, ktorému vyšla už tretia kniha Die Kunst kein Egoist zu zein – Umenie nebyť egoista. U nás vyšla len prvá Kto som?. Medzi nimi sa ešte zaoberal Láskou. Nemecké televízie odvysielali za 5 dní veľtrhu na komerčných a nekomerčných staniciach toľko reportáži, koľko slovenský divák uvidí za rok a to aj za predpokladu, že si pozrie všetky české programy k tomu. Významní, ale aj menšiemu okruhu známi hostia sa ale neprišli len pretŕčať pred kamery. Mohli ste sa s nimi stretnúť aj v stánkoch novín a vydavateľstiev.  Ak si človek nechce vypočuť besedu z reproduktorov alebo z obrazoviek ARD-Bühne, musí si vyhradiť pol dňa na prebitie sa do čelných pozícii.

Aj keď mnohí sem prišli, aby videli novinky či rôzne multimediálne fajnovosti, stretnutia autor-čitateľ sú zrejme tým najdôležitejším, čo okrem samotných kníh veľtrh ponúka. Ľudia sa môžu presvedčiť o tom, že ich obľúbený autor je normálny človek z mäsa a kostí so svojimi problémami a ďalší dôležitý moment je overenie si, že nie som jediný, komu sa knižka páči.

Elektronické hračky ergo čítačky neboli hlavnou udalosťou veľtrhu. Pochopiteľne ten, kto mal o ne záujem si mnohé z nich mohol vyskúšať v špecializovanom hot spote. Nebolo to ale tak, že by vyskakovali na človeka v každom stánku a vydavatelia by sa prebiehali s ponukami na elektronické verzie kníh. Zjavne aj pre nich je tlačená kniha ešte stále tým najistejším biznisom. Čo koncového užívateľa mohlo potešiť už teraz, je klesajúca cena čítačiek, ktorá začína atakovať hranicu 100 EUR. Po jej prelomení sa možno dočkáme aj väčšieho počtu slovenských kníh.

Ak je reč o stredobode pozornosti, tak oficiálne ním bola Argentína ako čestný hosť veľtrhu. Inštitút Ehrengast sa zaviedol v roku 1988, keď ním bolo Taliansko. Budúci rok ním bude Island a v roku 2012 Fínsko. Krajina, ktorá dala svetu minimálne Jorge Luis Borgesa bola vyzdvihovaná miestnymi médiami ako najknižnejšia zo všetkých latinsko-amerických. V špeciálnom pavilóne sa prezentovala Argentína ako štát plný prírodných krás a umeleckých pamiatok. Ako dôkaz toho, že život v nej nebol nikdy nudný, mohla slúžiť aj kostra hlavy dinosaurieho mäsožravca. Na obrovských paneloch sa prezentovali vybraní spisovatelia a ich diela. Aj tento pavilón však je miestom stretnutia so živými autormi, problémom bolo, že väčšina z nich mala vystúpenie len v španielčine.

Slovenský návštevník nebol po celý čas vydaný napospas prípadným jazykovým bariéram. Jednotlivé štáty majú vyhradené stánky v špeciálnom pavilóne. Pod kuratelou Literárneho informačného centra mohol nájsť výstavu slovenských kníh a časopisov a stretnúť sa aj na autogramiáde s Jozefom BanášomDanielou Kapitáňovou, ktorým aktuálne vyšli v Nemecku preklady kníh Zóna nadšeniaSamko TáleKniha o cintoríne. Konali sa ale v čase, keď bol prístup na výstavu len pre odbornú verejnosť. Podľa delegátky centra predali aj niekoľko exemplárov kníh spomínaných dvoch autorov. O stánok mali záujem krajania, knižnice kvôli doplneniu fondov a údajne aj literárni agenti, ktorí sondovali aké tituly by mohli byť zaujímavé pre nemecký trh.

Posledná hala – číslo 8 – už bola bez poschodia. Po veľmi dôkladnej ale slušnej prehliadke osobných vecí – sa človek ocitol v priestore, ktorý mu obsahovo aj tematicky pripomína domácu výstavu, akurát rozloha je opäť niekoľkonásobne väčšia. V drvivej väčšine sa tu prezentovali anglické vydavateľstvá z celého sveta svoje knihy. Asi najkurióznejším exemplárom je najväčšia kniha – Atlas sveta vo výške dospelej osoby, v ktorom sa dá listovať.

A na záver ponúkam rady pre tých, ktorí by podobný zážitok chceli mať v budúcnosti.

  1. Pred prvým vstupom na výstavisko zabudnite na všetko, čo ste doteraz kde v súvislosti s knihami videli.
  2. Zvoľte si pohodlnú obuv, nakoľko sa nachodíte niekoľko kilometrov.
  3. Dopredu sa rozhodnite aká téma vás zaujíma a zistite si cez online katalóg, kde presne sa stánky nachádzajú.
  4. Ak sa rozhodnete pre diskusie s prominentmi, nič iné neuvidíte.
  5. Všade na vás čakajú tony reklamných materiálov a ak sa ich rozhodnete zbierať, tak kufor na kolieskach zachráni vaše plecia pred tým, aby ste sa zmenili na horského nosiča.
  6. Wi-Fi pripojenie je samozrejmosťou a funguje po celom veľtrhu.
  7. V rôznych reštauráciách sa dá najesť, ale počítajte skôr s fastfoodom.
  8. Nech vás neprekvapí, že všetci vystavovatelia budú na vás usmievaví, ústretoví a trpezliví.
Messeturm - V rokoch 1991 - 97 najvyššia budova Európy má 257 metrov

Zaujímavé linky:

Spolumajiteľ Martinusu: Začneme predávať aj elektronické knihy – rozhovor s hlavným veliteľom našej frankfurtskej výpravy, ktorý v ňom prezradil mnoho zaujímavého. 🙂 Odporúčame!