blog

Jozef Cíger Hronský: človek milión?

utorok 9. novembra 2010 01:47
Ut 9.11. 2010 01:47

Precestovať pol sveta, redigovať niekoľko časopisov, predsedať Matici slovenskej a napísať niekoľko románov, to chce celkom nasadenie. Jozef Cíger – Hronský rozhodne patril do kategórie ľudí s nasadením. A okrem toho to che aj celkom otvorenú myseľ. A aj do kategórie ľudí otvorených novým myšlienkam ho možno zaradiť. Stačí sa bližšie pozrieť na jeho tvorbu…

Jozef Cíger – Hronský tiež patril k tým spisovateľom, pochádzajúcim z početnejšej rodiny. Štyria bračekovia a tri sestry zrejme prinútia človeka vytvoriť si vlastný svet, čo je pre budúceho autora základom. Ľudovú školu vyštudoval v rodnom Zvolene a meštianku v Krupine. Pri rozhodovaní o budúcom smerovaní ho zlákalo povolanie učiteľa a tak sa prihlásil do pedagogického ústavu v Leviciach. Po jeho skončení pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach. Prestávku v učiteľovaní zapríčinilo povolanie na taliansky front v rokoch 1917 – 1918. Po návrate z vojny sa usadil na dlhší čas v Martine a opäť sa vrátil k učeniu. Učiteľské miesto po čase vymenil za post tajomníka a neskôr správcu Matice slovenskej.

Hronský sa snažil šíriť literatúru nielen prostredníctvom Matice, ale zaslúžil sa o jej dostupnosť v lacnejšej edícií pre dedinský ľud aj ako spoluzakladateľ martinskej tlačiarne Neografia. Založil a redigoval viaceré časopisy. Spomínate si na to, ako sa v prvej triede prihlasovalo odoberanie časopisov? Výber bol pomerne pestrý, ale napriek tomu kraľoval jeden titul – Slniečko. Dlhých 19 rokov bol jeho redaktorom. Počas jeho predsedníctva sa vydavateľská činnosť Matice značne rozšírila a zvýšil sa aj záujem o zahraničných Slovákov. Vtedy ešte netušil, že onedlho sa zahraničným Slovákom stane aj on.

Začiatkom roku 1945 bol z obáv pre trestné stíhanie nútený emigrovať. Jeho prvá cesta viedla pochopiteľne do Rakúska. Po krátkom pobyte v americkej zóne sa rozhodol zmeniť miesto pobytu a odišiel do Talianska. V Ríme pobudol až do zatknutia talianskou políciou v roku 1948. Našťastie sa mu podarilo utiecť. Tretí emigračný presun ho zrejme podľa hesla: „čím ďalej, tým bezpečnejšie“, zavial do Argentíny.

Napriek ťažkým začiatkom sa Argentína ukázala ako „zem zasľúbená“ a zostal tu až do svojej smrti. Popri práci kresliča pre textilnú továreň sa zapojil do spolkovej činnosti Slovákov, ktorý do Argentíny hojne emigrovali v 20.  rokov. Naďalej publikuje v rôznych časopisoch a spoločensky sa angažuje. V 1959 zakladá Zahraničnú Maticu slovenskú.

Popri všetkých svojich redaktorských, predsedníckych a zakladateľských činnostiach sa však plne venoval vlastnej tvorbe. V začiatkoch to boli poviedky a novely na kukučínovský spôsob z prostredia dediny, pričom v závere došlo vždy k harmonizácií vzťahov. V 30.  rokoch sa z poviedkovej tvorby orientuje skôr na román. Nie je to však len žáner, ktorý sa mení, ale aj pohľad. Už sa čo najpresnejšie snaží zachytiť vnútorný svet jednotlivca.

Vrcholom tohto obdobia je román Jozef Mak. Príbeh „človeka-milión“, ktorý v tichosti znáša svoj osud. Od narodenia až po smrť má jeho život trpkú príchuť. Nemanželské dieťa, ktorému umrela matka, v dospelosti ho zradí brat aj chlapčenská láska, neskôr mu zomiera aj manželka. A Mak mlčí a trpí. Jozef Mak je sociálno – psychologický román, ktorý v slovenskej literatúre nemá obdobu.

Ak sa Vám Hronský nespája práve s románovou tvorbou, možno sa Vám spojí s detskými knižkami. Kto by nepoznal príbehy Smelého zajka s nádhernými ilustráciami Vodrážku, okrem iného aj ilustrátora Slniečka. Aj príbehy dvoch veselých prasiatok – Budkáčik a Dubkáčik, si získali dosť detských čitateľov.

Jozef Cíger – Hronský patril k osobnostiam s pestrým poľom pôsobnosti. Ako sa hovorí, aktivite sa medze nekladú. Literatúru šíril doslova všetkými smermi, či už vekovými alebo geografickými. Ak máte teda chuť spoznať ďalšieho slovenského literáta bližšie, zaraďte do zoznamu aj Hronského. Ak máte chuť na vážne témy, Jozef Mak určite poslúži účelu a ak máte chuť zaspomínať si na detské časy, stále môžete zostať pri tom istom mene.