Ladislav Nádaši – Jégé: Rozhľadený lekár
Dobré vzdelanie a dobrá výchova, nie nadarmo sa hovorí, že je to základ úspešného života. Ladislav Nádaši dostal jedno, aj druhé. Ak k tomu prirátate zvedavosť a ozajstný záujem o vzdelanie dostanete neobyčajne rozhľadeného človeka. No a ak taký človek píše, výsledkom je kvalitná tvorba, ktorá má čitateľovi stále čo povedať.
Ladislav Nádaši – Jégé pochádzal z mnohodetnej rodiny dolnokubínkseho advokáta a starostu Antona Nádašiho. Keď chcel malý Ladislav hrať futbal, nemusel veru behať po kamarátoch, ale stačilo zvolať všetkých súrodencov – mal ich totiž ešte desať. Doma bola teda nepochybne veselo. Otec všetky svoje ratolesti viedol k rozhľadenosti a dával si záležať na vzdelaní detí. Ladislav patril k učenlivým a zvedavým žiakom. Ľudovú školu vychodil v rodnom Kubíne a gymnaziálne štúdia absolvoval v Kežmarku, Ružomberku a Levoči. Práve otec mu vštepil lásku k literatúre a vzbudil u syna záujem o cudzie jazyky. Vďaka tomu mu otvoril brány k pokladom svetovej literatúry. Keď sa po maturite Ladislav Nádaši rozhodol pre štúdium medicíny na Pražskej lekárskej fakulte, stále svoju pozornosť obracal aj k humanitnej vetve. Zaujímal sa predovšetkým o históriu, literatúru 
a dejiny umenia. Počas štúdia v Prahe sa stal aktívnym členom spolku Detvan. Tu prednášal pravidelne referáty o súdobej európskej literatúre. Kým ostatní členovia spolku ako napríklad: Kukučín, Šrobár, Tajovský čítali najmä ruských autorov, Nádaši sa neobmedzoval. Francúzska, anglická, talianska tvorba – toto všetko lúskal bez problémov.
Prostredie kde sa to spisbou doslova hemžilo, by asi len málokoho nechalo bez stopy. Okrem toho, že Nádaši veľa čítal, pohybovalo sa okolo neho mnoho začínajúcich autorov. To všetko zapôsobilo zrejme inšpiratívne, a tak to skúsil ako spisovateľ tiež. Prvé literárne pokusy uverejňoval v Slovenských pohľadoch a Národných novinách pod pseudonymom Dr. Ján Grob. Ak tipujete, že prídavok k menu Jé – Gé je odvodeninou prvého pseudonymu, môžete si udeliť plusový bod. Vo svojich prvotinách sa zameriaval na kritiku malomeštiactva. Začínal krátkymi poviedkami, črtami a besednicami plnými irónie a sarkazmu.
Po skončení štúdia sa vrátil do rodného mesta, kde si otvoril prax všeobecného lekára a písaniu sa prestal venovať.
Umelecká pauza trvala 22 rokov. Po nej sa vrátil k tvorbe s novým pseudonymom, pod ktorým ho poznáme dodnes – Jégé. Najprv nadviazal na svoju predošlú tvorbu – malomestské a dedinské prostredie. Potom sa však výrazne odklonil od tejto tematiky a presedlal na historické námety. Jeho najznámejším dielom s historickou tematikou je Adam Šangala. Pohľad na spoločnosť 17. storočia uprostred náboženských bojov kritiku aj čitateľov zaujal. Nádaši, zaujímajúc naturalistický pohľad, ukazuje, že dedičnosť a vplyv spoločnosti zohráva pri ľudskom konaní dôležitú úlohu.
V 30. tych rokoch Jégé upúšťa od historických námetov a píše román Cesta životom, ktorý ponúka obraz života predvojnovej spoločnosti. V ňom sa sústredí na úpadok zemianstva. Pomaďarčený slovenský zemania, ktorí podporujú myšlienku odnárodňovania a prekračujú základné mravné zásady v snahe zabezpečiť si miesto pri „koryte“. Rozprávačom príbehu a hlavnou postavou je Ondrej Svoreň. Prispôsobivý človek, bez chrbtovej kosti, ktorý neváha zaprieť slovenské korene a riadi sa heslom: „Kam vietor, tam plášť“, len aby si zabezpečil pohodlie. Cesta životom vládnuce vrstvy spolu s inteligenciou pranieruje takým spôsobom, akému v slovenskej literatúre páru niet.
Ladislav Nádaši – Jége patril k autorom, ktorí vedia o čom píšu a prečo píšu. Ak máte záujem o kvalitnú literatúru – toto meno tiež patrí k tým, ktoré by vás mohli zaujať. Ak si chcete rozšíriť čitateľský obzor – toto meno tiež patrí k tým, ktoré sa oplatí spoznať. Ak o poslednom tvrdení pochybujete – prečítajte, porovnajte, zhodnoťte. Každopádne, dajte mu šancu.
