Rudolf Jašík: Horlivo presvedčený

Zovšadiaľ na nás hučia vianočné reklamy, slogany oslavujúce čas lásky a pokoja, hojnosti.  Veselých zlatých (poprípade strieborných) nápisov je toľko, že tie slová sa už občas zdajú byť prázdne. Reklamy sú natoľko vtieravé, že nejednému človeku napadlo: „dočerta aj s Vianocami, pokojom a šťastným novým rokom“. Ak Vás tiež ovanul pocit  „vianočného“ cynizmu a chcete si pripomenúť, prečo sa máte tešiť a radovať, nemusíte v hlave vyvolávať obrázky hladujúcich afrických detí (a toto nie je narážka na Dedeho), stačí sa iba vrátiť na Slovensko ani nie o storočie dozadu a máte.

Rudolf Jašík sa narodil ako najstarší syn do rodiny kysuckého mäsiara. Otcov obchod po čase skrachoval a tak sa hlava rodiny rozhodla, že vycestuje za istejším zárobkom do Kanady. Ako to bolo s istotou kanadského zárobku? Asi tak, že Rudolfa na štúdiach živili stará mama a matkina sestra žijúca v USA. Po smrti starej mamy sa finančná situácia Jašíkovcov  natoľko skomplikovala, že najstarší syn sa musel štúdia vzdať na úkor práce. Z Kláštora pod Znievom, kde dovtedy študoval, odišiel za prácou do Zlína. 30. roky, práca a Zlín? Samozrejme, že jeho zamestnávateľom sa stal Baťa. Popri práci sa však nechcel úplne vzdať vzdelania a tak začal navštevovať obchodnú školu. Stereotyp: práca, škola, práca však netrval dlho. Jašík bol človek činorodý a stihol sa zapliesť aj do politiky a to je vec pomerne ošemetná. Po troch rokoch ho z podniku a školy vyhodili. V 1938 sa teda nedovzdelaný a nezamestaný vracia späť domov, na Kysuce.

Ako to už u ľudí s presvedčením býva, ani tu si s politikou nedal pokoja a pracoval ako roznášač letákov komunistickej strany. Koncom 30. rokov hlásenie sa  ku komunistickej strane nepatrilo k najlepším nápadom a roznášanie letákov pre túto stranu patrilo rozhodne k tým horším.

Aj na Kysuciach sa to teda nezaobišlo bez následkov. Horlivého roznášača letákov zatkli a odsúdili na polročné väzenie. Za polroka vo väzení sa stihol dostatočne povenovať ruštine, aby sa mu to po naverbovaní a odvelení na Východný front len zišlo.  Po vypuknutí druhej svetovej vojny narukoval k delostreleckému pluku v Ružomberských kasárňach a spolu s plukom si to nasmeroval na ukrajinský front. Aj na fronte vyrábal problémy ako na bežiacom páse a vo väzení si toho odsedel nemálo. Sabotoval delostrelecké akcie svojho pluku, ničil delá a všetkomožné potrebné pre chod takého oddielu. „Trucoval“ ako sa len dalo a značne ostentatívne dával najavo svoj nesúhlas s vojnou a fašistickou propagandou. Statočné – áno, ale nemúdre. Výsledkom bolo zase len väzenie. Mal za sebou aj jeden neúspešný pokus o prebehnutie k Rusom. Čas vo väzení tiež vie mať svoje pozitíva. Pred vojnou sa Jašík v base stihol podučiť Ruskému jazyku, počas vojny si zas chvíle vo vojenskom žalári krátil písaním básní. Básnická tvorba sa niesla v duchu nadrealizmu, neskoršia prozaická tvorba reflektovala zážitko vojnových čias. V roku 1944 sa vojak Jašík dočkal vytúženého prepustenia z armády. Po vypuknutí SNP sa ale k zbrani vrátil zas, tentoraz dobrovoľne, a pridal sa k partizánom. Po skončení druhej svetovej vojny sa venoval tomu, za čo bol predtým stíhaný – politike a písaniu. Popri funkcionárčení pre KSČ si našiel čas aj na literárnu tvorbu.

Výsledkom prozaických úsilí boli dva romány, ktoré vyšli ešte za jeho života a niekoľko prác vydaných až posmrtne.

Na brehu priezračnej rieky, bol jeho debutový román, v ktorom sa odrazila predošlá básnická tvorba. Román o časoch hospodárskej krízy na Kysuciach  a všade panujúcej biede nesie výrazné lyrické prvky. Realita krutej biedy rodného kraja verzus nádherná kysucká príroda je ukážkou básnického citu autora. Na brehu priezračnej rieky bol podľa kritiky román napísaný „srdcom, nielen rozumom“.

Ozajstný úspech však prišiel až s napísaním Námestie svätej Alžbety.  Francúzi majú Rollandovo Peter  a Lucia, my máme Námestie svätej Alžbety. Tragický príbeh mladých milencov poslúžil Jašíkovi na odsúdenie zverstiev fašizmu a vôbec celej vojny. Za tému, si zvolil asi tú najpálčivejšiu možnú – židovskú otázku. Na osudoch obyvateľov Nitry zachytáva vzmáhanie sa Hlinkovej gardy, príchod nemcov, arizáciu majetku, „značkovanie“ Židov a prvé deportácie. Láska dvoch mladých ľudí zobrazená v románe, ktorá sa nesie celým spoločenským bahnom prvej polovice 40. rokov   vôbec nepôsobí plocho, naivne ani gýčovo. Pôsobí len úprimne a nešťastne zúfalo. Vôbec, všetky postavy v románe pôsobia mimoriadne plasticky.

Ak sa Vám teda zdajú Vianoce príliš radostné a pocit pokoja na Vás sála z každej strany v takej miere, že ho máte plné zuby a už si ho ani len neviete vážiť, tak sa pokojne chopte jedného z Jašíkových románov. Prvý Vám pripomenie, že mať čo i len balíček pod stromčekom vôbec nemusí byť taká samozrejmosť. A ten druhý? Že Vianoce vôbec nemusia byť samozrejmosť, o pokoji a mieri ani len nehovoriac. Tak teda pokojné a veselé…

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Sociálne siete
Milovníci fotografie pozor! Už zajtra privítame v našom BA kníhkupectve Jana Saudka, to si jednoducho nechcete nech… https://t.co/XdhNXe9Mh8
15. 11. 2017
@kubadlo Tsa! Že aký bug si objavil. Naše IT oddelenie ďakuje a ide to fixnúť. Vraj máš u nich pivo, ale to oni vra… https://t.co/bYWLDvtUJJ
15. 11. 2017
Nakúpte knižky pod stromček teraz a my vám pribalíme nálepky na darčeky, aj 5€ poukážku k nákupu nad 39€!… https://t.co/mCLxPVozTg
6. 11. 2017
V našich @instagram stories môžete vyhrať obraz Knižnej šifry na plátne a s podpisom autora! Ale pozor, len dnes!… https://t.co/jJMzKwoR0F
3. 11. 2017
RT @navolnenoze: 8.11. spolupořádáme s @michalpoppe @martinus_sk a coworkem Banka Žilina 1. velkou slovenskou debatu pro freelancery! https…
2. 11. 2017
Muž, ktorý hľadal svoj tieň
David Lagercrantz