František Hečko: Kvalitné červené…
Štedrý deň, oba sviatky vianočné aj Silvester sú už za nami. Traja králi tradične ohlasujú defnitívny koniec sviatočného obdobia a väčšina nešťastníkov už má za sebou prvých pár pracovných dní. Ale aj tak… Keď večer prídete z práce a televízny program sa vám už prejedol, v snahe zachovať zbytky vianočnej nálady si pokojne nalejte pohárik dobrého vínka a siahnite po nejakej fajn knihe. A ak neviete akú a máte chuť na nejakú klasiku, ktorá sa so sviatkami aj trošku spája, tak skúste takého Hečka...
Čo to znamená narodiť sa do dobre? Narodiť sa šľachticom, bohatým mešťanom, vzdelancom? Možností je viac, ale narodiť sa do vinárskej rodiny určite patrí pomyselnému VIP zoznamu. Prinajmenšom je to snom nejedného milovníka vína, ktorý rád degustuje a má pomerne skreslenú predstavu o tomto povolaní. František Hečko sa do takejto rodiny narodil a rozhodne to prospelo jemu a následne jeho čitateľom. Ako to už býva, rodinné zázemie zanechá stopu a autobiografické prvky sa neraz vedia pretaviť do vynikajúceho diela. Aké bolo to Hečkove zázemie?
10. júna 1905 sa Hečkovcom v Suchej nad Parnou narodil najstarší syn – František. Ekonomická situácia mladej vinárskej rodiny bolo pomerne zložitá. Otec Ján sa v zlom rozišiel so svojimi rodičmi potom, čo sa podľa nich oženil nevhodne. Neželaný sobáš mal za následok množstvo rodinných konfliktov a vysťahovanie mladého páru z rodičovského domu. 
Františkovi rodičia bez podpory zámožného starého otca však neboli schopní po vypuknutí hospodárskej krízy malý vinohrad udržať a boli nútení predať skromný majetok. Napriek rodinným konfliktom a ekonomickými ťažkostiam rodiny sa Františkovi dostalo kvalitného vzdelania, ktorým pokračoval v rodinnej tradícií. Vyštudoval Vinársko – ovocinársku školu v Bratislave a maturitu získal na Hospodárskej škole v Košiciach. Po skončení štúdia vystriedal mnoho povolaní, všetky sa však (priamo či nepriamo) týkali poľnohospodárskeho odboru.
Hečko pomerne plynulo a nenápadne profesne prechádzal od poľnohospodára k spisovateľovi. Začínal ako revízor dedinských družstiev, potom sa venoval redigovaniu hospodárskych časopisov až nakoniec zakotvil v redakcií Matice ako redaktor matičného čítania. Práve tam od odborných tém upustil a venoval sa písaniu dramatických scénok pre dedinské divadlá, zostavovaniu kalendárov a všeobecne písaniu „populárnych“ článkov. Ako väčšina prozaikov aj Hečko začínal najprv písaním poézie a tak sa uviedol do literárneho sveta. Do začiatku 20. tych rokov sa venoval výhradne písaniu básní, z ktorých neskôr (1931) zostavil zbieročku Vysťahovalci. Tento autorský debut sa niesol v duchu silného sociálneho cítenia a bol inšpirovaný ľudovou slovesnosťou. Odklon od tohto autorského štýlu znamenala zbierka Slovanské verše. Básne v nej mali oslavný charakter a vyzdvihovali tie národy, ktoré vzdorovali nemeckému fašizmu. Táto zbierka pre Hečka zároveň znamenala koniec písaniu poézie, odvtedy sa venoval už len próze.
Najznámejším Hečkovým dielom je nepochybne román Červené víno. Ak sa chcete o patáliach Hečkových rodičov dozvedieť viac, tak práve tento román Vám poskytne dostatočné indície. Stačí povedať, že miesto Hečkovcov sú Habdžovci a miesto Františka Marek a o detstve autora sa dozviete viac než dosť. Ako spoločensko – sociálny román pokrýva Červené víno vývoj alebo zánik jednotlivých vrstiev. Hečko mimoriadne plasticky vykresľuje obraz dedinského ľudu – jeho spôsob myslenia, ktorý sa postupom generácií mení. Príkladom je práve rodina Habdžovcov, ktorej generačný vývoj ilustruje zmenu spoločenského myslenia. Najstaršia vetva – starý otec Michal, sedliak patriarcha, ktorý kladie na prvé miesto rodinný majetok, syn Urban – uprednostní pred majetkom osobné šťastie a vzoprie sa otcovi, aby sa osamostatnil. A poslednou vetvou je Urbanov syn Marek, ktorý je prvým vzdelancom rodiny Habdžovcov. Ako rodina od najstaršej vetvy postupne stráca na majetku, tak pre zmenu na láske, rodinnej harmónií, vzdelaní a politickej angažovanosti získava.
Ak máte chuť vytráviť vianočné pečivo a prehodnotiť novoročné predsavzatia v pokoji, pri kvalitnej literatúre a zároveň sa dozvedieť niečo viac o živote jedného zo slovenských autorov, tak si Červené nielen nalejte ale aj prečítajte. A keď to skombinujete, je to mimoriadne lahodný gaučový koktejl…
