Triaška, ktorá vami neotrasie
Aj už mnohokrát opakovaná zápletka môže priniesť milý príbeh, ktorý vás nepobúri ani nepohorší. A to aj napriek tomu, že nepatríte medzi cieľových čitateľov. Aj tak by sa dala zhodnotiť kniha Triaška od Maggie Stiefvaterovej. Autorka síce rozpráva už známy príbeh nenaplniteľnej lásky medzi človekom a inou mýtickou postavou, ale jej text je dobrý. A to aj napriek tomu, že nič nové neprinesie.
Stiefvaterová vo svojej knihe Triaška vsadila na romantický príbeh. Tak, ako tu bola Buffy – premožiteľka upírov, ktorá sa zaľúbila do jedného z nich. Tak ako aj Elena v Upírskych denníkoch. Aj v Pánovi prsteňov sa do elfky zaľúbil človek. Tak aj v Triaške sa zaľúbi dievča do vlkolaka.
Stiefvaterovej vlkolaci sa nemenia pri splne, ako tomu bolo napríklad v Harry Potterovi. Vlkolaci v Triaške sú stvorenia, ktoré boli ľuďmi a pohrýzli ich vlci. Teraz už nie sú ani vlkmi, ani ľuďmi. V zime sú pánmi lesov, ale keď sa začne oteplievať, postavia sa na dve nohy a zapadnú do davu úradníkov, študentov či robotníkov. Premeny však netrvajú večne a postupne začína víťaziť divoká a silnejšia stránka stvorení s dvomi životmi. A to až dovtedy, kedy aj napriek tomu, že svieti slnko a fúka teplý vetrík, ostávajú v lese a lovia si potravu.
Stiefvaterová dáva dokopy mladého vlkolaka Sama s Grace. Aj ona bola pohryzená, nepremenila sa však. Príbeh ich zaľúbenia je sympaticky opísaný. Nie je to priveľmi pubertálne, ale ani sa nehrajú na dospelákov. Celkovo pôsobí ich love story vierohodne, svižne a triezvo. Ak teda prižmúrime oči, že jeden z páru je vlkolak. Autorke sa dokonca podarilo aj to, čo v podobných knihách často chýba – humor.
„Mne sa páčilo len to slovo Munchhausenov syndróm. Keď to vyslovujem, mám pocit, že viem po nemecky.“
Príbeh Sama a Grace opisuje s nadhľadom, niektoré situácie sú príjemným osviežením. Veľmi dobre sa jej totiž podarilo vykresliť prvotný ostych, zábrany a zároveň túžbu mladých postáv.
„Dnes v noci sa mi posteľ videla primalá, aby som unikol jej vôni, ospalému zvuku jej hlasu, teplu jej tela. Taktne som medzi nás napchal deky, hlavu som zložil na vankúš a so želaním, aby som sa zbavil pochybností som zaspal.“
Stiefvaterová dostala do knihy ešte jednu veľmi silnú líniu – boj medzi niečím ľudským v nás a zvieraťom, ktoré aj keď nie sme vlkolaci, či iné neskutočné stvorenia, v našom vnútri prebýva. Aj keď sa ľudia premenili na vlkolakov, ostalo v nich niečo z predchádzajúcej osobnosti. Nemali síce pamäť ako ľudia, ale niektoré spomienky a zážitky si so sebou niesli aj keď boli vlkmi. Z niektorých sa tak ani premenou neodstránili temné stránky ich povahy – skôr sa ešte prehĺbili. Ak bol niekto sebec a rád robil zle ako človek, v koži vlkov bol oveľa silnejší. Ak bral ako nešťastie, že je vlkolakom, hrýzol čo najviac ľudí, aby aj oni trpeli. A naopak. Aj vo vlkoch ostalo čosi z dobrých ľudí, ktoré im dávalo zábrany a hranice.
Hodnotenie:
Triaška je veľmi príjemná kniha. Číta sa ľahko. Jazyk neirituje. Celkovo sa dá označiť za dobrú knihu. V čom pokulháva je kreativita. Neprináša nový pohľad, ani si po jej prečítaní nepoviete, že toto bola kniha, ktorú si budem pamätať. Lebo ani nebudete. Je to len dobre napísaný všedný príbeh s jednoduchou zápletkou a happyendom.
