František Švantner: Ženích hôľ?

Svoj obdiv k prírode a náklonnosť k nej vyjadruje každý inak. Niekto je vášnivý turista a polozil Tatry z poľskej aj slovenskej strany. Niekto obdivuje pomalším tempom a ležérnejšie pri občasnej prechádzke do lesa. A potom sú tu takí, ktorí turistickú obuv priam nederú a vlastne ju ani len nezablatia… Obdivujú z bezpečnej vzdialenosti a výsledkom ich nežných citov je buď krajinka zvečnená na plátne alebo len tak čiernobielo, no nemenej farebne, na papieri. František Švantner patril k tým, ktorí sa svojim obdivom rozhodne netajili.

František Švantner sa narodil do rodiny železiara v dedinke Bystrá (Mýto pod Ďumbierom) ako jeden zo štyroch synov. Človek by si myslel, že duša železiara nebude práve naklonená umeniu. No súdiť knihu podľa obalu a škatuľkovať ľudí podľa zamestnania, asi nie je najrozumnejšie. Pod svalmi, mozoľnatými rukami a tvrdým zovňajškom sa predsa len skrývala nežná umelecká duša. Otec Švantner sa staral o výchovu svojich potomkov naozaj komplexne a večer čo večer sa za stolom v jeho dome schádzali, aby si zahrali na harmonike, husliach alebo si čítali. Mladému Františkovi bola teda láska k umeniu vštepovaná už od útleho detstva. Chlapec bol veľmi hĺbavý a čas si rád krátil čítaním. Už v mladom veku prelúskal takých autorov svetovej literatúry ako Dostojevskij, Poe alebo Hugo. Nuž, najmä zdolanie toho posledného autora vo veku  dvanástich rokov by si zaslúžilo vyznamenanie… Vyznamenania sa mladému Švantnerovi pravdepodobne nedostalo, ale kvalitného vzdelania áno. Meštianku absolvoval v Podbrezovej a učiteľský ústav vyštudoval v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdií v Bystrici sa vrhol na učiteľskú kariéru.

Už popri študovaní však testoval svoje spisovateľské schopnosti. Začínal poviedkami, ktoré uverejňoval časopisecky.

Prvú, a nie poslednú, poviedku s názvom Výpoveď mu vydali v časopise Svojeť v roku 1933. Kým však vyšli tieto mladšie poviedky vo forme zbierky,uzrela svetlo sveta Malka. Malka vyšla ako súbor ôsmich noviel z prostredia slovenských hôr inšpirovaná ľudovými povesťami, kde by ste v snahe o racionálnu analýzu ďaleko nezašli. V jeho diele sa ruka v ruke s krásou prírody zjavuje smrť. Neprenasleduje, neplazí sa za človekom, len ticho vyčkáva kdesi  v ústraní alebo míňa hlavného hrdinu na jeho ceste. Príroda však hrdinu obklopuje zo všetkých strán a sprevádza ho. Švantner netrápi čitateľa žiadnymi morálnymi ani filozofickými úvahami. V jeho tvorbe hrdina jednoducho žije v znamení filozofie „Tu a teraz“.  V konečnom dôsledku vo svete skál, hôr a lesov sa vlastne inak ani nedá.

Za umelecky najreprezentatívnejšie dielo naturizmu z pera Švantnera je považovaná Nevesta hôľ. Dielo, ktoré literárna veda označuje za román a autor sa tomuto názvu urputne bránil. Prečo ten odpor voči označeniu román? Nuž, podľa slov spisovateľa – nikdy v úmysle nemal román, ale ódu na slovenské hole. Nech si to žánrovo označí teda každý ako chce, isté je, že Nevesta hôľ ódou rozhodne je. Horská kráska Zuna je stelesnením tajomnosti, vznešenosti ale aj istej démonickosti všetkých prírodných síl a živlov. Ak hľadáte vhodnú knihu na krátenie si chvíľ počas cesty do Tatier, tak ideálnejšie dielo si už asi predstaviť neviem. Ktohovie, možno sa Váš pohľad na tatranské končiare zrazu úplne zmení a Vaše nohy v ťažkých vibramách budú po chodníkoch stúpať s akousi mystickou bázňou. A možno nie, možno si len poviete, že ste užitočne prečkali meškanie rýchlika smer Poprad – Tatry, knihu spokojne zaklapnete, zbalíte do batoha a na túru sa vydáte presne tak ako doteraz. Aj tak dobre…

Ak ste skôr fanúšikom románov s historickou tematikou, tak Vás František Švantner tiež nesklame. Posmrtne mu vyšlo rozsiahle románové dielo Život bez konca. Sledovaním života hlavnej hrdinky Paulíny zároveň sledujeme posledné roky Rakúsko – Uhorska, prvej svetovej vojny a Česko – slovenskej republiky. V pohľade na postavu, teda zobrazovaní konfliktu biologického a sociálneho, román nadväzuje na predošlú tvorbu. Situačne sa však z odľahlých hôr presúvame do mestečka na Horehroní a Bratislavy.

Napriek nízkemu veku, ktorého sa Švantner dožil, toho po sebe na čítanie nezanechal málo. Koľko by toho bolo, keby ho nezastihol nádor v mladom veku 38 rokov, o tom môžeme len špekulovať. A zbytočne. Konieckoncov nezáleží na kvantite, ale…

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Sociálne siete
Knižná šifra je späť! Ak sa chceš aj tretíkrát zapojiť do súťaže o 256 kníh medzi prvými, klikaj sem:… https://t.co/zVLjU8CagW
20. 10. 2017
Vymysleli sme revolučnú novinku, ktorá spája knihy a mobily - náš scrollbook si zamilujete! No veď aha: https://t.co/BB2xdDOmuR
13. 10. 2017
Prečítajte si 5 finálových poviedok Martinus Ceny Fantázie a hlasujte za svojho favorita: https://t.co/4UMOR3tazt
11. 10. 2017
@NinTarant @PantaRheiSR @AlabedBana V Aj snáď áno a na rozhodnutie či sa vydavateľstvá rozhodnú aj pre SK preklad s… https://t.co/r1bmBULehF
4. 10. 2017
Narodeniny Stephena Kinga oslavujeme zľavou 20% na trilery a horory! +čelovka zadarmo! #lendnes https://t.co/U5nAlx72MW
21. 9. 2017
Muž, ktorý hľadal svoj tieň
David Lagercrantz