Slzy a smrť v koncentrovanej forme. Zn. Kvalitné

Keď sa príbeh akčného sci-fi románu dostane do polohy, v ktorej hovorí o útlaku v spoločnosti a  potrebe vzoprieť sa tyranii, môže to mať len dva výsledky. Buď pôjde o veľmi, ale veľmi zlý prepadák, alebo to bude kniha, po ktorej pokojne siahnete aj druhý, tretí a štvrtý krát. Skúšku ohňom, druhú časť trilógie Hry o život,  by som si z poličky pokojne vzala opäť.

Suzanne Collinsová nesklamala ani v druhej časti svojej trilógie. Pritvrdila. Z príbehu o dobre premyslených hrách smrti, kde prežije z 24 detí od 12 do 18 rokov, len jedno, sa stáva boj za slobodu. Boj o svet, kde nebude jeden vládca, ktorý bude zabíjať pre zábavu deti svojich „poddaných“.  O svet, kde nebudú ľudia umierať hladom. Kde nebudú existovať medzi jednotlivými časťami krajiny múry a elektrické vedenie.

Symbolom boja sa stalo 17-ročné dievča. Katniss Everdeenová si ani neuvedomila, ako si podmanila ľudí, ktorí už nechcú  byť pod útlakom. Autorka však z nej nerobí supermana. Nie je to dievča s nadprirodzenými schopnosťami, ani umom. Je do takmer dieťa, ktoré nevie, čo má robiť. Ako zachrániť ľudí, ktorých miluje. Nevie, ako má bojovať proti despotovi, a ani proti nemu bojovať nechce.

Collinsová je k svojej hrdinke prísna a necháva ju, aby si prešla všetkým, a to v tej najhoršej možnej forme. Nechávajú ju nechápajúcu, zraniteľnú, uprostred neznáma. Hádže ju medzi ľudí, pri ktorých nevie, či im má veriť alebo ju chcú zabiť.

Aj keď z nej vytvorila symbol povstania, zmeny a revolúcie, nezabudla ani na jej osobnosť či vek. Ide o mladé dievča, ktoré prekonáva aj nástrahy lásky – kedy sa nevie rozhodnúť medzi dvomi priateľmi. Zvádza však boj aj sama so sebou. Jej jediný cieľ, je v Hrách zachrániť svojho kamaráta – Peeta. Niekedy je však prirodzenosť silnejšia, a ona tak bojuje so svojou chuťou žiť. Všetko však dopadne inak.

Skúška ohňom privádza čitateľov tak ako v prvej časti do arény hier o život. Obávala som sa, že po skvelom rozbehu sa dostaneme opäť na miesto bojov, ktoré nám bude tak známe z predchádzajúceho dielu, že jediná možnosť bude odložiť knihu. Ale nestalo sa tak. Aj keď ide o rovnaký motív, autorka ho využíva a opisuje iným spôsobom. A udržuje si tak pozornosť čitateľa.

Druhý diel trilógie nepotvrdil fámy, že pokračovania nemôžu dosiahnuť na originál. Kniha je miestami omnoho citlivejšia a emotívnejšia. Výstúp Katniss v obvode odkiaľ pochádzalo dievčatko, ktoré pred jej očami zabili v prvej časti spôsobuje zimomriavky. Privoláva slzy.

Na druhú stranu je diel aj omnoho viac krutý. Ľudia nezomierajú len v aréne. Autorka ukazuje pravý teror. Ľudia sú strieľaní na uliciach, nedostávajú zásoby jedla, sú zabíjaní, lebo prejavili iný názor. Autorkino despotické Sídlo pripomína totality, ktoré poznáme z našich dejín. Veľkolepé monarchie, kedy sa na dvore hodovalo a hneď, ako sa prešlo za hranice mesta, ľudia umierali od hladu. Collinsová si prepožičala hostiny z Rímskej či Gréckej antiky podobne ako motív s arénou. Z komunizmu priniesla nemožnosť chodiť z jednej časti krajiny do druhej, urobila akúsi železnú oponu medzi jednotlivými obvodmi. Tie sú ako veľké nemecké pracovné tábory, ktoré sú nažive len preto, lebo si to tak najvyšší praje a neostáva im nič iné len na neho a jeho Sídlo pracovať, kým neumrú od hladu, choroby či únavy.

Skúška ohňom dáva nádej, že je možný lepší život. Aká veľká je nádej, také veľké však môže byť sklamanie. Platí to nielen o slobode v obvodoch, ale aj o treťom a záverečnom diele – Drozdajke.

Zaujímavé linky:

Hrať o život budete dňom, aj nocou… – recenzia prvej časti ságy Hry o život

Brána Irkally je dobrodružstvom, ktoré sa oplatí absolvovať

O rieke, ktorá preteká srdcom – recenzia výborného slovenského románu Dunaj v Amerike

Tiene mafie sú po druhýkrát ešte temnejšie – recenzia temného trileru V tieni mafie 2: Čas dravcov