Zomrel Arnošt Lustig, očitý svedok holokaustu, ktorý o ňom písal celý život
V sobotu, v skorých ranných hodinách podľahol zákernej chorobe významný český spisovateľ Arnošt Lustig, autor mnohých kníh o holokauste, ktorým si sám prešiel. Viac ako päť rokov bojoval s rakovinou krvi, ale nakoniec predsa len podľahol. Arnošt sa preslávil ako spisovateľ, ktorý významnou mierou prispel k tomu, že sa česká literatúra dostala na svetovú úroveň. Sám bol nominovaný na jedno z najprestížnejších literárnych ocenení na svete – Man Bookerovu cenu.
Keď sa Arnošt Lustig vo svojej osemdesiatke dozvedel, že trpí rakovinou krvi, rozhodol sa bojovať. Opäť tak prejavil obdivuhodnú silu ducha. Vo svojom živote toho prežil viac ako väčšina z nás a napriek tomu ho to nezlomilo. Vždy bol známy ako obrovský a nepolepšiteľný optimista s večným úsmevom na tvári. Napriek tomu, že v mladosti prežil tri koncentračné tábory, že v nich stratil väčšinu svojej rodiny, že musel ujsť zo svojej rodnej krajiny. Celý život písal až bolestivo realistické a zároveň veľmi ľudské romány o najhoršej tragédii, aká ho postihla – o holokauste.
Život sa s ním nemaznal
Arnošt Lustig sa narodil v roku 1926 v Prahe, v rodine židovského obchodníka. Detstvo strávil tak pokojne, ako sa len v medzivojnovej Európe dalo. Už v roku 1941 bol však vylúčený zo štúdia kvôli rasovým dôvodom. Vyučil sa za krajčíra, ale to nestačilo. O rok neskôr bol internovaný v pracovnom tábore v Terezíne. Odtiaľ bol presunutý do 
ďalších koncentračných táborov – Osviečim a Buchenwald. Ako zázrakom sa mu v roku 1945 podarilo ujsť z transportu smrti, ktorý ho mal doviezť do Dachau. Až do konca vojny sa ukrýval v Prahe. Počas holokaustu prišiel prakticky o celú svoju rodinu. Bola to rana, ktorá sa už nikdy nemala úplne zahojiť, a ktorá sa ako krvavá jazva ťahá naprieč celou jeho tvorbou.
Ani po vojne však ešte nemal vyhraté. V roku 1948 robil spravodajcu Lidových novin so zameraním na izraelsko-arabský konflikt. Po návrate sa venoval mnohým zamestnaniam. Príchod vojsk Varšavskej zmluvy ho donútil emigrovať. Najskôr do Juhoslávie, potom do Izraela, až nakoniec skončil v USA, kde prednášal film, literatúru a scenáristiku. V roku 1978 bol vymenovaný za profesora na washingtonskej American Univesity. V tom čase už bol Arnošt Lustig celosvetovo uznávaný spisovateľ, ktorý sa dostal do povedomia ľudí svojimi poviedkami a novelami o holokauste.
Návrat do rodného mesta
Po páde komunizmu sa stal v roku 1995 šéfredaktorom českého vydania magazínu Playboy, pre ktorý písali v minulosti aj také slávne mená ako Vladimir Nabokov alebo Margaret Atwood. Zdalo by sa, že na sklonku života už sa bude môcť Arnošt Lustig naplno venovať svoje tvorbe. Vo veku osemdesiat rokov mu však bola diagnostikovaná rakovina krvi. Arnošt s ňou bojoval päť rokov. Ako sám prehlásil pre časopis MF Dnes: “Dobře vím, že je rakovina kurva, Dienstbier zemřel předminulou sobotu, umírají další a další, nikdo neví, co ten nádor udělá… Já ale doufám, že se vyléčím, protože mám vynikající lékaře, jako je třeba docent Kozák, což je génius. Ze všeho v životě jsem se zatím vylízal, tak se snad vylížu i z rakoviny.” Až do poslednej chvíle sa nevzdal, hovorieval, že ide na “chemču”. Nakoniec však predsa len podľahol.
Odkaz Arnošta Lustiga
Prakticky celú svoju literárnu tvorbu sústredil Arnošt Lustig na hľadanie podstaty človečenstva a ľudského bytia. Drvivá väčšina jeho prác sa sústredila na tému holokaustu. V jeho knihách vystupujú zdanlivo nehrdinské postavy – spravila ženy, deti a starci (lebo sú najviac zraniteľní), ktoré sú konfrontované s krutou realitou koncentračných táborov. Jeho knihy sú dramatické, mrazivo realistické, ale nadovšetko ľudské. “Stále nevěřil, že je dobrý spisovatel. Nepřesvědčila ho ani řada ocenění, mezi jinými Cena Americké akademie umění a krásného psaní za celoživotní dílo, Cena Franze Kafky a další. To se ukáže za padesát let, říkal,” spomína Markéta Mališová, riaditeľka Společnosti Franze Kafky. A pritom okrem ceny Franza Kafku za celoživotné dielo, ktorú získal v roku 2008, bol nominovaný aj na medzinárodnú Man Bookerovu cenu, jedno z najprestížnejších ocenení, aké vôbec môže spisovateľ dostať.
Arnošt Lustig si možno myslel, že kvalitu jeho kníh preverí až čas, ale na svete sa nájdu tisíce ľudí, ktorí vedia, že žiadny čas nie je potrebný. Známy slovenský spisovateľ Michal Hvorecký hovorí: “Pri najlepších Lustigových knižkách (Démanty noci, Dita Saxová, Transport z ráje), som mal priam hmatateľný pocit, že k nim bol autor takpovediac donútený, že ich doslova musel napísať.” A práve to je devíza, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Je to jeden z dôvodov, prečo s nami odkaz Arnošta Lustiga ostane už navždy napriek tomu, že on nás v sobotu opustil.
Zdroj: iDnes.cz, Lidovky.cz, Hvorecky.sk
Zaujímavé linky:
Ako som sa stretol s Arnoštom Lustigom – spomína Michal Hvorecký
Jak asi přijde smrt, ptá se Arnošt Lustig mezi chemoterapiemi
