Svet stvorený fixkami: X-meni – tí iní
Otázka inakosti bola vždy spoločensky ošemetnou témou. Či už máte na mysli sexuálnu orientáciu, etnickú príslušnosť, náboženstvo – sú to proste témy, ku ktorým sa aj v dnešnej zdanlivo otvorenej spoločnosti stále vyjadrujeme radšej rezervovane. V minulosti to s vyjadrovaním na podobné témy bolo ešte ošemetnejšie. Tí, čo sa líšia, to nikdy nemali jednoduché, nech boli akokoľvek početní. V čase keď sa v Amerike množili prípady rasového prenasledovania Kukluxklanom vzniká komiks, ktorý spoločnosť núti zamyslieť sa nad otázkou inakosti a ukazuje, že tí „iní“ môžu byť rovnako hodnotní. Píše sa rok 1963 a Zem je plná tých druhých – iných, ktorých spoločnosť prenasleduje. Píše sa rok 1963 a vydavateľstvo Marvel prichádza s novými druhom hrdinov. Hovoria si X-men.
Pomerne zabehnutá dvojica vydavateľstva Marvel Stan Lee a Jack Kirby sa už presýtila osamelými bojovníkmi za spravodlivosť a dobro. Pri uvažovaní nad ďalším komiksovým konceptom ich zrazu oslovila myšlienka kolektívneho ducha a rozhodli sa prísť so skupinou bojovníkov. Žiaden osamelý „polnočný kovboj“ ale keď už, tak poriadne a bude to rovno „sedem statočných“ Nadprirodzené schopnosti velebené spoločnosťou a hrdinovia, ktorí sú zbožňovaní, to tiež prišlo dvojici tvorcov dosť otrepané a rozhodli sa stvoriť vyvrheľov spoločnosti. A tak uzrela svetlo sveta skupina hrdinov – štvancov, pod označením X-men.
Vplyvom radiácie sa na Zemi objavujú ľudia, ktorí sú obdarení tz. Génom X. Ten ich od bežných ľudí odlišuje – niektorých viac zreteľne, niektorých menej a u „postihnutých“ sa objavujú výnimočné schopnosti. Ako to už býva, za výnimočnosť sa platí a nie vždy sa stretá s porozumením a tak sa z týchto výnimočných ľudí stávajú vydedenci spoločnosti. 
Ľudia sa ich boja a správajú sa k ním podobne ako k morom nakazeným, ktorých aj zákon stavia do pozície menejcenných a spoločensky neprijateľných. Na svete sa však nájdu aj ľudia otvorení novému/inému a medzi takých patrí aj Profesor Xavier, ktorý sa rozhodne s mutantmi pracovať. Zastáva názor, že pod správnym vedením môžu byť spoločnosti viac než prospešní. A tak si vyberie pár sľubných jedincov, ktorých ubytuje na svojej základni a trénuje. Toľko stručné zhrnutie základného príbehu pre tých, ktorých minul komiks, televízny seriál alebo séria úspešných hollywoodskych trhákov s náramne príťažlivým obsadením.
Prečo názov bojovej skupiny X-men? X v názve podľa mutácie génu, ktorý mladým mutantom zabezpečoval nadprirodzené schopnosti. Ďalšou teóriou o názve bojovníkov so zločinom je, že sa tak volajú podľa svojho patróna profesora Xaviera. Túto teóriu ale zavrhuje jednak komiksová postava profesora Xaviera, a jednak samotní tvorcovia. Takže, ak ste jej náhodou fandili, budete asi sklamaní.
Prvé diely komiksu, teda obdobie 60. rokov, sa tematicky sústredili na komiksovo bežnú tematiku dobro verzus zlo, no pomedzi to sa celkom zreteľne objavuje téma predsudkov a rasizmu. Práve otázky predsudkov a rasizmu v sebe nesie už samotná idea príbehov o X-menoch. Vydedenci, ktorí sa nimi stali len na základe nechuti zvyšku ľudstva pochopiť ich odlišnosť – teda v podstate vďaka starej dobrej ignorancii. Druhou motiváciou toľkej nepriazni je nemenej známy strach z odlišnosti. A tak okrem zločinu naši hrdinovia bojujú s predsudkami. Vo svete komiksu tak vzniká úplne nové pozadie hrdinu.
Stan Lee a Kirby čitateľovi vlastne prinášajú farebne a hlavne nenápadne zabalenú rasovú otázku. A to v Amerike 60. rokov možno označiť minimálne za husársky kúsok. Ťažko povedať koľkí si túto paralelu v tom čase uvedomili, no za pokus to rozhodne stálo. Teda, tak márny pokus to zas rozhodne nebol, keďže komiks písali od 60. rokov až do roku 2000 a dodnes vychádza v reedíciach.
Prelomové obdobie pre sériu X-men boli určite 70.-te roky. Štafetu preberajú po Leem a Kirby dvojica Wein a Cockrum, ktorí pôvodný tím hrdinov trošku prekopú a stvoria najpopulárnejšieho člena Xavierovho výberu – Wolverinea. Na rozdiel od starého tímu, ktorí tvorili prevažne tínedžeri, je ten nový oveľa pestrejší. Každý člen totižto pochádza z inej časti sveta a tak je paleta oveľa pestrejšia. Iné kultúry rovná sa iné spoločenské hodnoty, iné životné filozofie. A tak je tu inakosť umocnená na druhú. Zo starého tímu zostáva Cyclop, ktorý „jednotke“ šéfuje a pridávajú sa Storm – kenská kráska, Sunfire – Japonsko, Nightcrawler – Nemecko, Thunderbird – pôvodná Američanka (kmeň Apačov) no a konečne Wolverine z Kanady. Niekto, kto však prežil všetky série je úhlavný nepriateľ mutovaných hrdinov Magneto – zrejme podľa hesla zlá burina nevyhynie.
Nový tím si získal nových čitateľov a starí fanúšikovia sa tiež pripojili a tak sa komiksu v 70. rokoch nedarilo vôbec najhoršie. Navyše popularita Wolverina stále rástla a ten sa koncom dokonca dočkal vlastného spin-offu.
Keď je námet hutný, vždy sa dá z neho niečo vyžmýkať a X-meni sú presne týmto prípadom. V 80. rokoch vznikla séria s názvom The new mutants a takto sa to vetvilo nespočetným množstvom spin-offov ďalej. Ako to už býva – niektoré viac podarené, niektoré menej.
Že bol pôvodný námet výborný a rozhodne stál za pozornosť, potvrdila aj séria úspešných hollywoodskych kasových trhákov. Ak máte výhrady voči vkusu Hollywoodu, nuž budiž. Ale žiaden súdny producent neinvestuje milióny do nezaujímavého námetu. A že sa ich do týchto filmov investovalo požehnane… Dáte prednosť komiksu alebo knihe? Zamyslieť sa nad predsudkami a možno aj tými vlastnými stojí za to v jednej či druhej forme. 🙂
Zaujímavé linky:
Svet stvorený fixkami: Steve Ditko – jedna z pavučín Spider -mana
Svet stvorený fixkami: Spider-man
Svet stvorený fixkami: Otcovia Supermana
