Ako dosiahnuť svoje ciele a víťaziť v konfliktoch

Robert Greene

„Pocit, že na ľudí a udalosti nemáme žiadny vplyv, je neznesiteľný. Keď sme bezmocní, cítime sa mizerne.“ Robert Greene (označovaný aj ako novodobý Machiavelli)

Ku knihám Roberta Greena som sa dostal v roku 2005.Dnes môžem s pokojným svedomím povedať, že zmenili môj život. Od základov. Znie to pateticky, ale je to tak. :)

Greene mi prvý raz odhalil to, čo som už dávno tušil. Totiž, že samotné vedomosti, odbornosť, či vzdelanie samé osebe ešte neznamenajú úspech. V slovenskej realite s tým máme obzvlášť časté skúsenosti. Pre dosiahnutie cieľov je nevyhnutné aj zvládnutie inej, zdanlivo nesúvisiacej oblasti.

Tou je schopnosť rozohrať úspešnú sociálnu hru, vedieť si vybudovať sieť správnych vzťahov a väzieb, dokázať sa presadiť, kultivovať svoj vplyv. Jednoducho – chápať pravidlá hry a rozumieť jej.

Takto naservírovaná pravda nám môže pripadať neférová, drsná, dokonca krutá. Naša výchova a škola boli predsa zamerané na čosi iné. Dobre sa uč, maj dobré známky, staň sa odborníkom a úspech na seba nenechá dlho čakať.

„Nezmysel! Spoločnosť funguje úplne inak,“ hovorí na to Robert Greene.

Tvrdý, pragmatický postoj zbavený akýchkoľvek ilúzií o fungovaní nášho sveta je čímsi, na čo si pri jeho knihách treba zvyknúť. Nejde to ľahko, určite to nie sú knihy pre každého. Greena neoznačujú titulom „novodobý Machiavelli“ nadarmo.

Podobne ako tento taliansky filozof, diplomat a vojenský teoretik, sa aj Robert Greene zaoberá načrtnutím základných pravidiel sociálnych hier, aké každodenne hráme, aby sme rozšírili svoj vplyv, moc, uplatnenie… Jednoducho, aby sme v reálnom svete dosiahli úspech a sebanaplnenie.

Greene vie, o čom hovorí. Dlhé roky sa ako editor rôznych magazínov a príležitostný scenárista potĺkal v hollywoodskom prostredí presiaknutom intrigami a mocenskými hrami. Postrehy z tejto životnej etapy spísal vo svojej prvotine 48 pravidiel moci (The 48 Laws of Power, 1998).

Biblia pouličnej múdrosti

Kniha sa stala americkým celonárodným bestsellerom. Geniálne postrehy „pouličnej múdrosti“, ktoré obsahuje, nadchli okrem vrcholových manažérov, biznismenov i státisícok bežných ľudí, aj americkú hip-hopovú komunitu. Raperi ako 50 Cent, Jay-Z, Busta Rhymes a ďalší začali jej poučky vkladať do svojich textov a využívať ich v nekonečných „beefoch“ s inými rapermi. Z Roberta Greena sa stala medzinárodná hviezda, ktorú dnes o stratégii pozývajú prednášať medzinárodné koncerny, ale napríklad aj Univerzita Yale, či West Point.

48 pravidiel moci

Čím kniha očarila? Obsahuje 48 pravidiel mocenských hier, aké medzi sebou ľudia neustále hrajú. Sú to pravidlá ako: Nikdy príliš nedôveruj priateľom, nauč sa využívať nepriateľov; Vždy povedz menej, než je potrebné; Zahaľ svoje úmysly; Víťaz činmi, nie argumentmi; Keď niekoho žiadaš o pomoc, apeluj na jeho vlastné záujmy, nie na vďačnosť za láskavosti, čo si mu niekedy preukázal; Nepôsob, ako priveľmi dokonalý

Zaujímavý je spôsob, akým Greene každé z týchto pravidiel spracoval. Inšpiroval sa pri tom Machiavelliho metódou z Vladára. Každé pravidlo je najprv zhrnuté do krátkeho odseku, v ktorom je obsiahnutá jeho esencia. Na základné a rýchle oboznámenie s jednotlivými pravidlami, si stačí prečítať tieto úvodné body.

Pokiaľ vás však pravidlo zaujme, môžete ísť oveľa hlbšie. Greene ku každému servíruje detailný príklad z histórie. Inšpiruje sa mocenskými epizódami zo staroveku, stredoveku, novoveku i moderných dejín. Na konaní rôznych známych panovníkov, vojvodcov, umelcov a ďalších postáv demonštruje, ako dané pravidlo využiť v praxi. Neraz však ukazuje aj opak – kam vedie jeho ignorovanie (väčšinou do veľkých nepríjemností).

Kniha je vďaka tomu aj zaujímavým exkurzom do histórie. Ak vás zaujímajú dejiny vládnutia, či vojen, budete vo svojom živle. Na záver každej kapitoly Greene ešte podstatu pravidla zhrnie, prípadne doplní o prípady a okolnosti, kedy je lepšie toto pravidlo nepoužívať.

Zmyslom totiž nie je dosiahnuť, aby sa čitateľ nabifľoval všetky pravidlá a otrocky ich používal. Greene upozorňuje, že mocenské hry sú nesmierne fluidické a flexibilné. Otrockým používaním naučených pravidiel človek ďaleko nezajde. Greenemu ide skôr o to, aby čitateľ začal chápať pravidlá hry a dokázal ich použitie prispôsobovať podľa vlastných potrieb.

Pravidlá zvádzania

Pravidlá zvádzania

Ďalšou vydanou knihou bolo Umenie zvádzania (The Art of Seduction, 2001). Greene tu podobnou metódou ako vo svojej prvotine spracoval princípy zvádzania. V jeho chápaní sa však zvádzanie neobmedzuje iba na milostnú hru medzi mužom a ženou. V knihe spracoval aj princípy politického zvádzania más i osobného pôsobenia na ľudí. Okrem mapovania jednotlivých krokov zvádzania sa tu zaoberá aj charakterovými typmi zvodcov a ich obetí. Úspech vo zvádzaní podľa neho nespočíva len v dodržiavaní pravidiel tejto hry, ale aj v správnom typovom sebaurčení zvodcu i vyhliadnutej obete. Na základe tohto určenia sa následne vytvára konkrétna stratégia.

Konflikt je otcom všetkého

Tretím Greeneho titulom sa stala kniha 33 vojnových stratégií (The 33 Strategies of War, 2006). Autor tu svojou osvedčenou metódou vydestiloval 33 stratégií zvládania konfliktov. Samozrejme, nesústredí sa na vojnové konflikty, ale na každodenné strety a konfrontácie, s akými sa bežne stretáme v zamestnaní, v podnikaní, či v súkromnom živote.

Inteligentné zvládanie konfliktov a zbavenie sa strachu z konfrontácie Greene považuje za jeden zo základných faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech či neúspech jednotlivca v dnešnej spoločnosti. Greene neučí, ako sa stať agresívnym alfa samcom zastrašujúcim svoje okolie. Práve naopak, tvrdí, že otvorená agresivita je v súčasnej spoločnosti kontraproduktívna a človek s ňou v konečnom dôsledku veľa nedosiahne. Namiesto toho sa treba naučiť, ako kultivovať takéto prejavy a svoje ciele dosahovať vďaka rafinovanému strategickému mysleniu.

Tvrdé zákony geta

Zatiaľ posledným vydaným Greeneho titulom je Fiftyho pravidlo (50th Law, 2009). Túto knihu považujem v Greeneho tvorbe za výnimočnú. Vznikla vďaka úzkej spolupráci s americkým raperom Curtisom Jacksonom, známejším pod pseudonymom 50 Cent.

Fiftyho pravidlo

O tom je známe, že začínal ako díler cracku, no vypracoval sa na pozíciu druhej najlepšie zarábajúcej afroamerickej celebrity (po Oprah Winfrey), pričom vybudoval rozsiahle podnikateľské impérium.

Robert Greene ho považuje za vynikajúceho stratéga nasiaknutého pouličnou múdrosťou a tvrdými pravidlami geta. Práve tieto pravidlá, pretavené do prostredia biznisu, podnikania a osobnej sféry, tvoria obsah knihy.

Jednotlivé zákonitosti sú tentoraz demonštrované nielen historickými príkladmi, ale aj konkrétnymi epizódami z Curtisovho vzostupu. Za najzaujímavejšie na tejto knihe považujem, že dokáže celkom prevrátiť spôsob, akým vnímate svoje okolie. Greene totiž ukazuje, že pre schopného jednotlivca je lepšie, keď sa nachádza v drsnom prostredí, kde legislatívne a iné pravidlá príliš neplatia, kde sa nie je na čo spoľahnúť. Uprostred takýchto okolností sa totiž musí spoliehať iba sám na seba a je nútený rozvíjať svoje schopnosti, kreativitu i možnosti sebapresadenia. U ľudí, ktorí sa narodia do ideálnych podmienok, či spoločnosti, zvyknú takéto schopnosti skôr zakrpatievať. Greene ukazuje, ako tieto prvotné nevýhody využiť vo svoj prospech a prekročiť svoje osobné hranice v pozitívnom smere.

Štvrtá Greeneho kniha je podstatne tenšia než jeho predchádzajúce. Obsahuje však neoceniteľné postrehy a rady. Pokiaľ váhate, ktorým Greeneho titulom začať, tento môže byť tým pravým. Sám som sa mnohými radami z neho (ale aj pravidlami z ostatných jeho titulov), inšpiroval pri písaní kníh V tieni mafieČas dravcov.

Mať vplyv, ale zostať človekom

Základnou esenciou Greeneho kníh je myšlienka, že človek by sa mal naučiť, ako sa spoločensky presadiť, ako obstáť v konkurencii, ako zvládať konflikty a konfrontácie. Nemal by to však robiť agresívne, impulzívne ani útočne. Taký prístup ho totiž diskvalifikuje a izoluje. Mal by pracovať kultivovane, prevažne nenápadnými, strategickými spôsobmi. Prirodzene, nemusí to vyhovovať každému. Existujú hranice, za ktorými sa stáva manipulatívnym a neetickým. Každý si tieto hranice musí vedieť nastaviť sám, pretože za svoje jednanie skôr či neskôr ponesie zodpovednosť. (Pokiaľ vás však z nejakého dôvodu zaujímajú práve manipulatívne techniky, pozrite si knihy Glorie Beckovej, Andreasa Edmüllera, či Alberta Thieleho).

Moc, vplyv, úspech aj pocit naplnenia ambícií sú veľmi subjektívne. Čo je pre jedného heroický výkon a zdroj nekonečnej pýchy, druhému nestojí ani za súcitný úškrn. Čo je pre jedného životný cieľ, môže byť pre druhého celkom bezcenné.

Podľa Greena je dôležité neopičiť sa, ale nájsť svoju vlastnú predstavu o úspechu a spokojnosti so sebou samým. A potom mať dostatok moci i spoločenskej obratnosti premeniť túto predstavu na skutočnosť. Práve na to, aby v konkurenčnom, tvrdom a neraz i zákernom svete človek dokázal naplniť svoje sny, dosiahol vyrovnanosť i spokojnosť, sú Greeneho knihy určené.

Ak sa chcete dozvedieť viac o mojej osobnej skúsenosti s Greeneho knihami, prečítajte si blog na mojej stránke. :-)

Zaujímavé linky:

Tiene mafie sú po druhýkrát ešte temnejšie

Buď si sviňa alebo nula – recenzia románu V tieni mafie

Jozef Karika: Vytáča ma, keď niekto ujde do zahraničia a potom vypisuje, aké je Slovensko strašné, zlé a úbohé – rozhovor s autorom

Literárna revue s Dadom Nagyom (15.4.2010) – Dado Nagy spovedá Jozefa Kariku vo svojom programe

Hirax vydá svoj ďalší román na martinusáckom blogu! Začína dnes!

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. JankaK 6. 5. 2011 12:39

    Navnadili ste ma na túto knihu,už len čakať,kedy sa niekto podujme ju preložiť a vydať u nás :-)

    1. Martin 8. 5. 2011 23:11

      Ku knihe The Art of Seduction. Na uvod sa ospravedlnujem za svoj nepoeticky nazor. Som si to prebehol v anglictine. Pripomina mi to sucasneho Markiza de Sade ale v oblasti psychickej. Z mojho pohladu to nie je forma manipulacie ale sadizmu. Odporucam zalistovat v medicinskej literature, co sadizmus obnasa okrem pachania fyzickej bolesti. Pytam sa sam seba,kto najviac vola po preklade: vyznavaci 1.dodatku ustavy USA o oslobode prejavu a alebo ti co maju za vzor rakuskeho netvora Fritzla alebo vyznavaci nestandartneho sexu? vynatok str. 337 z dostupneho PDF, uvod kapitoly: The isolation may also be physical: you take them away from their normal milieu, friends, family, home. Give them the sense of being marginalized, in limbo—they are leaving one world behind and entering another. Once isolated like this, they have no outside support, and in their confusion they are easily led astray.

    2. Riddick 6. 5. 2011 15:34

      nápodobne :-)

  2. Jozef Karika 9. 5. 2011 16:31

    Martin, Greene opisuje naozaj rôzne techniky. Netají sa tým, že niektoré sú viac či menej amorálne. O to dôležitejšie je vybrať si z jeho kníh len to, čo je v súlade s vlastnou etikou. Preto aj v článku ohľadom tohto prístupu píšem: "Prirodzene, nemusí to vyhovovať každému. Existujú hranice, za ktorými sa stáva manipulatívnym a neetickým. Každý si tieto hranice musí vedieť nastaviť sám, pretože za svoje jednanie skôr či neskôr ponesie zodpovednosť." Na druhej strane si však, súdiac podľa kontextu uvedenej kapitoly, nemyslím, že Greene odporúča niekoho unášať.:) Skôr ide o to, že sa dotyčný človek ocitne mimo svojho známeho prostredia, čím sa zníži jeho schopnosť odolávať. Greeneho sila je podľa mňa najmä v strategických záležitostiach. Čo sa týka zvádzacích techník, odporučil by som skôr autorov ako David DeAngelo, Mystery, alebo Neill Strauss. Inak ďakujem za inšpiráciu, toto je tiež zaujímavá téma na blog. :)

  3. bellatrix 11. 5. 2011 12:25

    takychto knih uz je vela...the secret a podobne. a sluzia na jedinu vec. prinasat autorovi prachy

  4. marian.galbavy 13. 5. 2011 10:59

    Aký rozdiel v prístupe :-) http://hip-hop.sk/serial-ine/knihy-biblia-ulice-co-cita-jay-z Mne osobne sa však táto recenzia páči viac.

Sila zvyku
Charles Duhigg