Svet stvorený fixkami: John Romita – ten starší

Pri nadpise článku s menom John Romita môžu nastať dve situácie. Buď nebudete absolútne tušiť, kto to bol. A v tom prípade odporúčame čítať ďalej :-) Alebo si položíte otázku: „Ktorý?“ Kedysi bolo zaužívaným pravidlom, že remeslo sa dedilo z otca na syna. Zvyčajne šlo o pomerne prozaické  a tradičnejšie remeslá než je kreslič komiksov. V rodine talianskych prisťahovalcov Romitovcov to však láskou ku kreslenému žánru len tak kvitlo. Otec kreslič, matka manažérka Marvelu, nuž niet divu, že syn zostal pri farebných políčkach tiež. Podľa hesla starší majú prednosť sa v dnešnom profile povenujeme Johnovi seniorovi.

Ak by sa zásada o dedení remesla v rodine Romitovcov malo dodržovať do bodky John Senior by sa stal pekárom. Jeho otec, ako pravý Talian piekol v jednej z brooklynských pekárničiek. Johna to však ku kvasniciam a múke nikdy nejak zvlášť neťahalo a keď prišla otázka za čo sa vyučí, prihlásil sa na Manhattan´s School of Industrial Art. Po skončení sa zamestnal v litografickej spoločnosti. A bol by tam možno zostal pri nezáživnej práci s platom 30 dolárov na týždeň (čo zas nebolo také zlé), keby v metre nenarazil na svojho bývalého spolužiaka, ktorý nestíhal dokončovať prácu. Za jednu nakreslenú stránku 20 dolárov (a tých stránok nebývalo menej ako desať), viete si asi predstaviť Romitovu odpoveď. Spočiatku sa síce pod nakreslené časti podpisoval iba „nestíhač“ Zakarin, no neskôr, v duchu fairplay bolo uvedené v kolónke autor meno oboch Zakarin – Romita.

Romita síce vstúpil do sveta komiksu ako duch, no talent nezostal dlho skrytý a predstavitelia Marvelu (vtedy ešte Timely comics) si ho všimli. A tak sa z tieňového kresliča mohol stať autonómny umelec. Ako krátke intermezzo však do toho vstúpila povinná vojenská služba. Ale ani na tú chvíľu sa John nerozlúčil s ceruzkami a pracoval na propagačných rekrútskych materiáloch pre armádu.

John Romita Sr.

Po skončení výcviku opustil základňu  a tak ako bol – v uniforme zašiel „nadrzovku“ do kancelárie Leeho poprosiť prácu. U sekretárky sa uviedol vetou: „Asi si nebude pamätať moje meno, ale pred rokom som preňho nakreslil pár vecí“. Ako odpoveď sa mu dostali štyri stránky westernového príbehu. A tak sa Romita etabloval ako kreslič podradnejších žánrov. Takých, ktoré bolo treba robiť rýchlo, ale neflákať. Prvá väčšia práca na komikse, ktorý mal nejaké renomé bol Captain America.  To však nemalo dlhé trvanie a oživenie kedysi milovaného hrdinu by monitor srdcovej činnosti zaznamenal ako rovnú čiaru. Keďže pracoval pre Marvel (Atlas) ako kreslič na voľnej nohe, nič mu nebránil ísť zaklopať na dvere konkurencie. A tak sa Romita začal podpisovať aj pod výtlačky z dielne DC Comics. Aj tu mu však pridelili nie veľmi lákavú prácu – romantické príbehy. Napriek tomu, že jeho pracovnou náplňou bolo spodobovanie dievčenských románov vydržal pri tejto práci úctyhodných 6 rokov. A potom sa opäť vrátil k Marvelu.

A až návrat sa pre Romitu stal naozaj zaujímavý. V čase, kedy opäť zaklopal na dvere Leeho kancelárie Marvel rozbiehal Daredevila. Romitu príbeh slepého hrdinu celkom zaujal a len tak nahodil na papier obrázok hojdajúceho sa Daredevila. Od čísla dvanásť sa začala Romitova zbežná práca na príbehoch právnika – pomstiteľa. Lee bol nadšený štýlom a vizuálom, s ktorým prišiel doteraz nedocenený výtvarník. A tak po veľkej roztržke Leeho a Ditka pri práci na Spidermanovi sa Romitovi otvorila životná šanca. Od čísla 38 nahradil Ditka.

Netrvalo dlho a Romita senior sa stal umeleckým riaditeľom. Samozrejme potom, čo sa Leemu dostalo o stupienok vyššieho miesta. Dvojica Romita a Lee boli naozaj posilou pre Marvel, ktorý DC Comics tak rád predbiehal. Zásluhou Romitu sa stali obálky a celkový vizuál jednotlivých marveláckych magazínov značne atraktívnejší. Jeho výtvarno prinášalo do komiksov väčšiu plasticitu a tým pádom aj väčšiu akčnosť. Možno to boli práve tie romance, pri ktorých v sebe John Romita naakumuloval toľko akčnosti. Nuž, akoby povedal Freud, potláčanú túžbu nehodno podceňovať…

Zaujímavé linky:

Svet stvorený fixkami: Daredevil – keď je handicap výhodou

Svet stvorený fixkami: Jack Kirby – kreslič v tieni

Svet stvorený fixkami: Fantastická štvorka – podnik s rodinnou dušou

Svet stvorený fixkami: Stan Lee – šedá eminencia sveta komiksov

Svet stvorený fixkami: Zrod moderného komiksu

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Sociálne siete
V našom najnovšom videu vám poradíme, ktorého Murakami čítať ako prvého: https://t.co/ScF8YsSLoE Tak smelo do toho!… https://t.co/nL69YFCidH
8. 9. 2017
Dnes je Deň neprečítaných kníh! Tak dajte šancu knihe, ktorá na ňu čaká na poličke! :-) #dnk2017 https://t.co/xuDJiMIbCJ
31. 8. 2017
RT @monicqa: Môj prvý článok na blogu @martinus_sk a hneď k dôležitej téme! Nevyhovárajte sa, týka sa nás to všetkých 😎 https://t.co/2Cgkot…
31. 8. 2017
Skvelú knihu o Slovenskom štáte Nezrelá republika máme so zľavou 50% aj ako e-knihu: https://t.co/M2hSFkkt26 Len dnes!
29. 8. 2017
Len dnes, na výročie SNP, máme pre vás knihu Nezrelá republika so zľavou 50%: https://t.co/M2hSFkkt26… https://t.co/kO0PHQUnPZ
29. 8. 2017
Muž, ktorý hľadal svoj tieň
David Lagercrantz