blog

Po Zlodejke kníh prichádza Posol, ktorý je starší, ľahkovážnejší a optimistickejší

pondelok 25. júla 2011 00:01
Po 25.07. 2011 00:01
4 minúty čítania 4

Jedným z najpríjemnejších literárnych prekvapení minulého roka sa pre mnohých stal nenápadný román Zlodejka kníh austrálskeho spisovateľa Markusa Zusaka. Kniha, ktorá dokázala, že dobré čítanie si nájde cestu k čitateľom aj bez reklamy. Preto bol ďalší román tohto mladého spisovateľa očakávaný s radosťou, ale aj s napätím. Bude Posol rovnako dobrý ako Zlodejka? Nuž… Čítajte ďalej… 🙂

V prvom rade by sme si mali ujasniť chronológiu. Posol je v skutočnosti starší román ako Zlodejka kníh. Príbeh o devätnásťročnom mladíkovi, ktorý sa nedobrovoľne stane poslom dobrých aj zlých správ, napísal Zusak ešte v roku 2002, Zlodejka nasledovala až o tri roky neskôr. Za zmienku to stojí z jednoduchého dôvodu – je to cítiť.

Kým Zlodejka je emocionálne náročná kniha, ktorá vás nielen „dostane“, ale aj emocionálne vyšťaví, z Posla dýcha úplne iná atmosféra. Už od prvých strán, na ktorých popisuje veľmi nešikovný pokus o vylúpenie banky, naberá kniha mierne ľahkovážny tón, ktorý neskôr síce prudko potemnie, ale nikdy ho úplne nestratí.

Vďaka zadržaniu ťarbavého zločinca sa mladý taxikár Ed stane na pár dní lokálnou celebritou. Ako to však býva, sláva rýchlo pominie a jej miesto nahrádza tajomná karta, ktorá sa objaví v Edovej poštovej schránke.  Na karte sa nachádzajú tri adresy. Adresy, na ktorých žijú ľudia, ktorým musí Ed pomôcť, alebo ich zastaviť v tom, čo práve robia. Samozrejme, žiadna akcia neostane bez reakcie. Veď už Nietzsche tvrdil, že „keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba.“ A inak to nie je ani s Edom. Z bezcieľneho flákača sa pomaly mení na človeka s jasne danou predstavou. Zrazu si začne naplno uvedomovať, v čom sa líši od svojho mladšieho a oveľa úspešnejšieho brata. Prečo ho vlastná matka tak nenávidí. A prečo mu vyhovujú jeho nerozluční kamaráti Ritchie, Marv a jeho večná láska Audrey.

Celý Posol je vlastne exkurzom do života mladíka, ktorý nikdy nevedel, čo chce od života, a preto od neho ani nikdy nič nedostal. Je to však exkurz nadmieru zábavný, dojímavý a typicky „zusakovský“. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu hlavného hrdinu, ktorý v mnohom pripomenie omnipotentného rozprávača zo Zlodejky kníh. Ed je možno darobný a neschopný, ale svoj život a schopnosti hodnotí s obrovským nadhľadom a s dávkou cynizmu, za ktorú ho budete jednoducho milovať. Na druhú stranu, je to „len“ človek so svojimi vlastnými slabosťami a túžbami, ktoré ovplyvňujú jeho úsudok a názory. A tak na nás prenáša svoje šťastie, keď sa mu podarí rozveseliť ľudí, ale aj svoj smútok a strach, keď ho karta núti do niečoho, na čo by sám nikdy neodhodlal.

Autor sa tentoraz vyhol siahodlhým metaforám a úvahám. Namiesto toho využíva krátke, úderné vety, ktoré však majú jednu obrovskú výhodu. Okamžite vás vtiahnu do deja a nepustia. Kniha tak prakticky nemá slabé alebo pomalé miesta a nad ničím siahodlho nešpekuluje. Tým pádom samozrejme nedokáže dosiahnuť obrovských hĺbok úvah o živote, ale ani to nepotrebuje. Toto je jednoducho ľahký, milý a veľmi optimistický román o tom, že ak chceme v živote niečo dosiahnuť, mali by sme v prvom rade vedieť, čo chceme dosiahnuť. Posol je vlastne takým láskavým pohladením po duši, ktoré by si sem-tam mal dopriať každý. 🙂

Verdikt:

Markus Zusak ani tentoraz nesklamal a po Zlodejke kníh nám naservíroval ďalší výborný román, ktorý stojí za prečítanie. Posol je veľmi sympatické a optimistické rozprávanie a o mladíkovi, ktorého z bezcieľnosti jeho života vytrhne až tajomná karta s tromi adresami. Jeho príbeh bude hltať stranu za stranou a na konci vám ostane úsmev na perách a pristihnete sa ako súhlasne kývate hlavou. A možno si spolu s Edom uvedomíte, ako málo stačí k tomu, aby človek zmenil svoj život od základov. A čo viac si od románu želať, však áno? 🙂

Zaujímavé linky:

Najlepšia kniha minulého roka je o smrti, vojne, ale hlavne o láske a nádeji

Nový Matkin je starý, dobrý Matkin! A záleží len na vás, či to oceníte.

Detektívka, ktorá vás zdrapne za golier a s krikom vtiahne do lesa

Rukopisný zväzok legendárneho románu Na ceste je ešte autentickejší a strhujúcejší

Paganiniho zmluva je lepšia ako Hypnotizér, ale detektívka to nie je

Náš Instagram