Americkí bohovia : Božský Gaiman

Keď autor rozmýšľa nad námetom príbehu, zvyčajne hľadá niečo, čo jeho dielo spraví nadčasovým. To je prvý bod. Druhý bod je eliminovať všetko nadčasové, čo je už milionkrát spracované. A v tomto bode sa možnosti radikálne zužujú, resp. blížia sa k nule. Nájsť nulu, alebo to blízko nuly sa podarí len máloktorému autorovi. Neil Gaiman patrí medzi to šťastné málo. Ako to robí? Brilantne…

V dnešnej dobe je náramne populárne riešiť otázku viery a hľadanie tej stratenej. Kníh o hľadaní Boha by ste sa zrejme nedopočítali. Neustále pochybujúci jedinec, bortiaci sa s osudom a hľadajúci oporu…Ak toľko čitateľov túži po božskej tematike, prečo im to jednoducho nedopriať? Ale prečo ju spracovávať na stý raz  ako všetci ostatní autori? Pre nič! Gaiman sa na to pozrel, ako býva  uňho zvykom, po svojom, a tých bohov nám doprial hneď niekoľko a z každého kúta sveta. A práve oni sú tí, ktorí v konečnom dôsledku v tejto knihe pochybujú najväčšmi a pechoria sa. Znepokojivé? Nuž asi ako všetko, čo tento chlapík napísal.

„Stín“ sa po prepustení z väzenia nemá ku komu vrátiť. Milovaná manželka zomiera deň pred jeho prepustením pri autonehode a on dostane pracovnú ponuku od pomerne excentrického pána. Práca pre chlapíka, ktorý sa volá pán Streda(Wednesday). Pracovnú zmluvu vás donúti spečatiť pohármi medoviny, stretnutie s týpkom, ktorý ťahá zo vzduchu zlaté mince a je Ír – toto všetko určite spadá do kategórie divné. Ešte divnejšie to začína byť v momente, kedy „Stína“ zamestnávateľ zoznámi s emigrantom menom Černobog a objasní etymológiu slova Wednesday (Wednesday – Wedenez – Wódin – Ódin). Od tohto momentu čitateľ zbežne prebehne slovanský, vikingský, egyptský, indický a rôzne iné panteóny.

Americkí bohovia sú v podstate filozofická „road – movie“ naprieč Amerikou. Koncept božstva tu nie je poňatý ako niečo utešujúce, k čomu sa môžete uchýliť a preberá časť našej každodennej zodpovednosti. Autor bežnému smrteľníkovi k zodpovednosti za vlastný osud prikladá aj bremeno tej zodpovednosti za osud božstva. „Vy ste nás stvorili, vy ste nás sem priniesli“. A robí to s brilanciou jemu vlastnou. Nových aj starých bohov predstavuje so zhýralosťou, omylnosťou a ľudskosťou typickou pre grécke báje.  Vojna bohov starého a nového sveta je naopak konflikt hodný talianskej mafie.

Napriek tomu, alebo vďaka tomu, že Gaiman je Angličan vykresľuje „typické americké“ mimoriadne farbisto a presne. Cesta krajinou v ojazdenom hranatom aute, zastávky na benzínke, kde zoženiete všetko, popíjanie v pube na predmestí, život v malom horskom mestečku… Gaiman je buď vynikajúci pozorovateľ alebo nenapraviteľný romantik.

Od svojho vydania, v roku 2001, sa Americkí bohovia dočkali okrem niekoľko miliónového nákladu aj nemála ocenení. Cena Bram Stoker award za najlepšiu novelu žánru, Nebula Award pre najlepšieho spisovateľa fantasy, Hugo Award za najlepšiu fantasy, toto všetko sa Gaimanovi blyští doma vo vitríne.  Po vydaní v 2001 sa v rámci 10 výročia kniha dočkala špeciálneho vydania s bonusovým textom – 12 000 slov navyše, ktorý preferuje autor.

Ak túžite prejsť naprieč Amerikou autom ale stále nemáte dosť našetrené, Americkí bohovia ako dočasná náhrada určite postačia. Prebehnete si zemepis krajiny, nadýchnete sa atmosféry road tripu a navyše to budete mať zabalené v zvláštnom príbehu. Ak vás zaujíma otázka viery, Gaiman Vám rozhodne poskytne viac než dosť materiálu na rozmýšľanie. Prijme vás k úvaham a otvorí vám také spektrum filozofie, o ktorom ste doteraz možno ani netušili. Že to nie je Paulo Coelho? No, nie je, a čo?! A ak máte jednoducho radi fantasy a Gaimana, tak vám netreba nič hovoriť a pôvodnú verziu „Bohov“ máte už dávno prelúskanú. Tá rozšírená stojí tiež za prečítanie…