Siedma vlna vás zoberie tam, kde sa Priateľ do dažďa nedostal

Minulý rok sme sa prvýkrát zahrali na voyerov a zahĺbili sa do e-mailovej komunikácie Emmi a Lea v nemeckom bestsellere Priateľ do dažďa. Ich príbeh chytil za srdce milióny čitateľov po celom svete. Nie je to nič prekvapivé. Veď asi takmer každý z nás už zažil kybernetický vzťah, založený na anonymite, nedostatku vizuálnych vnemov a priam odzbrojujúcej úprimnosti. Príbeh Emmi a Lea sa skončil… Ale tak, ako v skutočnom živote, len máloktorý príbeh skutočne končí. A preto prišla Siedma vlna. O tom, čo bolo potom…

Na úvod jedno upozornenie – ak ste nečítali Priateľa do dažďa, tak si radšej prečítajte jeho recenziu ako túto. Je prakticky nemožné rozprávať o pokračovaní a neprezradiť koniec jednotky, čo by bola veľká škoda. Ďakujem za pochopenie.

Práve koniec Priateľa do dažďa bol hlavným dôvodom, prečo som sa Siedmej vlne bránil zubami nechtami. Daniel Glattauer totiž dokázal zobrať priam tuctový príbeh vystavaný na dvoch osobách a nulovom opise prostredia alebo čohokoľvek iného ako ich pocitov a zároveň sa vyhnúť všetkým klišé, ktoré v tomto prípade hrozili. Preto sa mi román Priateľ do dažďa tak páčil a preto som nechcel, aby to pokazil pokračovaním.

Nuž… Človek mieni, okolie mení a ja som sa nechal presvedčiť. Siedma vlna začína presne tam, kde Priateľ do dažďa skončil. Emmi sa pokúša opätovne nadviazať vzťah s Leom, ale jeho e-mailová schránka je zrušená. Niet však väčšieho nebezpečenstva, ako je odhodlaná žena, preto je jej snaha nakoniec korunovaná úspechom. Príbeh Emmi a Lea môže pokračovať…

Postupne k sebe opätovne hľadajú cestu, snažia sa postaviť na troskách ich bývalého vzťahu-nevzťahu niečo nové. Niečo, čo by ani jedného z nich nezraňovalo. Veľa sa medzitým zmenilo. Emmin manžel sa dozvedel o Leovi a ich virtuálnom vzťahu a Leo si našiel v Bostone priateľku, ktorá sa k nemu nasťahovala. Ale nielen to sa zmenilo. Už sa predsa len poznajú lepšie, vedia, čo jeden k druhému cítia a sú si vedomí, že sa dokážu vzájomne zraniť tak, ako by to nedokázal nikto iný. Nevraviac o tom, že ich osobné stretnutie je už nevyhnutné…

A v tom spočíva hlavný rozdiel medzi Priateľom do dažďa a Siedmou vlnou. Tak, ako sa postupne zmenil ich vzťah z ľahkovážneho a nevinného laškovania poháňaného hlavne zvedavosťou v jednotke na pomerne vážnu konverzáciu, ktorá neustále balansuje na hranici medzi definitívnym koncom a totálnym prepadnutím ich vzťahu, tak sa zmenila aj atmosféra románu. Siedma vlna je veľmi podobná, ale predsa úplne iná. Jej celkové vyznenie je oveľa vážnejšie.

Emmi a Leo sa niekoľkokrát stretnú, čo ešte viac poznačí ich e-mailovú komunikáciu (ani teraz nie sme svedkami ničoho iného), ich neustále písanie už neovplyvňuje len ich, ale aj ich rodiny (v prípade Emmi) a vzťahy (v prípade Lea) a situácia sa stáva neudržateľnou… Je jasné, že obidvaja sa musia definitívne rozhodnúť…

Verdikt:

Ak sa vám páčil Priateľ do dažďa, budete s najväčšou pravdepodobnosťou spokojný aj so Siedmou vlnou. Je iná, menej hravá, vážnejšia a konfliktnejšia, je trošičku škoda, že pri slovenskom preklade úplne unikajú narážky na názvy pôvodného románu, aj jeho pokračovania, lebo boli preložené inak, ale v konečnom dôsledku je to stále ten istý Leo a tá istá Emmi, ktorých už poznáte a máte radi. A užite si ich. Tretie pokračovanie už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude…