blog

Siedma vlna vás zoberie tam, kde sa Priateľ do dažďa nedostal

piatok 19. augusta 2011 12:01
Pi 19.08. 2011 12:01

Minulý rok sme sa prvýkrát zahrali na voyerov a zahĺbili sa do e-mailovej komunikácie Emmi a Lea v nemeckom bestsellere Priateľ do dažďa. Ich príbeh chytil za srdce milióny čitateľov po celom svete. Nie je to nič prekvapivé. Veď asi takmer každý z nás už zažil kybernetický vzťah, založený na anonymite, nedostatku vizuálnych vnemov a priam odzbrojujúcej úprimnosti. Príbeh Emmi a Lea sa skončil… Ale tak, ako v skutočnom živote, len máloktorý príbeh skutočne končí. A preto prišla Siedma vlna. O tom, čo bolo potom…

Na úvod jedno upozornenie – ak ste nečítali Priateľa do dažďa, tak si radšej prečítajte jeho recenziu ako túto. Je prakticky nemožné rozprávať o pokračovaní a neprezradiť koniec jednotky, čo by bola veľká škoda. Ďakujem za pochopenie. 🙂

Práve koniec Priateľa do dažďa bol hlavným dôvodom, prečo som sa Siedmej vlne bránil zubami nechtami. Daniel Glattauer totiž dokázal zobrať priam tuctový príbeh vystavaný na dvoch osobách a nulovom opise prostredia alebo čohokoľvek iného ako ich pocitov a zároveň sa vyhnúť všetkým klišé, ktoré v tomto prípade hrozili. Preto sa mi román Priateľ do dažďa tak páčil a preto som nechcel, aby to pokazil pokračovaním.

Nuž… Človek mieni, okolie mení a ja som sa nechal presvedčiť. Siedma vlna začína presne tam, kde Priateľ do dažďa skončil. Emmi sa pokúša opätovne nadviazať vzťah s Leom, ale jeho e-mailová schránka je zrušená. Niet však väčšieho nebezpečenstva, ako je odhodlaná žena, preto je jej snaha nakoniec korunovaná úspechom. Príbeh Emmi a Lea môže pokračovať…

Postupne k sebe opätovne hľadajú cestu, snažia sa postaviť na troskách ich bývalého vzťahu-nevzťahu niečo nové. Niečo, čo by ani jedného z nich nezraňovalo. Veľa sa medzitým zmenilo. Emmin manžel sa dozvedel o Leovi a ich virtuálnom vzťahu a Leo si našiel v Bostone priateľku, ktorá sa k nemu nasťahovala. Ale nielen to sa zmenilo. Už sa predsa len poznajú lepšie, vedia, čo jeden k druhému cítia a sú si vedomí, že sa dokážu vzájomne zraniť tak, ako by to nedokázal nikto iný. Nevraviac o tom, že ich osobné stretnutie je už nevyhnutné…

A v tom spočíva hlavný rozdiel medzi Priateľom do dažďa a Siedmou vlnou. Tak, ako sa postupne zmenil ich vzťah z ľahkovážneho a nevinného laškovania poháňaného hlavne zvedavosťou v jednotke na pomerne vážnu konverzáciu, ktorá neustále balansuje na hranici medzi definitívnym koncom a totálnym prepadnutím ich vzťahu, tak sa zmenila aj atmosféra románu. Siedma vlna je veľmi podobná, ale predsa úplne iná. Jej celkové vyznenie je oveľa vážnejšie.

Emmi a Leo sa niekoľkokrát stretnú, čo ešte viac poznačí ich e-mailovú komunikáciu (ani teraz nie sme svedkami ničoho iného), ich neustále písanie už neovplyvňuje len ich, ale aj ich rodiny (v prípade Emmi) a vzťahy (v prípade Lea) a situácia sa stáva neudržateľnou… Je jasné, že obidvaja sa musia definitívne rozhodnúť…

Verdikt:

Ak sa vám páčil Priateľ do dažďa, budete s najväčšou pravdepodobnosťou spokojný aj so Siedmou vlnou. Je iná, menej hravá, vážnejšia a konfliktnejšia, je trošičku škoda, že pri slovenskom preklade úplne unikajú narážky na názvy pôvodného románu, aj jeho pokračovania, lebo boli preložené inak, ale v konečnom dôsledku je to stále ten istý Leo a tá istá Emmi, ktorých už poznáte a máte radi. A užite si ich. Tretie pokračovanie už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude… 😉