V Madride sa začína pátranie po kostiach Miguela de Cervantesa
Pred nedávnom sme tu mali správu o vykopávaní pozostatkov Williama Shakespeara a teraz si vedci brúsia zuby na kostru ďalšieho klasika. V španielskom Madride sa spustí veľké hľadanie kostí slávneho Miguela de Cervantesa, autora románu o nenapraviteľnom idealistovi a rytierovi Donovi Quijotovi. Historici a archeológovia už získali povolenie od arcibiskupa, takže intenzívnemu hľadaniu nebráni nič v ceste. Jeho výsledky môžu byť ešte veľmi zaujímavé.
Podľa lebky vzhľad, podľa kostí zdravotný stav
Ako všetci milovníci seriálu Kosti dobre vedia, v dnešnej dobe stačí vedcom lebka a vytvoriť pomerne presnú podobu jej pôvodného majiteľa je hračkou. A presne to majú v úmysle aj historici pátrajúci po ostatkoch slávneho autora. Až doteraz sme boli odkázaní na jediný zachovaný obraz, ktorý namaľoval Juan de Jauregui približne 20 rokov pred Cervantesovou smrťou. Teraz by sa to mohlo zmeniť.
Ako však ukázal už “prípad Shakespeare”, z kostí sa dá zistiť oveľa viac, než len vzhľad. Napríklad aj zdravotný stav ich pôvodného majiteľa. Miguel de Cervantes bol známy ako notorický alkoholik, ktorý sa prakticky prepil k smrti. Ľudové klebety sú samozrejme neoceniteľným zdrojom informácií, ale možnosť overiť si ich vedecky tiež nie je na zahodenie. Historik Fernando Prado k tomu dodáva: “Hovorí sa, že na sklonku života bol veľmi chorý, ale zároveň je to
obdobie, kedy bol veľmi plodný ako autor.” Samozrejme, tieto dve veci sa vôbec nevylučujú a Cervantes by rozhodne nebol prvým, ani posledným autorom, ktorý napísal svoje najlepšie diela v alkoholickom opojení. Taký Hemingway, alebo Bukowski by vedeli rozprávať… 🙂
Veľké pátranie po kostiach
Pradov tím získal podporu miestnych autorít, ako aj madridského arcibiskupa, ktorý mu povolil pátrať po Cervantesových pozostatkoch v miestnom kláštore, kde by mali byť uložené. Problémom je, že presné miesto ich uloženia v rámci kláštora nikto nepozná. Miguel de Cervantes bol pochovaný na území kláštora v roku 1616 (mimochodom len desať dní pred Williamom Shakespearom).
Problém nastal v roku 1673, kedy boli jeho pozostatky premiestnené do iného kláštora kvôli rekonštrukcii a neskôr vrátené naspäť, avšak už nie na pôvodné miesto. Preto momentálne nikto netuší, kde presne sa jeho kosti nachádzajú. Isté je len to, že by mali byť na území madridského kláštora. Na ich nájdenie bude použitý najmodernejší geolokačný skener, ktorým sa zosnímu všetky steny a pôda do hĺbky päť metrov.
Cervantesov dobrodružný život pomôžu odhaliť jeho kosti
Ako však vedci zistia, že ide práve o kosti slávneho autora? “Našťastie”, viedol Cervantes pomerne dobrodružný život. V roku 1571 sa zúčastnil námornej bitky pri Lepante proti tureckej námornej flotile, v ktorej utŕžil dve vážne zranenia. Guľka z hákovnice (starej strelnej zbrane) ho zasiahla do hrudníku, aj do ramena, ktoré už nikdy nemohol poriadne používať. “Obidve tieto zranenia určite zanechali stopy na jeho kostiach,” hovorí Prado.
Madridský historik zároveň dúfa, že celý výskum sa im podarí ukončiť do roku 2016, na kedy je naplánovaná obrovská celosvetová oslava obidvoch slávnych autoroch – Miguela de Cervantesa, aj Williama Shakespeara. Potom už snáď bude obom autorom dožičený večný odpočinok…
