Denníky ruskej študentky vám vykreslia obraz doby, aký ste na hodinách dejepisu nikdy nevideli

V záplave generických románov riešiacich každodenné problémy ženy v strednom veku občas prebleskne skutočná perla. Kniha, ktorá vás dostane na kolená svojou autenticitou, reálnosťou a priblížením osudov, popri ktorých nám naše vlastné problémy zrazu pripadajú až smiešne banálne. A presne takou knihou sú aj denníky 17-ročnej študentky Ali Rachmanovovej, ktorá prežila jedno z najkrutejších období  ruskej histórie – občiansku vojnu a následnú boľševickú revolúciu.

Teraz už nezabúdame, že za oknom číha netvor zvaný „ulica“, netvor, ktorý si nárokuje náš majetok a život.

Život nie je fér. Je to hlúpe, ale je to tak. A tak sa niekto narodí v období (relatívnej) hospodárskej prosperity v malej stredoeurópskej krajine, kde je jeho najväčším problémom každomesačná splátka hypotéky a niekto sa narodí v Rusku na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. To ešte nevie, že ho čakajú dve svetové vojny, studená vojna, obrovské hospodárske krízy a ak sa, ako Aľa Rachmanovová, ešte aj narodí v Rusku, má ako bonus aj občiansku vojnu a boľševickú revolúciu.

Vo svojich sedemnástich rokoch to však Aľa nemohla tušiť. A tak si spokojne písala denník, opisovala bežné problémy dospievajúceho dievčaťa z vyššej spoločenskej vrstvy a občas sa neopatrne sťažovala, že jej život je príliš nudný a bezstarostný. Písal sa rok 1916 a Aľa nemohla tušiť, že už čoskoro sa to zmení…

My, čo sme dávali na hodinách dejepisu pozor, už vieme, že v roku 1917 vypukla v cárskom Rusku občianska vojna, po ktorej už nič nebolo ako predtým. Milióny ľudí boli zavraždené, v krajine vládol teror, každodenné popravy a rabovanie a nakoniec aj hladomor. Ale to, čo učebnice dejepisu podávajú ako suché fakty – chronologicky zoradené udalosti hodné štatistického úradu, Aľa prežíva ako bežný človek, ktorého sa to bytostne dotýka.

Autorka je extrémne vnímavá a citlivá. Všade okolo seba pozoruje pomalé zmeny k horšiemu. Jasne vidí, že už čoskoro sa stane niečo zlé, ale ako “človek milión” tomu nedokáže zabrániť, môže len s hrôzou očakávať, čo sa stane. A tak, ako sa postupne mení spoločenská situácia, tak sa mení aj tón jej denníkov. Z bezstarostného opisovania školských povinností postupne presúva čoraz viac pozornosti na politickú situáciu. Je to denník, takže zápisky sú spravidla kratšie, nepodávajú žiadne dodatočné informácie a viac sa venuje vlastným úvahám než historickým udalostiam (o ktorých ani nemohla tušiť, že sú natoľko historické). A práve to im dodáva obrovskú autenticitu a emotívnosť, ktorá sa naplno prejaví po tom, ako vypukne občianska vojna v celej svojej hrôze.

Takmer som onemela od úžasu. Pred sebou som mala najobyčajnejšie, najdobráckejšie tváre, aké si len možno predstaviť. Kde bol ten diabol, ktorý ich len pred chvíľou posadol, keď trhali na kusy to úbohé dieťa? Zúfalo som sa pozrela do tvárí tým mladým, zdravým, sviežim mužom, ktorí prišli, aby odviedli chorého, uštvaného muža na smrť! Hľadela som im zúfalo do očí, či nenájdem na ich dne slávika, ktorý spieva v ich duši, tak ako spieva v duši každého človeka. No ten slávik spí, spí! Spí!

Denník sa zmení tak, ako sa zmenil Alin život. Príspevky pribúdajú aj s týždenným odstupom, sú stručné a sála z nich zúfalstvo. Často je to len krátke konštatovanie, koho z ich známych zavraždili, popravili alebo odviedli a už ich nikto nikdy nevidel. Kadencia hrôzostrašných príhod sa zvyšuje, aj Aľa prichádza postupne takmer o všetko. Neustále žije pod obrovským psychickým tlakom, ktorý si uvoľňuje práve prostredníctvom denníkov. A je to z nich cítiť. Z každej stránky sála zúfalstvo, odhodlanie a viera, že ľudia predsa nemôžu byť až tak zlí.

A práve v tom spočíva najväčšia sila jej denníkov. V autentickosti, z ktorej až mrazí. V náloži emócií, ktoré sú také živé, že sa čitateľovi tají dych. V jej úprimnosti a až detsky nevinnom rozhorčení, že sa vôbec môže diať taká nespravodlivosť na svete. Vďaka tomu všetkému na vás zapôsobí kniha Študenti, láska, Čeka a smrť ako šľahnutie bičom po duši. A takých kníh nie je veľa.

Verdikt:

Denníky 17-ročnej Ali Rachmanovovej sú čítaním, aké sa k vám nedostane každý deň. Ochromia vás svojou reálnosťou, bezprostrednosťou a naliehavým vykričaním krívd, aké sa dejú vo vypätých historických dobách, medzi ktoré občianska vojna v Rusku bezpochyby patrila. Mali by byť povinným čítaním pre všetkých, ktorí si z minulej doby pamätajú len lacné rožky a dovolenky v Bulharsku. Mali by byť povinným čítaním pre všetkých. Aby sme si pripomenuli, ako málo stačí, aby vyhralo zlo a primitívna chamtivosť.

Vari si myslíte, že sme vás nezastrelili pre vaše pekné oči? Nie, nie, holubička moja! Máme však ešte primálo vzdelaných komisárov, tak si musíme vystačiť zatiaľ s vami. Len sa upokojte, keď vás vyciciame, tak príde rad aj na vás! Žiaden buržuj nesmie ostať nažive! Postrieľame vás ako psov, aj s vašimi bielymi golierikmi, vy svine inteligentné!