blog

Pre koho sú najlepšie slovenské knihy?

nedeľa 9. októbra 2011 14:27
Ne 9.10. 2011 14:27
5 minút čítania 5

Ani príslušníci „čitateľskej strednej vrstvy“ o finalistov súťaže Anasoft litera nejavia záujem.

Taká fantasy je jednoznačne menšinová záležitosť, určená istému špecifickému druhu ľudí. Napriek tomu prišlo tohto roku na festival Istrocon viac ako desaťtisíc platiacich návštevníkov. Slovenská futbalová liga je vraj v ťažkej kríze. Slušných divákov odrádza hra aj pravidelné policajné manévre. Popri tom všetkom sa však na každom jednom zo stoviek zápasov sezóny premelie turniketmi priemerne 2500 fanúšikov.

No a kniha Piata loď od Moniky Kompaníkovej nedávno získala cenu Anasoft litera. V predaji je už vyše roka. Čítať vieme skoro všetci, ale ani tak sa z nej nepredalo viac ako dvetisíc kusov. A pokiaľ viem, nikto z deviatich zvyšných finalistov prestížnej mienkotvornej literárnej súťaže o najlepšiu slovenskú knihu roka na tom nie je o nič lepšie.

V čom je rozpor

Môže to vyzerať ako úplné dno vzťahu čitateľov k domácej literatúre, ale nie je to tak. Slovenské knihy sa vo všeobecnosti predávajú celkom dobre. Akousi zhodou okolností, a netýka sa to len tohto, ale všetkých predchádzajúcich ročníkov Anasoft litery, sa slabo predávajú len knihy porotcami považované za tie najlepšie zo všetkých.

Pochopiteľne, uvedomujem si, že stavať priame súvislosti medzi komerčným úspechom knihy a jej literárnymi kvalitami je priveľmi tenký ľad.

Keď som Juraja Kušnierika, jedného z tohtoročných porotcov Litery, požiadal o krátky komentár k onomu stavu vzájomného míňania sa predstáv Slovákov, otvárajúcich peňaženky v kníhkupectvách, a odborných, často až akademicky podkutých porotcov, o tom, čo to je dobrá kniha, dostalo sa mi odpovede, akú som nielen očakával, ale vopred som aj vedel, prečo si s ňou nevystačím. „Ten rozchod názorov by nemal byť veľmi prekvapivý: veď aj Longital, súbor Solamente naturali, Andrej Šeban, Pjoni či Živé kvety sa páčia oveľa menej ľuďom než Desmod, Elán či IMT Smile,” odpísal mi Juraj a mal pravdu v každom jednom slove.

Kde sú čitatelia?

Lenže problém nie je v tom, že finalisti Litery sa nemôžu v predajnosti porovnávať s masovou konzumnou literatúrou, s titulmi, ktorých sa predáva dvadsaťtisíc a viac kusov. Niečo podobné nikto ani neočakáva, tu je bez debaty reč o celkom iných športoch, na ktoré chodia celkom iné obecenstvá.

Problém, ak ho za problém uznáte, je inde. A to v tom, že aj pri malosti Slovenska máme dosť dobrých dôvodov veriť, že cieľová skupina kvalitnej literatúry, teda množina ľudí, ktorí radi čítajú a nie je im jedno, čo čítajú, je výrazne väčšia, ako tých pár stoviek až dve tisícky, ktoré si reálne kúpili najlepšie slovenské knihy za uplynulý rok.

Nevzniká šepkanda

Možno to pomôže ilustrovať pár ďalších čísiel: prekladová literatúra, napríklad Murakamiho knižky (navyše často kanibalizované českými prekladmi) sa dostávajú cez štyri tisícky predaných slovenských výtlačkov. Hvoreckého Dunaja v Amerike – knihy, ktorej možno subjektívne uprieť mnohé, ale rozhodne nie literárne ambície a záujem aj za hranicami – sa aj napriek nenominácii na Literu predalo viac ako šesťtisíc kusov. SME, ktoré držíte v rukách, vychádza v päťdesiattisícovom náklade a tak ďalej.

Ľudí, ktorí majú všetky predpoklady na to, aby chceli čítať naozaj dobré knihy, a ktorým by sa pravdepodobne páčila Kompaníkovej Piata loď, rovnako ako aspoň niektoré ďalšie tituly finalistov Litery, je dosť na to, aby sa knihy s puncom najlepšej domácej literatúry predávali v nákladoch niekde okolo piatich až ôsmich tisícok kusov. Príslušníci tejto, nazvime to poeticky „čitateľskej strednej vrstvy“ však o ne nejavia záujem.

Nevzniká šepkanda, tak ako to bolo pri Rivers of Babylon alebo Knihe o cintoríne, keď si ich ľudia navzájom nadšene odporúčali a tie knihy sa tešili pochvalám aj predajnosti. Nedeje sa nič z toho, čo by ste očakávali, že sa diať bude, ak mnohým tisícom ľudí prahnúcich po dobrých knihách poviete, že toto je skvelá slovenská literatúra.

Podľa slov Juraja Hegera je prínos víťazstva v súťaži Anasoft litera k predajnosti knihy len asi tisíc kusov. To nie je ani obrat internetového kníhkupectva Martinus za jediný deň.

Dotlač v nedohľadne

Zdá sa, že zatiaľ čo priemerný čitateľ slovenské knihy miluje, tí vyberavejší akoby na ne zabudli. Príčin môže byť hneď niekoľko. Môžu sa mýliť poroty, môžu byť priveľmi elitárske, možno dokonca s predsudkami voči knihám, ktoré si ľudia už stihli obľúbiť (Juraj Kušnierik tvrdí, že ak sa aj mýlili, určite nie vedome a niet dôvod mu neveriť).

Mýliť sa však môžu aj samotní čitatelia, tentoraz s predsudkom voči slovenskej literatúre ako takej, čo by mohol byť dôsledok jej nedávneho pseudoumeleckého, na príbehy a čitateľov nehľadiaceho obdobia.

Chyba ale môže byť aj inde. Vo vydavateľstvách, ktoré sa zaoberajú práve takouto literatúrou a ich neduživým marketingom alebo nedotiahnutej distribúcii. Nie náhodou sa stalo, že odkedy Piata loď dostala Literu, v obchodoch ju nezoženiete. Náklad sa ešte nevypredal, takže dotlač je vraj v nedohľadne, ale voľné knihy sú utopené niekde v čiernych dierach krívajúcej distribúcie.

Samotní autori si situáciu nijako neuľahčujú tým, že takmer vôbec nekomunikujú s čitateľmi cez sociálne siete, čo sú veci, ktorých formu aj obsah má každý vo svojich rukách, nič nestoja a predsa sa mnohí tvária, akoby boli pod úroveň skutočného spisovateľa.

Neprekonateľný stav?

Nech sa na problém pozriete z akejkoľvek strany, narazíte na viac otázok ako odpovedí. Najmä narazíte na všeobecný úzus, že všetci by síce dobrým knihám priali viac čitateľov, ale čisto fatalisticky považujú súčasný stav za daný a v podstate neprekonateľný.

Mimochodom, napadlo by vás, že na zisk špeciálnej Ceny čitateľov Sme, udelenej v rámci ostatnej Anasoft litery, stačilo knihe Pavla Vilikovského 120 internetových hlasov? Jedným vhodne naformulovaným facebookovým statusom by väčšina z vás dokázala pre hociktorého z finalistov získať viac. Keby vám na tom, pravda, záležalo.

Rado Ondřejíček (1977) je publicista. V máji mu vyšiel debutový román Homo asapiens.

(Článok prebratý s povolením autora z http://komentare.sme.sk/c/6087606/pre-koho-su-najlepsie-slovenske-knihy.html#ixzz1aHpW7mpi)

Náš Instagram