Pre koho sú najlepšie slovenské knihy?

Ani príslušníci „čitateľskej strednej vrstvy“ o finalistov súťaže Anasoft litera nejavia záujem.

Taká fantasy je jednoznačne menšinová záležitosť, určená istému špecifickému druhu ľudí. Napriek tomu prišlo tohto roku na festival Istrocon viac ako desaťtisíc platiacich návštevníkov. Slovenská futbalová liga je vraj v ťažkej kríze. Slušných divákov odrádza hra aj pravidelné policajné manévre. Popri tom všetkom sa však na každom jednom zo stoviek zápasov sezóny premelie turniketmi priemerne 2500 fanúšikov.

No a kniha Piata loď od Moniky Kompaníkovej nedávno získala cenu Anasoft litera. V predaji je už vyše roka. Čítať vieme skoro všetci, ale ani tak sa z nej nepredalo viac ako dvetisíc kusov. A pokiaľ viem, nikto z deviatich zvyšných finalistov prestížnej mienkotvornej literárnej súťaže o najlepšiu slovenskú knihu roka na tom nie je o nič lepšie.

V čom je rozpor

Môže to vyzerať ako úplné dno vzťahu čitateľov k domácej literatúre, ale nie je to tak. Slovenské knihy sa vo všeobecnosti predávajú celkom dobre. Akousi zhodou okolností, a netýka sa to len tohto, ale všetkých predchádzajúcich ročníkov Anasoft litery, sa slabo predávajú len knihy porotcami považované za tie najlepšie zo všetkých.

Pochopiteľne, uvedomujem si, že stavať priame súvislosti medzi komerčným úspechom knihy a jej literárnymi kvalitami je priveľmi tenký ľad.

Keď som Juraja Kušnierika, jedného z tohtoročných porotcov Litery, požiadal o krátky komentár k onomu stavu vzájomného míňania sa predstáv Slovákov, otvárajúcich peňaženky v kníhkupectvách, a odborných, často až akademicky podkutých porotcov, o tom, čo to je dobrá kniha, dostalo sa mi odpovede, akú som nielen očakával, ale vopred som aj vedel, prečo si s ňou nevystačím. „Ten rozchod názorov by nemal byť veľmi prekvapivý: veď aj Longital, súbor Solamente naturali, Andrej Šeban, Pjoni či Živé kvety sa páčia oveľa menej ľuďom než Desmod, Elán či IMT Smile,” odpísal mi Juraj a mal pravdu v každom jednom slove.

Kde sú čitatelia?

Lenže problém nie je v tom, že finalisti Litery sa nemôžu v predajnosti porovnávať s masovou konzumnou literatúrou, s titulmi, ktorých sa predáva dvadsaťtisíc a viac kusov. Niečo podobné nikto ani neočakáva, tu je bez debaty reč o celkom iných športoch, na ktoré chodia celkom iné obecenstvá.

Problém, ak ho za problém uznáte, je inde. A to v tom, že aj pri malosti Slovenska máme dosť dobrých dôvodov veriť, že cieľová skupina kvalitnej literatúry, teda množina ľudí, ktorí radi čítajú a nie je im jedno, čo čítajú, je výrazne väčšia, ako tých pár stoviek až dve tisícky, ktoré si reálne kúpili najlepšie slovenské knihy za uplynulý rok.

Nevzniká šepkanda

Možno to pomôže ilustrovať pár ďalších čísiel: prekladová literatúra, napríklad Murakamiho knižky (navyše často kanibalizované českými prekladmi) sa dostávajú cez štyri tisícky predaných slovenských výtlačkov. Hvoreckého Dunaja v Amerike – knihy, ktorej možno subjektívne uprieť mnohé, ale rozhodne nie literárne ambície a záujem aj za hranicami – sa aj napriek nenominácii na Literu predalo viac ako šesťtisíc kusov. SME, ktoré držíte v rukách, vychádza v päťdesiattisícovom náklade a tak ďalej.

Ľudí, ktorí majú všetky predpoklady na to, aby chceli čítať naozaj dobré knihy, a ktorým by sa pravdepodobne páčila Kompaníkovej Piata loď, rovnako ako aspoň niektoré ďalšie tituly finalistov Litery, je dosť na to, aby sa knihy s puncom najlepšej domácej literatúry predávali v nákladoch niekde okolo piatich až ôsmich tisícok kusov. Príslušníci tejto, nazvime to poeticky „čitateľskej strednej vrstvy“ však o ne nejavia záujem.

Nevzniká šepkanda, tak ako to bolo pri Rivers of Babylon alebo Knihe o cintoríne, keď si ich ľudia navzájom nadšene odporúčali a tie knihy sa tešili pochvalám aj predajnosti. Nedeje sa nič z toho, čo by ste očakávali, že sa diať bude, ak mnohým tisícom ľudí prahnúcich po dobrých knihách poviete, že toto je skvelá slovenská literatúra.

Podľa slov Juraja Hegera je prínos víťazstva v súťaži Anasoft litera k predajnosti knihy len asi tisíc kusov. To nie je ani obrat internetového kníhkupectva Martinus za jediný deň.

Dotlač v nedohľadne

Zdá sa, že zatiaľ čo priemerný čitateľ slovenské knihy miluje, tí vyberavejší akoby na ne zabudli. Príčin môže byť hneď niekoľko. Môžu sa mýliť poroty, môžu byť priveľmi elitárske, možno dokonca s predsudkami voči knihám, ktoré si ľudia už stihli obľúbiť (Juraj Kušnierik tvrdí, že ak sa aj mýlili, určite nie vedome a niet dôvod mu neveriť).

Mýliť sa však môžu aj samotní čitatelia, tentoraz s predsudkom voči slovenskej literatúre ako takej, čo by mohol byť dôsledok jej nedávneho pseudoumeleckého, na príbehy a čitateľov nehľadiaceho obdobia.

Chyba ale môže byť aj inde. Vo vydavateľstvách, ktoré sa zaoberajú práve takouto literatúrou a ich neduživým marketingom alebo nedotiahnutej distribúcii. Nie náhodou sa stalo, že odkedy Piata loď dostala Literu, v obchodoch ju nezoženiete. Náklad sa ešte nevypredal, takže dotlač je vraj v nedohľadne, ale voľné knihy sú utopené niekde v čiernych dierach krívajúcej distribúcie.

Samotní autori si situáciu nijako neuľahčujú tým, že takmer vôbec nekomunikujú s čitateľmi cez sociálne siete, čo sú veci, ktorých formu aj obsah má každý vo svojich rukách, nič nestoja a predsa sa mnohí tvária, akoby boli pod úroveň skutočného spisovateľa.

Neprekonateľný stav?

Nech sa na problém pozriete z akejkoľvek strany, narazíte na viac otázok ako odpovedí. Najmä narazíte na všeobecný úzus, že všetci by síce dobrým knihám priali viac čitateľov, ale čisto fatalisticky považujú súčasný stav za daný a v podstate neprekonateľný.

Mimochodom, napadlo by vás, že na zisk špeciálnej Ceny čitateľov Sme, udelenej v rámci ostatnej Anasoft litery, stačilo knihe Pavla Vilikovského 120 internetových hlasov? Jedným vhodne naformulovaným facebookovým statusom by väčšina z vás dokázala pre hociktorého z finalistov získať viac. Keby vám na tom, pravda, záležalo.

Rado Ondřejíček (1977) je publicista. V máji mu vyšiel debutový román Homo asapiens.

(Článok prebratý s povolením autora z http://komentare.sme.sk/c/6087606/pre-koho-su-najlepsie-slovenske-knihy.html#ixzz1aHpW7mpi)

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. monicqa 9. 10. 2011 14:57

    Asi si zas rypnem (dnes už po koľkýkrát?), ale ja vidím ako jeden z problémov aj to, že komerčné kníhkupectvá (čo sú na Slovensku všetky väčšie okrem Artfóra) highlightujú práve knihy pre strednú vrstvu.
    Teda keď sa už rozprávame na blogu Martinusu, tak aj Martinus má na homepage len bestsellery, aspoň som si tam nikdy nič iné nevšimla.
    Rozumiem, ide o predaj, ale… možno by sa dalo kvalitným (slovenským) knihám (a čitateľom) pomôcť aj bez toho, aby to išlo na úkor niečoho iného. Možno nejakou špeciálnou kategóriou, resp. odporúčacím tagom.
    A FB+Twitter, a tiež blog+newsletter by možno tiež zniesli občas venovať sa niečomu takému. Nehovorím, že propagovať extra alternatívne knihy (to je skôr Artfórum style), ale pri odporúčaniach sa riadiť napr. aj rebríčkami, za ktorými stoja literárni kritici, nielen predajnými a iných, originálnejších spôsobov je ešte viac.

    1. Janka 17. 10. 2011 18:49

      Velmi suhlasim…kedze som 3 roky brigadovala v “najkomercnejsom” knihkupectve na SVK…vsetko je to o reklame a marketingu…a chamtivosti ;)

    2. Juraj Šlesar 9. 10. 2011 15:11

      Monika, keďže ja som ten, ktorý má na starosti práve Knižné tipy a blog ako taký, budem reagovať hlavne na to. Zbežne som prezrel naše pravidelné Knižné tipy, ktoré na blogu uverejňujeme každý týždeň a skutočne sa mi nezdá, že by sme odporúčali len komerčné hity. Ak si ich pozriež, zistíš, že sa tam pravidelne objavujú knihy českého Odeonu, sú tam mnohí európsky autori, ktorí na Slovensku veru rebríčky predajnosti netrhajú, atď. Rovnako na hlavnej stránke blogu – na “poličke” je román Jeden deň, ktorý sa dá bez preháňania označiť za jednu z najlepších kníh, aké boli v Británii v posledných rokoch napísané. Mimochodom, napriek tomu je táto kniha na Ostrovoch mimoriadne komerčne úspešná. :-) Takže áno, súhlasím, že pre propagáciu kvalitných autorov by sa si dalo spraviť aj viac, ale nedá sa povedať, že sú úplne ingorovaní. :-)

      1. monicqa 9. 10. 2011 15:38

        Ok, veď to len tak nahlas rozmýšľam. Jasné, že to neignorujete, to som ani netvrdila. Asi je to skôr v tom, že sa to lepšie v tej záplave kníh stratí, preto som aj napísala, že by sa to mohlo nejako zvýrazniť. Lebo keď mi aj niečo odporúčate, tak to automaticky pokladám, že je to všetko “na jedno kopyto” – z toho dôvodu newslettre ani nečítam a rss blogu neodoberám. (Píšem o sebe, ale počítam, že podobne konajúcich ľudí je veľa.)
        Takéto veci ako knižné tipy sa len skenujú očami, ak je napríklad (teraz si vymyslím) zoznam 10 odporučených kníh, a mne v ňom padne do oka Dán, Matkin a Urbaníková*, a potom tam bude 7 dalších kníh, ktoré nepoznám a kľudne môžu byť skvelé a kvalitné, tak už to ďalej nečítam (*narýchlo dohodené príklady komerčných kníh). Ale ak by som videla napr. “Výber kvalitných kníh pre náročných čitateľov” a zaužívalo by sa, že to je hint pre výber kníh pre ľudí, ako som ja :), tak by možno polovica kníh poputovala do wishlistu a odtiaľ je už ku košíku len krok :).
        Rado napísal: “cieľová skupina kvalitnej literatúry, teda množina ľudí, ktorí radi čítajú a nie je im jedno, čo čítajú, je výrazne väčšia, ako tých pár stoviek až dve tisícky, ktoré si reálne kúpili najlepšie slovenské knihy” -> takí ľudia za knihy aj viac utrácajú (opäť poznám podľa seba), takže hneď by bola väčšia konverzia :).
        Ale to sa bavíme len o jednom nástroji… To by bolo skôr na rozhovor, ako na blogové komentáre :).

        1. Juraj Šlesar 9. 10. 2011 15:57

          Veľmi rád ho niekedy absolvujem. Na Manager Expo som sa síce tentoraz nedostal, ale verím, že skôr či neskôr sa stretneme. :-) A už len na okraj a prakticky mimo pôvodnej debaty, prečo sú Knižné tipy koncipované tak, ako sú – vychádzajú každý týždeň a sú určené pre všetkých – preto sa v nich vždy nachádzajú knihy pre čo najširšie spektrum čitateľov – od nenáročných, cez fajnšmekrov, až po milovníkov literatúry faktu. Konečný výber a pretriedenie si už ale musí urobiť každý sám. :-)

          1. monicqa 9. 10. 2011 16:04

            jasné, Shtoor to istí ;)

  2. Soňa 9. 10. 2011 16:57

    Zopar napadov k diskusii, len si nie som ista, kam to presne pridat, tak dam radsej samostatny prispevok.

    Podla mna hlavnym problemom tychto knih je, ze sami o sebe su tazko prezentovatelne. Zoberte si ako prve co Vas v knihkupectve oslovi? Ano, je to obalka (ta k Piatej lodi je strasna). Tym sa da uplne odradit nakupujuci v knihkupectve. Dalej zoberme si, ze by sa tato kniha dala do noviniek, potom klobuk dolu niekomu, kto by vedel napisat text na knihu, ktora v podkladoch nema ziadnu anotaciu, to uz nehovorim o ukazke z knihy….

    Takze pokial sa skutocne nepopracuje na tychto zakladnych veciach, tak tie knihy nemaju sancu, samozrejme socialne siete tomu vedia velmi pomoct. Ked uz aspon sa publikovat inak, ved je dost vela literarnych akcii, pochybujem, ze by to mohol byt taky strasny problem. Bohuzial co mam skusenosti ja, tak vacsina slovenskych autorov sa prezentovat neviem.
    Takze pokial chce niekto, aby sa hovorilo o jeho/jej knihe musi o nej predovsetkym hovorit sam.

    P.S. Pekny clanok!

    1. Juraj 10. 10. 2011 00:27

      Sedi to, je to o marketingu a to o marketingu zo siroka – knihy sa nepredavaju… ludia o nich nevedia, ludi neoslovia, autora luda nepoznaju…. Marketing ma vela stranok a nebavime sa o letakoch ci televiznych reklamach. Ale aby to nebolo zase take cierne – zoberme si Cervenaka, ma webstranku, pomerne casto updateovanu, zucastnuje sa diskusii, rozlicnych “conov” a aj obalky su povedzme aspon pritazlive. Neviem aku ma predajnost, ale co pocuvam po knihkupectvach tak to vacsinou ide dobre a uz to nie je neznama osobnost. Podla mna to chce viac publicity, rozruchu a takeho toho marketingoveho “hype-u” – a nebojim sa ze by to tituly skomercnilo tak aby im to uskodilo…

      PS: napadol ma este jeden priklad – fantasy literatura a casopis Pevnost – pravidelne recenzie (desiatky v jednom cisle) poskytnu celkom pekny prehlad, avsak iba jeden zaner….

    2. pecosita 9. 10. 2011 20:49

      Konkretne k Piatej lodi- aj obalka je vec vkusu, mna to napriek ruzovej pri tejto knihe oslovilo. A stacilo mi, aby Ivan Jezik na Voices Live povedal, ze je super a ze ju precital za den (alebo tak, presne nepamatam). Myslim, ze Rado to vystihol uplne: “Samotní autori si situáciu nijako neuľahčujú tým, že takmer vôbec nekomunikujú s čitateľmi cez sociálne siete, čo sú veci, ktorých formu aj obsah má každý vo svojich rukách, nič nestoja a predsa sa mnohí tvária, akoby boli pod úroveň skutočného spisovateľa.” S tebou uplne suhlasim najma v poslednej vete prispevku- ak o svojich knihach nehovoria autori sami, preco by mal niekto iny? V tomto ich vlastne akosi supluje napriklad Martinus.sk na svojom blogu… Co je skvele, ale ja byt autorom (co teda nie som :)), tak by som sa na to ale nespoliehala.

  3. eva mikulova 10. 10. 2011 08:24

    Nerozumiem ! Takže kniha, ktorá je komerčne úspešná, čiže čítaná, je z pohľadu kritikov a intelektuálov nekvalitná ?! A na druhej strane kniha, ktorá je “nečitateľná” ale ospevujú ju kritici, i keď v hĺbke duše cítia, že je to len intelektuálna póza, je kvalitná ?!

    1. Juraj Šlesar 10. 10. 2011 09:42

      Nie, Evka, presne naopak. Celé je to len a len o knihách, ktoré odborná porota označila ako to najlepšie, čo na Slovensku vzniklo, ale napriek tomu tieto knihy skoro nikto nepozná a tým pádom ani nekupuje. Myslím, že spojenie “intelektuálna póza” nie je v článku použité ani raz. :-)

  4. barbora 18. 10. 2011 22:06

    Milý Rado, podľa reakcií na tvoj text (tu i u mojich “pobúrených” kamarátov), mám neprekonateľný pocit istoty, že na Slovensku chýba najmä schopnosť čítania textu s porozumením (i keď je to v osnovách ZŠ). A potom prídu asi i tie ďalšie veci.

    1. Riddick 20. 10. 2011 16:15

      heh :-D

  5. Karin 19. 10. 2011 00:50

    Pre koho sú najlepšie slovenské knihy? Hm…tak nad tým som sa už párkrát zamyslela aj ja. Sporadicky sledujúc internetový portál Mám talent . Víťaza tejto literárnej súťaže a vydané diela autorov, ktorí sa zúčastnili tohoto projektu po ich ” pristátí ” na pultoch kníhkupectiev. Toľko hodnotených, recenzovaných, komentovaných a skloňovaných vo všetkých pádoch. Nespomínam si ani na jeden z titulov, ktorý vyšiel z odobrením literárnej komisie, aby bol v akejkoľvek TOPKE.Vybrali tie najlepšie z najlepších! :) Otázka stojí ináč. Sú naozaj najlepšie? Jediným ukazovateľom skutočnej úspešnosti, a to platí aj v literatúre, či už si to pripustíme alebo nie, sú čísla. Čísla predajnosti, pretože pri všetkej úcte k literárnymi odborníkmi potencovanými vydavateľstvami si predsa ” zlú ” knihu na malom SK trhu, štatisticky, nemôže kúpiť 15 000 čitateľov. Ani za predpokladu, že by stála 1 EUR.A tu sme pri podstate veci. Nielen intelektuálna skladba obyvateľstva nepustí. Bestsellery sú pre väčšinu, čo však neznamená, že nemôžu byť dobré. Aj čitateľ sa už mentálne kamsi posunul. Do jednoduchších textov, nekomplikovaných príbehov, k ľahšie stráviteľnejšej pointe. Je to logické. Komplikovanejší je stále viac a viac jeho osobný život ..doba, ktorú žijeme. A tak o to viac ochotnejšie siahne po ” oddychovej ” literatúre. Na svet sa tak dostávajú bestsellery, nad ktorými ľudia z liter. fachu krútia hlavami. Je to podľa mňa prirodzené. Nepodceňujme čitateľa, tie knihy sú určené práve jemu :) . Profitovať budú vydavateľstvá, ktoré dokážu uspokojiť potreby čitateľov, a o to predsa ide. Vydávať a čudovať sa, že sa nepredáva sa totiž nedá dlho! :) …P.S. výborný článok

    1. Adam 15. 11. 2011 16:40

      Nehnevaj sa, ale to co si napisala je uplna, ale uplna hlupost. To, ze ty nedokazes ocenit hodnotnu literaturu a vsetko by si zjednodusovala do cisel, neznamena ze mozes len tak od buka do buka zovseobecnovat co je a co nie je najlepsia slovenska kniha. Praveze som presvedceny, ze najlepsie knihy su urcene daleko uzsiemu publiku ako tie, ktore sa sice predavaju po tisicoch, ale cloveku idu jednym okom dnu, druhym von, bez zastavky v mozgu, bez toho aby nieco niekomu dali. Nemyl si biznis a umenie. Anasoft litera nie je cena predajnosti, ale literarnej kvality

  6. Riddick 19. 10. 2011 17:20

    Príčiny, ktoré Rado popisuje v časti “Dotlač v nedohľadne” by som zhrnula do výroku “jednoznačne nezvládnutá spodná vlna” ;-) Rado vie o čom hovorí, lebo on sa o svoj vlastný marketing stará príkladne. Ďalším ukážkovým autorom je Jozef Karika (a on sa dotlače V tieni mafie dočkal). Komunikácia s čitateľmi aj internet sú dnes jednými z kľúčových potrieb kvalitného marketingu. IMHO. Kto spodnú vlnu zanedbá, je na tom horšie ;-)

    1. Karin 19. 10. 2011 23:51

      Koľko že už z tých 15000, ktorí si kúpia knihu sedí na nete a dychtivo zachytáva spodnú vlnu? Pramálo….tak na to by som sa nespoliehala. Radšej kvalitný text…..spodné vlny prenechávam oceánu :)))))))))))

      1. Riddick 20. 10. 2011 16:13

        Karin, možno by si sa čudovala, nesúď deň pred večerom. Hlavnou devízou spodnej vlny nie je jej zachytávanie, ale “rozlievanie”.
        A ako zistíš, že je text kvalitný? Najprv si tú knihu kúpiš? Ktorú? Každú? Koľko kníh si všimneš spontánne? Oceníš nejaké odporúčanie? Aké? Od koho? Prečítaš si ho na internete? Ak áno, si súčasťou spodnej vlny… Plus nesmieme zabúdať, že tu nejde o jedného čitateľa (áno, aj ja mám obľúbených autorov, ktorých drvivá väčšina ľudí vôbec nepozná), ale o masu. Masu, ktorá má vytvoriť ten rozdiel medzi tisíckou predaných kníh a povedzme šiestimi tisícmi. Rozumieš mi?

        1. Karin 21. 10. 2011 00:13

          :) Rozumiem ti….ALE!!!! Ja si nemyslím, že za zrodom bestselleru stojí akákoľvek vlna. Spodná, vrchná…tsunami. Ja totiž verím čitateľom. Ich úsudku, voľbe. Žiadny z nich si nekúpi dvakrát knihu od autora, ktorý ho sklamal. Aj ked sa autor ” porozlieva ” alebo pokrája keramickým nožom / sú dobré, myslím, tie keramické nože:) / ….osobná skúsenosť:)

  7. kus reci 20. 10. 2011 08:31

    “…že aj pri malosti Slovenska máme dosť dobrých dôvodov veriť, že cieľová skupina kvalitnej literatúry, teda množina ľudí, ktorí radi čítajú a nie je im jedno, čo čítajú, je výrazne väčšia, ako tých pár stoviek až dve tisícky, ktoré si reálne kúpili najlepšie slovenské knihy za uplynulý rok.”

    aké sú tie dobré dôvody? to, že SME vychádza v päťdesiattisícovom náklade? :)

    Apropo, Rado, uverejnil si na Humne zoznam albumov/skladieb, ktoré si počúval pri písaní Homo Asapiens a to by si asi uviedol ako príklad toho, ako má spisovateľ komunikovať s publikom – ja napríklad toto považujem za zbytočný krok. Tvorba by mala byť zahalená nejakým rúškom mystéria, aby som z diela mal “nepoškvrnený” zážitok. Iste, aj Houellebecq zo seba spravil jednu z postáv Mapy a územia, ale jemu to aspoň nemusím veriť, čo tam o sebe píše – ten tvoj zoznam ma už nepustí…

    A ešte k tomu, ako funguje “čitateľ kvalitnej literatúry”. Vzhľadom na to, že veľa z nich číta vo voľnom čase, tak si asi setsakramensky volí, čo bude čítať – kvalitnej literatúry je veľa v histórii, nepomerne k času. Otázkou teda je, čo znamená súčasná kvalitná slovenská próza. Dosahuje kvalít Kunderu, Esterházyho, Nádasa? Alebo ešte inak – Bernharda, Rotha, Kafku, Walsera? Dostojevského?

    Je to v istom zmysle ako s tým SME, dalo by sa povedať. Niektorí čítajú SME, iní budú loviť radšej vo vodách trebárs Guardianu alebo nemecky či francúzsky písaných denníkov (podľa jazykovej výbavy).

    Tým celým nechcem povedať, že je tu všetko s kostolným poriadkom, to ani omylom, len poukázať na trochu iný pohľad – pohľad čitateľa (snáď) kvalitnej literatúry…

  8. Lucia 21. 10. 2011 12:12

    Problem je niekde uplne inde. Nejde ani o marketing a reklamu, o nijake “udajne” smerodatne cisla v predajnosti. Ide o neexistenciu literarnej kritiky ako takej. O nerozlisovanie medzi “literary fiction” a masovou produkciou. Je uplne jasne, ze na Slovensku sa neuzivi vydavatel, ktory z casu na cas nevyprodukuje nejaky ten bestseller, a to jednoducho preto, aby mal peniaze na nieco kvalitnejsie – co sa bude predavat dlhsie a pomalsie.
    Ale spat k teme – v clanku sa pise, anasoft ma “často až akademicky podkutých porotcov” – nemali by hadam byt nimi vsetci? Pozrite si zoznam porotcov Man Booker Prize ci Akademie, ktora udeluje Goncourt…
    Myslim, ze kym budu vedla seba v novinach a casopisoch vychadzat vedla seba “anotacie” – slovo recenzia ci kritika zial neodzrkadluje skutocnost – na Vilikovskeho a Matkina, tak o skutocnej reflexii literatury na Slovensku nemozno hovorit.

  9. zuzka 31. 10. 2011 18:04

    Ja som si náhodou víťaznú knihu kúpila ešte skôr ako som sa dozvedela, že je nominovaná na cenu Anasoft litera 2011…dokonca už dávnejšie som čítala Bon voyage od taktiež nominovanej Zuzany Mojžišovej (čo bolo mimochodom pre mňa trochu sklamanie)…ale potom som možno ten špefický druh čitateľa, i keď ja sa skôr považujem za zvedavého čitateľa a čítam takmer čokoľvek, čo ma zaujme…

  10. ĽudiaĽuďom.sk Blog » Pár kníh IX 20. 4. 2012 09:53

    […] čitateľov SME stal Pavel Vilikovský s knihou Pes na ceste (Rado Ondřejíček to celé kus zironizoval, na cenu stačilo 120 (!!!) hlasov, dobre vedieť pre budúci ročník . Pri ďakovačke […]

Sociálne siete
Oslavujeme #towelDay2016 zľavou, unikátnou ponukou a súťažou! :-) Všetky potrebné info nájdete tu: https://t.co/yELrfUKvNu
25. 5. 2016
RT @jakub_tomis: Milovníci kníh, toto bude pre vás dream job, neváhajte. @martinus_sk hľadá kníhkupcov https://t.co/wtMNN3Cj0b
24. 5. 2016
Máme pre vás Zázračnú tašku, ktorá je nielen krásna, ale pre 25 z vás aj výherná! :-) Viac tu: https://t.co/8V4DTwYpVj #akcia
16. 5. 2016
Zisk z predaja kontroverzných kníh u nás odteraz putuje na SuperTriedu a Slovenskú debatnú asociáciu. https://t.co/I8BRmYxSrU
9. 5. 2016
Hľadáme programátora a sľubujeme, že sa o neho budeme starať! :-) Prosíme si RT :-) https://t.co/NFDTCs154D #profesia #praca #ponuka
5. 5. 2016
Zapletení
Zygmunt Miłoszewski