O Frankfurte a jeho vplyve
V dňoch 12.-16. októbra sa konal v nemeckom Frankfurte už 63. medzinárodný a najväčší knižný veľtrh na svete. S odstupom času sa tak dá nielen bilancovať kto, čo a v akom množstve sa zúčastnil, ale aj to aký mal dopad na čitateľov a trh, ktorý čaká na svoju najdôležitejšiu udalosť roka – vianočné nákupy. Najprv predsa len trochu tej štatistiky. Cez turnikety prešlo vyše 283 000 návštevníkov, čo je síce o 3000 viac ako pred rokom, ale stále menej ako 290 000 v roku 2009. Pozrieť si mohli prezentácie 7384 vystavovateľov zo 106 krajín sveta. Tu nastal mierny pokles (7539 a 111 vlani). Pri štatistike ostaňme trochu aj pri dominantnej téme veľtrhu. „Prežívame chvíľu internetových startupov.“ vyhlásil hrdo riaditeľ Buchmesse Jürgen Boos. Aj keď sa nástup elektronických kníh a elektronického publikovania avizuje so železnou presnosťou už desaťročia, predsa len sa zdá že tento rok by mohol byť zlomový. Kým v USA dosiahli e-knihy 8,4% podiel na trhu, v Európe sa ešte stále počíta na promile.
Pre nikoho z knižnej brandže preto nebolo prekvapením, že práve v čase konania veľtrhu oznámil nemecký Amazon predaj Kindle za 99€ a knižné siete Weltbild a Hugendubel začali predávať LCD čítačku Trekstore za 69.90. Navyše asociácie nemeckých vydavateľov a kníhpredajcov MVB (Marketing- und Verlagsservice des Buchhandels GmbH) oznámila spustenie predaja tabletu Liro Color s operačným systémom Android v2.1, 7 palcovým displejom a 2G flash pamäťou za baťovskú cenu 99,99€. Na nákupy bude využívať knižnú platformu libreka!, pričom bude prístroj bude už obsahovať tri plné tituly grátis. Veľké očakávanie vkladá asociácia do možnosti inštalácie vlastných eshopov aj pre menšie siete alebo kníhkupectvá, ktoré by sa malo rozbehnúť od januára budúceho roku. Splnili sa tak predpovede spolumajiteľa Martinusu Michala Meška, ktorý pred rokom vo Frankfurte predpokladal pád cien čítačiek na 100 € s podobným scenárom. Dnes teda už otázka nestojí či publikovať a predávať eknihy, ale akou formou sa dostať k zákazníkovi.
Väčší posun k digitalizácii bol vo Frankfurte zjavný na každom kroku aj vďaka všadeprítomným štvorčekom s bodkami usporiadanými Brownovým pohybom, ktoré sa za posledný rok šíria rýchlosťou španielskej chrípky. Takmer každý reklamný materiál obsahoval tzv. QR kódy s odkazom na viac informácii, či ukážok z vystavovaných kníh. Občas to vyzeralo, ako keby sa človek bez smartfónu stával druhotriednym návštevníkom.
Frankfurt je ale hlavne stretnutím s knihami, ktoré si môžete obzrieť, prečítať, vypočuť si názor autora, získať autogram, konzultovať novinky so zástupcami vydavateľstiev. Nemôžete si ich však zobrať domov, lebo na predaj kníh slúžia obchody a nikde nie sú preplnené pulty so špeciálnymi zľavami, na aké ste zvyknutí z česko-slovenského prostredia. Zloženie autorov a „autorov“ bolo rôznorodé. Na besedách ste mohli tým pádom vidieť sezónne celebritky a modelky, ktoré so širokým úsmevom prezentovali svoje napísané a zviazané texty až po špičku, ktorú tento rok predstavovali lanský nositeľ nobelovky Peruánec Mario Vargas Llosa a taliansky polyhistor Umberto Eco. Ten publikum pobavil vtipnými poznámkami o tom, že nemá nič proti Danovi Brownovi, nakoľko je postavou z jeho románu, čo vyrába a vydáva konšpiračné teórie, tak ako by ho mohol nemať rád.
Do Frankfurtu prišla aj škandalózna autorka Charlotte Roche oblečená do sadomasochistického korzetu, ale jej kniha Schossgebete napriek pol miliónovému štartu u divákov pozvoľna prepadáva a v rebríčku ju predbieha už aj Ecov Pražský cintorín. Možno to so vkusom čitateľov nakoniec nebude až také zlé a oná neviditeľná ruka trhu dokáže rozlíšiť aj to, čo je poctivá literatúra, a čo zneužívanie vkusu. Ak človek nestihol alebo sa nemohli zúčastniť stretnutia vyššie menovanými ale aj ďalšími prominentnými hosťami, má možnosť dobehnúť to vďaka mediatéke nemeckých staníc ARD, ZDF či Arte na ich webstránkach.
Skutočnou hviezdou veľtrhu bol ale pavilón čestného hosťa s názvom Sagenhaftes Island (Ságami opradený Island). Na obrovských plátnach sa premietali zábery na sediacich obyvateľov severského ostrova pred svojimi knižnicami od detí až po starcov , buď čítajúci nahlas alebo len sami pre seba. Bez toho, aby človek rozumel ich jazyku, pohybujúc sa v tom obrom minilabyrinte , nebol problém nasať majestátnosť okamihu. Národ, ktorého počet sa pohybuje okolo 380 000 obyvateľov si kúpi ročne 1,5 milióna kníh, čo je najväčší počet kníh na obyvateľa, vyslal do Frankfurtu neuveriteľný počet 35 spisovateľov.
„Nemáme veľkolepé budovy, stáročia sa rozvíjajúce maliarstvo na to je naša krajina príliš malá a izolovaná. Pred sto rokmi sme nemali ani len skutočné mestá. Nemáme univerzity, kláštory, žiadnu filozofickú tradíciu a tak je literatúra to jediné, čo Islanďanom pripomína ich minulosť.“ povedal Kristof Magnusson, spisovateľ a šéf islandskej reprezentácie vo Frankfurte. Kým česko-slovenský čitateľ by mohol spočítať islandských spisovateľov, s ktorými sa možno aj na jednej ruke a dobre pripravený maturant by vedel menovať Halldóra Laxnessa kvôli Nobelovej cene za rok 1955, nemecký proťajšok takýto problém nemá. Islandskí autori sú tu dlhodobo obľúbení najmä v detektívnom žánri a pri príležitosti veľtrhu 111 vydavateľstiev uviedlo na trh až 230 nových titulov s témou Islandu alebo od jeho autorov.
Na budúci rok bude v úlohe čestného hosťa tiež ostrov tento raz z druhej strany zemegule – Nový Zéland, ktorý bude vystupovať pod mottom Kým spíte.
Veľmi dôležitou a dlho mediálne vopred propagovanou udalosťou veľtrhu bolo vyhlásenie víťaza Deutscher Buchpreis – Nemeckej knižnej ceny, ktorá je sledovaná podobne ako slovenská Anasoft litera hoci je benjamínom medzi literárnymi cenami. Vznikla len v roku 2005 a ani finančnou odmenou nepatrí medzi špičku. Víťaz dostane len 25 000 € a päť zvyšných finalistov short listu 2500 €, čo je len polovica oproti cene Georga Büchnera udeľovanej od roku 1923. Z hľadiska knižného trhu je ale „najlepší nemecký román“ najviac sledovaný.
Hneď ako porota oznámi finalistov, môžete ich knižky nájsť vo väčších kníhkupectvách s nálepkami long list alebo short list. Deutscher Buchpreis sa tým pádom pomaly a iste mení na ľudovú cenu a ich víťazi sú naozaj čítaní. Nie je tomu inak ani tento rok. Eugen Ruge s románom V časoch zhasínajúceho svetla sa hneď krátko po veľtrhu ocitol na čele bestseller rebríčku v renomovaných časopisoch Stern a Spiegel. Kniha s výrazne autobiografickým príbehom (Ruge sa narodil na Urale) o štvorgeneračnej rodiny, ktorý začal v predvojnovom Mexiku, a pokračoval v Sovietskom zväze a v jeho pracovných táboroch sa odohráva prevažne v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Rozdelenia a spojenie Nemecka priťahuje čitateľov stále a odstup vyše 20 rokov prináša príbehy, ktoré nie sú výsostne politické. Knižná jeseň sa preto vyznačovala väčšou ostalgiou (snením za východným Nemeckom) ako po iné roky.
Tých, čo by zatúžili vo Frankfurte po dychu domovine, mohli sa jej nabažiť v stánku Literárneho informačného centra, kde veľmi príjemné pracovníčky ochotne poskytovali informácie o knižnom živote na Slovensku. Pre nemeckého čitateľa mali pripravenú výbornú antológiu v redakcii Daniely Humajovej a Moniky Banášovej Den Spiegel bewegen – Pohnúť zrkadlom, kde sa 17 autorov a autoriek (medzi inými Stanislav Rakús, Pavol Rankov, Verona Šikulová, Monika Kompaníková, Michal Hvorecký a ďalší prezentuje dvojjazyčne na každej roztvorenej strane, vľavo slovenský originál a vpravo nemecký preklad. Z vystavovaných kníh bol vraj najväčší záujem o Juraja Červenáka a príbeh Báthoryčky avšak kuriózne v súvislosti s upírskou tematikou.
Čo sa samotnej návštevy týka, platilo to isté ako predchádzajúci rok. V prípade, že pôjdete na výstavu len na jeden-dva dni, musíte ísť s presným plánom a časovým harmonogramom. Aj keď sa pripravíte na zber reklamných materiálov hoci aj kufríkom na kolieskach, zistíte, že odniesť si môžete len zlomok ponúkaného. Ale čo by vám nemalo rozhodne unikať je, že na veľtrh idete kvôli čítaniu a to nezačína ani nekončí vo Frankfurte.
