Gabriela Revická: Inšpiroval ma rodinný seriál

Keď sa vydávala bola tehotná a mala osemnásť rokov. Jej rodičia to podľa jej slov neprijali s veľkým nadšením. Dnes je z nej úspešná podnikateľka a matka dvoch dcér. Okrem toho je aj autorkou niekoľkých kníh. Najviac si čitateľov získali Momenty zo života vydatej ženy.  Gabriela Revická.

Kedy a ako vznikla myslienka napísať knihu Momenty zo života vydatej ženy ?

Neviem, či to bola myšlienka, túžba alebo neprepočuteľný odkaz. Rodilo sa to vo mne roky. Veselé aj menej veselé príbehy zo života vydatej ženy. Kedysi som pozerala zahraničný seriál, ktorý bol o žene s veľkou hlučnou rodinou. Moja rodina nie je ani veľká, ani hlučná. Ale niečím mi ju pripomínala. Zrejme zdanlivo absurdnými situáciami. Keď som sa zahľadela, pochopila som, že sú to veľmi príbuzné príbehy z rodinného života, ako tie naše. Hlavná hrdinka ich riešila s nadhľadom a tak mali takmer vždy veselé riešenia. Seriál sa mi stal vzorom pre riešenia takých rodinných situácií, z ktorých niektoré ženy bláznia.

Manželstvo je intímny svet človeka. Prečo ste sa rozhodli do neho vpustiť čitateľov?

Nešlo mi o to, aby som ukazovala svetu intimitu manželstva. Išlo mi o vlastnú výpoveď. O humor, ľahkosť, iný pohľad na veci, ktoré keď sa berú ako príliš náročné, končia katastrofou. Svojou knihou ďakujem môjmu manželovi, našim dcéram a priateľkám ktoré mám, pretože si neraz pomáhame vnímať veci bdelejšie. Bdelosť, to je správny výraz. Keď budeme staré, budeme veľmi múdre a ponaučené. Ale keď vstupujeme do manželstva, nemáme ani skúsenosti, ani múdrosti, akurát tak v lepšom prípade priateľské rady a trochu humoru, ktorý všetko odľahčí.

Aké boli ohlasy vášho okolia na knihu?

Veselé a povzbudivé, mnohé moje spoluhrdinky sú z bezprostredného okolia, dotvárali dej knihy…

Manžel a dcéry s tým nemali problém?

Manžel patril medzi mojich prvých čitateľov. Poďakoval mi, že som zaznamenala okamihy, na ktoré by možno aj zabudol. Je to skvelý muž. Dcéry si prečítali knihu až keď bola na svete. Obe sa pri spomienkach nasmiali, chvíľami zastali, pri niektorých pasážach sa zamýšľali. Bolo veľmi príjemné prijímať ich reakcie. Sú to nesmierne vnímavé bytosti, ktoré ma mnohé naučili.

Svadbu ste mali ako osemnásťročná budúca mamička. Rodičia to ako znášali?

Hrozne!

Boli niekedy momenty, že by ste to ľutovali?

To by bol iný luxus… Mám svoje krédo. Nájdete ho na zadnej obálke mojej knihy…

Čo je na živote v manželstve najťažšie?

Keď nemáte širší svet, svoje hobby, svoj šport a svet mimo hraníc rodiny.  Mne osobne veľmi pomáha moja ďalšia láska. Kradnem si pre ňu čas a nikoho medzi nás nevpúšťam. Literatúra!  A okrem toho mám priateľky. Nepotrebujem byť s nimi stále ani extrémne často, ale neviem si predstaviť, aké by bolo moje manželstvo, keby som nemala svet svojich priateľstiev.

Ako dlho ste sa poznali s vaším manželom, kým ste sa vzali?

Dva roky.

Boli niekedy konflikty také veľké, že ste zvažovali rozchod?

Jasné. Nikdy sme neboli harmonická rodina. Skôr talianska. Ja som Maďarka, on Slovák. Obaja sme vodcovia a niekedy to dá fakt zabrať, ale aj tak ďakujem stvoriteľovi, že sme sa našli. V oficiálnom pokračovaní Momentov II prezradím viac…

Dnes je trend, že ženy sa chcú viac venovať kariére ako rodinnému životu, prečo je to podľa vás tak?

Neviem. Kým som bola mladšia, vábila ma viac kariéra, aj keď si naše dcéry pýtali svoj časový priestor. Teraz by som menila, ale to je možno vekom. Ale možno aj tým, že sa mi podarilo niektoré moje ambície naplniť a pochopila som svoje priority. Prajem všetkým ženám, aby prijali silu svojej ženskosti a krásu ženskej energie v ženských poslaniach. O tom by som rada písala v jednej zo svojich budúcich kníh.

Mate dve deti, manžela, podnikáte, píšete  blog aj knihu. Ako to stíhate?

Možno tým, že mám už v celku veľké dcéry, ktoré mi dosť pomáhajú,  jedného manžela a podnikanie z domu.

Dá sa zvládať kariéra aj rodina bez toho, aby ste niečo z toho nezanedbávali?

Občas si všetko pýta svoje obete. Myslím, že záleží od tolerancie najbližších. Hlavne, ak je vopred vhodne vysvetlené, že akýkoľvek nápor alebo sústredenie na projekty sú len dočasné a nebude to tak navždy. Aj ja som urobila mnoho chýb, z ktorých som sa po čase spamätávala a dlho ich ľutovala. Keď neviem kam ,,z konope” pýtam sa mojej staršej ja, čo by spravila na mojom mieste. A ona mi skoro vždy pripomenie, aby som nezanedbávala tých, ktorí sú moji najbližší.

Na vašu knihu boli veľmi dobré ohlasy. Zvažujete pokračovanie?

V podstate pokračovanie už vyšlo. Avizovala som Momenty II, ktoré majú byť tvorené príbehmi iných žien. Keď bol rukopis hotový a bol u vydavateľa, uvedomila som si, že sú v knihe príbehy, ktoré mi porozprávali moje hrdinky s takou dôverou, že ich svojim podpisom  prezradím. Boli to ich tajné svety. Kniha preto vyšla pod pseudonymom a keby si ktokoľvek chcel čokoľvek tipovať, zostáva mi len popierať. Nie kvôli sebe, ale kvôli dôvere svojich hrdiniek. Úprimne, nie je to však bohviečo, napísať knihu a potom sa k nej nesmieť prihlásiť. Sľúbila som sama sebe, že  oficiálnu verziu Momenty II rozhlásim svetu a vynahradím si mlčanie… Pokračovanie bude z môjho sveta a zo sveta mojich veľmi blízkych priateliek, ktoré sú neprehliadnuteľné, a teda je nepopierateľné, že sú to ony. Prv, než rukopis odovzdám, dokončím si Kurz písania u autorky bestsellerov Tvúrčí psaní pro každého, u Markéty Dočekalovej, ktorá ma upozornila na dôležitosť techniky písania s možnosťou porušenia pravidiel. ,,Ak chceme porušiť pravidlá písania, môžeme, ale musíme vedieť, aké pravidlá porušíme, “ poradila mi na jednom z našich stretnutí. Keď pokračovanie, tak nech je dokonalé nie len obsahom, ale aj formou. I keď náš priateľ Kisha Breslaw tvrdí, nie forma, ale obsah… Slová, platné pre všetko…

Gabriela Revická – je matkou dvoch dcér. Pracuje ako lektorka a promotérka v cestovnom ruchu. Okrem kníh o manželstve –  Momenty zo života vydatej ženy, vydala aj dvojjazyčnú knihu Ukážem Ti Slovensko, ktorá bola zameraná na cestovný ruch. Angažuje sa aj v projektoch pre podnikane žien.

Zaujímavé linky:

Monika Macháčková: Začala som písať, lebo som bola zvedavá, či to dokážem

Vydavateľ Brenkus: Súčasná próza je akoby postmoderná, dezorientovaná

Katarína Džunková: Nároky na mladú slovenskú literatúru sú veľmi nízke

Peter Karpinský: Čerpám z dieťaťa v sebe

Olivia Olivieri: Cicuška sa nájde aj v tej najmenšej dedinke