Aj chrasty sľúbili, že kľúč od svojho života už nepustím (38. kapitola)
Táto kapitola je z románu Príbeh muža od Pavla “Hiraxa” Baričáka, ktorý vyšiel 11. 11. 2011 o 11 hodine, 11 minúte a 11 sekunde. Každý utorok o 11 hodine, 11 minúte a 11 sekunde pribudne na blogu Martinus.sk jedna kapitola, takže ak ste prívrženci internetového čítania, nech sa páči…? A ak nie, tak klasické, papierové vydanie (spolu s exkluzívnym CD, ktoré dostanete zadarmo) si môžete objednať priamo TU.
Po pohrebe si ma vzal starosta k sebe domov a usadil ma za stôl.
– Dáme si za jeden, – povedal a nalial dva štamprlíky. Bol to férový čerstvý päťdesiatnik. Dobre vedel, čo prežívam, pretože ma občas stretol, keď som navštevoval deda, a na pohrebe som si šiel vyplakať bránicu, črevá, vnútro, oči, rozum i srdce. Na tom pohrebe som sa už videl, ako stojím aj pred Punkyho kopou, a celý som sa zosypal. Šiel som ako prvý za truhlou, lebo dedo Ľudo už nikoho nemal. Klamem. Mal celú dedinu a tá sa s ním prišla rozlúčiť. Kto mohol kráčať, ten bol v sprievode. To sa mne nemohlo nikdy stať, ale chcel som sa o to aspoň pokúsiť. Čo pokúsiť, narodil sa vo mne celý les odhodlania zvrátiť situáciu, uveril som v otočenie. Horela vo mne vatra odvahy na zmenu, aj keď teraz som nemohol čakať nič iné ako to, že môj pohreb bude vyzerať podobne ako pohreb môjho pokrvného otca. Pár ľudí a skôr zástupcovia úradov ako milujúce duše.
– Ja si nedám… – neprehovorili moje pery, ale prvýkrát v živote som nechal hovoriť moje srdce.
– Ale no tak, za jeden…
– Starosta, ja si dám svoj prvý štamprlík až presne o rok. Na počesť deda. Aj to iba jeden, symbolický, – pokračovalo srdce a moje vypleštené oči skoro rozbili lampu, keď to začuli.
– No to je mi potešiteľná novina, uvidíme, – povedal starosta a hodil do seba pohárik. – Budeme totiž susedia, – dodal.
– To asi nebudeme, lebo ja nemám domov. Nebývam už u ženy, – povedal som, keď mi došlo, že starosta sa ide sťahovať na moje bývalé bydlisko.
– Nie, Lukáš, nepochopil si to. Dedo Ľudo na teba prepísal celú chalupu so všetkým, čo mal. Tu je závet, – povedal starosta a natiahol sa k vedľajšej stoličke, kde mal kabelu. Rozopol ju, vybral z nej zalepenú obálku a položil ju na stôl.
„Slnko, snažíš sa na mňa usmievať? Čo mi to robíš? Toto si nezaslúžim, ja som za dedom nechodil preto, aby som niečo získal,“ rezonovali vo mne divné myšlienky. Začal som sa obviňovať a došlo mi, že neviem prijímať, že som tým alkoholovo-drogovým obdobím rozbil svoju osobnosť na tisíckúskové puzzle a teraz ich má do fungujúceho obrazca poskladať mentálne retardovaná a citovo vyšinutá bytosť.
– Bol som pri tom, keď to diktoval notárovi, – povedal starosta a podal mi už otvorený list.
Čítal som a zahmlievalo sa mi pred očami. Nie, tentoraz nevyšla dúha nad slepým, pre ktorého neexistovala a ktorý nikdy nepochválil jej farby a nádheru. Už som nebol nevidomý, ktorému mohla každú hodinu padať hviezda a on by ju neuzrel, nič by si neželal. Nebral som tento čin ako ďalší z roztopašných kúskov Boha, ktorého som mal doposiaľ za unudeného krupiera. Dedo totiž napísal, že všetko, čo má, zanecháva mne. Bola tam pečiatka nejakého úradníka a moje meno. MOJE MENO, ktoré keď oči čítali, neverili, či neblúznia. Niečo som zrazu znamenal, niečo som po neskutočne dlhom čase dokázal, niekto ma vyzdvihol, niekto mi niečo dal a nebolo toho málo. Niekto povedal, že tento človek je u mňa na prvom mieste, zaslúži si to posledné odo mňa. Bol to dedo Ľudo, ktorý čaroval priamo z nebies, menil ma z inej dimenzie. Tu nešlo o majetok, aj keď pri myšlienke, že budem môcť byť v tej očisťujúcej chalupe, sa mi rozohrialo vnútro. Išlo o niečo vyššie. O vloženie obrovskej dôvery, že jeho meno nepošpiním a že budem všetko spravovať takisto krásne ako on. V hre boli činy nasledovníka v jeho rodnej dedine. Dýchalo tu pokračovanie existencie jeho syna, ktorý sa mu nepochopiteľne narodil až na sklonku života.
– Vieš, čo to pre teba znamená… naša dedina je pokojné miesto, bývajú tu väčšinou starí ľudia, – naznačoval starosta svoje obavy.
Nie, neurazil ma. Obhajoval práva svojich, staral sa o pokoj a ticho ľudí, ktorí ho volili a vkladali doňho dôveru, ktorú on nikdy nezneužil na sebecké ciele. Jeho vety pôsobili férovo. Uveril som, že je to správne zvolený indiánsky náčelník, a napriek tomu, že dedina vymiera, mi bolo sympatické, že práve tento príjemný človek na ňu dá poslednú zámku.
– Viem, čo to pre mňa znamená. Som človek, ktorý nevie riešiť veľké problémy, život mi toto zistenie vytetoval do očí. Blúdim, veľa som pil, ale ja vám sľubujem, že nebude na mňa jediná sťažnosť. Ja slovo držím, mám silnú vôľu, len ide o to, kam ju nasmerujem. Máte moje slovo, – povedal som a bol som naplnený rozhodnutím sľub aj dodržať, i keby som mal za to zaplatiť posledným výdychom. Nečakal som, či anjeli vybojujú pre Punkyho život a ja im splním, čo som v smrteľnej posteli deda Ľuda prisahal olúpanej omietke natiahnutej na drevených doskách. Už som to nebral ako handlovanie sa a obchod, byť dedovým dôstojným nasledovníkom bola pre mňa životná výzva. Praskalo mi v kostiach, že asi posledná. Chopil som sa teda hrdo príležitosti, lebo srdce tak chcelo. Konečne som ho nechal kormidlovať moju loď. Zlo, diabli a čerti mali dosť času, ale neosvedčili sa. Prečo teda nedať na jedno volebné obdobie šancu niekomu inému?
– To ma teší, – povedal starosta a šupol do seba môj štamprlík. Nadchlo ma, že sa mi nezacnelo za obsahom toho pohárika a nenašla sa vo mne chuť a odvaha vytrhnúť mu ho z rúk a oblízať zvyšok. – Vitaj v dedine, tu je kľúč od chalupy. Sused Jano ti poukazuje stodolu a ostatné veci. Ľudo toho veľa nevlastnil, nevravel o žiadnych peniazoch. Účet v banke nemal, ani vkladnú knižku. Dostal si len tú spustnutú chalupu.
– Starosta, dostal som najväčší dar môjho života. To nie je obyčajná chalupa… Tej sa nevyrovnajú žiadne peniaze, ja viem, o čom hovorím, – vyhlásil som a stisol kľúč od môjho života pevne v rukách. Chrasty na prstoch a v dlani sa ozvali, ale boli rozhodnuté ten kľúč už nikdy nepustiť, čo by to hocijako bolelo.
Buďte šťastní, Hirax
CD NOTHING “Príbeh muža”
Román Príbeh muža bude na Martinus.sk dostupný aj s CD prílohou Príbeh muža, ktorá sa bude textovo aj náladou zhodovať s románom. Predstavujeme vám jednu z dvoch piesní, ktoré na CD naspieval Marián Geišberg. Román Príbeh muža spolu s exkluzívnym CD si môžete predobjednať priamo TU.