blog

Ak máte chuť na poriadne fantasy, Meno vetra vás nesklame

štvrtok 31. mája 2012 00:01
Št 31.05. 2012 00:01

Rozhodne sa nedá prehlásiť, že by bolo vo fantasy literatúre nadbytok kvalitného čítania. Skôr naopak. Aj preto je veľmi vzácne nájsť výborne napísaný román, ktorý síce pracuje s klišé žánru, ale pristupuje k nim inovatívne a s nadhľadom. A presne také je Meno vetra z pera amerického spisovateľa Patricka Rothfussa.

Nie je klišé ako klišé

Asi len máloktorý žáner literatúry môže súperiť s fantasy čo do počtu vydaných titulov. Ťažko povedať, čím to je, ale správny fantasy autor prakticky nie je schopný napísať príbeh, ktorý by sa rozprestieral na menej ako tisícke strán, ideálne rozdelených aspoň do troch kníh. A to sú ešte tí skromnejší. Väčšina má radšej siahodlhé ságy, ktoré sú hrubšie ako telefónny zoznam New Yorku.

Na druhej strane to rozhodne neznamená, že by bolo vo fantasy literatúre nadbytok kvalitného čítania. Skôr naopak. Aj preto je veľmi vzácne nájsť výborne napísaný román, ktorý síce pracuje s klišé žánru, ale pristupuje k nim inovatívne a s nadhľadom. A presne také je Meno vetra z pera amerického spisovateľa Patricka Rothfussa.

A nie je hostinský ako hostinský…

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nás čaká ďalší tuctový príbeh – hlavným hrdinom je tajomný hostinský, pričom je okamžite jasné, že to nebude len taký obyčajný hostinský, čo nalieva pivo pod mierku, lesk pohárov dosahuje poriadnym pľuvancom, a ktorého milý úsmev by väčšina doktorov vyhodnotila ako dôsledok mozgovej obrny.

V skutočnosti ide o žijúcu legendu, ktorú všetci poznajú pod rôznymi menami. Kvote Kráľovrah, Kvothe, Kvothe… Ale až útok tajomných pavúkov a príchod nemenej legendárneho kronikára ho prinúti aspoň čiastočne odokryť skutočnú osobnosť, ktorá sa ukrýva pod falošnou identitou hostinského. A tak sa začína rozprávanie o tom, ako sa z obyčajnej siroty stal mág, bojovník, drakobijec, kráľovrah…

I love big books!

No a keďže sa predsa len stále jedná o fantasy ságu, pripravte sa na rozprávanie, ktoré bude echt dlhé. Meno vetra je prvý diel plánovanej trilógie a len ten má 640 strán, pričom pokračovanie Strach múdreho muža dokonca ešte o dve stovky viac. Tretí diel síce ešte nie je napísaný, ale očividne by sme sa mali pripraviť na tisícstranové veľkolepé finále.

Predtým nás však čaká dlhá cesta. Kvothe začína svoje rozprávanie úplne na začiatku, opisom šťastného detstva, ktoré sa náhle (a brutálne) skončí. Jeho príbeh však pokračuje a my sa postupne dozvedáme, ako žobral, ako sa dostal na univerzitu a ako “získal” svojho úhlavného nepriateľa. A počas celého jeho rozprávania máme dojem, že toto všetko tu už síce bolo, ale že to vôbec nevadí, lebo Patrick Rothfuss má rozprávačský talent, ktorý mu môže väčšina fantasy autorov závidieť.

Je to hlavne vďaka jeho zmyslu pre realitu a logiku, ktoré dokáže umne splietať s fantasy motívmi a vytvárať tak svet, v ktorom síce funguje mágia, žijú draci a tajomné bytosti, ktoré zavraždia každého, kto sa o nich zmieni, ale napriek tomu je to svet založený na pravidlách, ktoré rešpektuje, a ktoré dokážu navodiť pocit, že niečo podobné by predsa niekde existovať mohlo. To sa týka aj hlavného hrdinu, ktorý je síce výnimočný, ale skôr ľudským spôsobom, než že by bol vyvolený ako Neo v Matrixe. Neustále trie núdzu o peniaze, má slabosť pre svoju prvú lásku a talent mu je niečo platný, len keď ho podporí maximálnym úsilím.

Aj pokojné fantasy dokáže uspokojiť

Celé mi to trochu pripomínalo ságu Trhlinové války od R.E. Feista, čo však rozhodne nevadí, keďže o žiarivom príklade viac ako vydarenej fantasy ságy. A tak jedinou výčitkou, ktorú môže prípadný fanúšik mať je niekedy až príliš pokojné plynutie deja. Keďže hlavný hrdina rozpráva svoj príbeh retrospektívne, je jasné, že všetky dobrodružstvá prežil, život na univerzite je síce zaujímavý, ale chýba mu nejaké skutočne obrovské emocionálne vypätie a na to, že kniha zaberá niekoľko stoviek strán, sa toho zas až tak veľa neudeje. Ak však máte chuť prečítať si (konečne!) výborne napísané fantasy, určite siahnite po Mene vetra a neoľutujete.

PS: Áno, áno, ja viem, že Meno vetra nie je žiadna novinka, ale nejak som sa k jeho pokračovaniu Strach múdreho muža prepracovať musel. 🙂