Fanúšikovia severskej detektívky by Ozveny mŕtvych nemali prehliadnuť

Je to smutné, ale pohľad z okna prezrádza, že leto už prakticky skončilo. Už onedlho k nám zavíta sychravá jeseň a s ňou dlhé večery vyplnené vetrom, dažďom a melanchóliou. Čo je super správa! Veď to je čas ako stvorený na čítanie pochmúrnych detektívok zo Škandinávie. A ak siahnete práve po Ozvenách mŕtvych od Johana Theorina, tak si  podobnej atmosféry užijete viac ako dosť!

Drsný detektív? Tentoraz nie.

Všetci fanúšikovia severských detektívok viac menej vedia, čo môžu čakať. Hlavný hrdina je spravidla detektív (alebo novinár), ktorý je osamelý, pije a život ho ťažko skúša. On má však napriek tomu hlboko v sebe zakorenený morálny zákon, ktorý mu nedovolí nechať vraždu nevyriešenú a zločin nepotrestaný. No áno, tak to býva. Ale Johan Theorin so zaužívanými pravidlami poriadne zacvičil!

Ozveny minulosti dobehnú každého

Na začiatku bol zločin. Na švédskom ostrove Öland sa v hustej hmle záhadne stratil päťročný chlapček. Pátranie bolo bezvýsledné a chlapček sa už nikdy nenašiel. Od udalosti uplynulo dvadsaťpäť rokov. Júlia, matka chlapčeka sa cez stratu stále nepreniesla a jeho dedo vlastne tiež nie. Dlhých 25 rokov pátral po akejkoľvek stope, ale bezvýsledne. A teraz mu náhle prišiel poštou sandál, ktorý bezpochyby patril chlapcovi.

Pátranie sa opäť rozbieha, na Öland sa vracia aj Júlia, ktorá sa medzitým odsťahovala do Štokholmu. Vzniká tak veľmi nesúrodá dvojica, aká sa v klasických detektívkach len tak nevidí. Starý pán, ktorý žije v domove dôchodcov, ktorého trápi reuma, a ktorý sa musí pýtať na každú vychádzku a jeho dcéra, alkoholička, ktorá je oficiálne na nemocenskej dovolenke, a ktorej chýba v živote akýkoľvek poriadok. Napriek tomu sa im darí približovať sa k pravde tak blízko, až začnú byť nebezpeční…

Nezvyklí hrdinovia, nezvyklý príbeh, nezvyklé rozprávanie

Johan Theorin sa aj naďalej nedrží zaužívaných postupov. Ak čakáte na nadupaný triler, tak ten sa nedostavuje. Pátranie prebieha veľmi pozvoľna a viac, ako na šokujúce odhalenia, sa spolieha na budovanie sychravej a ťaživej atmosféry prakticky opusteného švédskeho ostrova. Aj preto sa vám môže zo začiatku zdať, že kniha je pomalá a ťažkopádna. Ale práve jej atmosféra je tou hlavnou devízou.

Obklopí vás ako hustá švédska hmla a už nepustí. A vy si budete vychutnávať príbeh s priam mystickými prvkami (aj keď o žiadne nadprirodzeno nepôjde), ktorý sa neustále strieda s druhotnou líniou z dávnej minulosti. Tá je opäť úplne iná a napriek tomu, že sa v nej dejú oveľa horšie veci, paradoxne pôsobí ako mierne odľahčenie od temnoty pátrania.

Verdikt?

V konečnom dôsledku je to nakoniec na čitateľovi. Buď dokážete akceptovať neštandardných hlavných hrdinov a veľmi nezvyklé tempo rozprávania a budete odmenení severskou detektívkou, akých mnoho nie je, alebo vám tento spôsob rozprávania vyhovovať nebude a potom sú tu pre vás autori ako Jo Nesbo a Stieg Larsson. Ale za pokus to rozhodne stojí.