blog

Martin Pyco Rausch: Radšej som dal knihe šancu, než by som ľutoval, že som to neskúsil.

piatok 16. novembra 2012 00:26
Pi 16.11. 2012 00:26

Pôvodne vianočný darček, dnes kniha plná receptov. Reč je o kuchárke Moje jedlo, ktorej autorom je známy moderátor Martin Pyco Rausch. Prezentovať ju prišiel začiatkom novembra do žilinského Martinusu. V príjemnej atmosfére okrem iného prezradil, že jeho prvé kulinárske počiny boli praženica a zemiakové hranolky. Aký je príbeh jeho knihy? Radí sa pri varení s mamou? Prečo je vegetarián – nevegetarián? Aj na tieto otázky odpovedal počas mimoriadne vydarenej besedy.

Keď som vzala vašu knihu do rúk, prvé, čo mi napadlo bolo: Prečo ten potápačský motív? Navyše hneď aj vysvetľujete, že nie ste potápačom. Tak teda dvojnásobné „prečo“?

Som veľmi rád, že vám napadlo práve „prečo“. Chcel som, aby bola kniha pútavá a vedela zaujať čitateľa. Kuchárky majú neraz rôzne naaranžované obálky, čomu som sa chcel vyhnúť. Jedného dňa mi napadlo, že by bolo fajn, keby som dal na titulku paradajky. Pre mňa sú symbolom chuti, vône i čerstvosti. A čerstvosť vo mne vyvoláva aj keď vidím okuliare a „šnorchel“ – hoci i v decembri (úsmev). Povedal som si, že kombinácia plavky, voda, paradajky a potápač by mohla ľudí zaujať. Niekto sa rád na titulky vyzlieka, no a ja som obliekol do neoprénu (úsmev). V deň, keď sme fotili práve pršalo a bolo 18 stupňov. Neoprén mi bol trochu veľký a navyše mal krátke nohavice. Studená voda sa mi dostala úplne všade. Takže hoci to vyzerá, že som šťastný, úprimne priznávam, že úsmev, ktorý som vyčaroval, bol trochu v kŕči.

O knižke je známe, že ste všetko jedlo sám navarili, nafotili a knižku aj sám vydali. Všetky jedlá vám vyšli hneď na prvýkrát?

Všetky nie. Ale varil som jedlá, ktoré mám rád. Občas ich ochutnali moji kamaráti, rodina a povedali: „To je dobré, čo si do toho dal? Urob to aj nabudúce, keď prídeme.“ Čím viac im chutilo, tým viac som sa uisťoval, že práve tieto jedlá by mali byť v knižke. Sú v nej moje vlastné recepty, ale tiež zopár z medzinárodnej kuchyne. Predovšetkým z talianskej, gréckej, španielskej a trochu z francúzskej. Vybrané jedlá som sa snažil pripraviť z bežne dostupných surovín.

A pôvodná otázka znela ako? Toto je večne môj problém, rozrozprávam sa a potom zabudnem, čo sa ma pýtali (úsmev). Aha, či som všetky jedlá urobil na prvýkrát. Nie, všetky nie. Niektoré som vymýšľal spôsobom „čo zostalo v chladničke“ a postupne ich vylepšoval. Ale žiadne som nevyhodil. Pre mňa boli jedlé (úsmev).

Vo vašej knižke sa nachádzajú iba vegetariánske recepty. Napriek tomu, že vy nie ste vegetariánom v pravom zmysle slova…

Jem ryby a morské plody, čo je mnohým vegetariánom nesympatické. Nechcem sa ich dotknúť tým, že sa považujem za vegetariána. Pre mňa je to však najlepšia komunikačná pomôcka, keď sedím v reštaurácii a čo najrýchlejšie chcem čašníkovi vysvetliť, že mäso nejem. Jednoducho mi pred rokmi prestalo chutiť. Netvrdím, že je to najlepší spôsob stravovania, ale mne vyhovuje. Nikoho však nebudem presviedčať o tom, čo je alebo nie je správne. To nemá zmysel. Každému chutí niečo iné.

A teraz večná dilema. Ryba je alebo nie je mäso?

Ryba je živočích, má krv aj mäso. Existuje tiež výraz rybacie mäso. Takže áno, ryba je podľa mňa mäso.

Vo väčšine rodinách to býva tak, že mama je v kuchyni šéf a deti jej volajú, keď potrebujú pomôcť pri varí. Nie je to u vás naopak, že vaša mama si pýta rady od vás?

Moja mama veľmi dobre varí. Keď skúša niečo nové, tak mi často volá, aké ingrediencie má použiť. Naopak, ja potrebujem jej rady, keď varím niečo tradičné. Takže si takto navzájom pomáhame.

Teraz trochu odbočím od témy varenia. Blížia sa Vianoce a aj vaša kniha mala byť pôvodne darček pre priateľov pod vianočný stromček. Aký je jej príbeh? 

Predchodca knižky mal byť pôvodne vianočný darček. Rád vlastnoručne vyrábam veci. Minulý rok som chcel napísať a nafotiť zopár receptov, ktoré by som rozdal svojim známym ako „Pycovu kuchárku“. Ale nestihol som ju dokončiť. Nakoniec som darčeky predsa len nakúpil, no nápad knižky sa mi páčil. Povedal som si, že sa o ňu radšej pokúsim a zlyhám, než ľutovať, že som knižke nedal šancu… Pre mňa je tak trochu zázrak, že sa to podarilo.

Nebudem sa pýtať, aké vianočné prekvapenia chystáte tento rok, skôr som zvedavá, či sa pod stromčekom objavia aj knižky.

Určite áno. Musím však priznať, že som dosť spohodlnel a najradšej kupujem knižky cez internet. Na knihy treba čas. Najviac mi vyhovuje nakupovať knižky doma. Dám si pohár vína, zapnem počítač, listujem a klikám. Trošku to potom zabolí, keď vidím sumu, ktorá mi za nákup odišla z bankového účtu (úsmev).

Vďaka knihe Moje jedlo vieme, čo vám chutí na tanieri. Ale čo vám chutí z literatúry?

Škola mi znechutila knihy. Povinné čítanie bolo pre mňa utrpením. Nemám rád, keď niečo musím… Radšej chcem. Nakoniec som si cestu ku knižkám našiel sám. Začal som čítať krimi romány, neskôr ma upútal Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque a ďalší známi autori. Zabŕdol som trošku aj do filozofie a dnes sa rád začítam do bedekrov a kníh od Harukiho Murakamiho. Nedávno som mal tú česť byť spolu s Táňou Pauhofovou krstným rodičom úžasnej detskej knižky od Tamary Heribanovej s názvom Misia Eva, prísne tajné. Odporúčam ju všetkým ako vianočný darček, okrem tej mojej samozrejme (úsmev).

Tak máme aj tip – vďaka. A ešte jedna otázka na záver. Vy ste priznali, že sa cítite byť šťastný človek. A keďže je vaša kniha plná receptov, máte aj recept na šťastie?

Nepovažujem sa za odborníka na šťastie. Keď sa budeme všetci cítiť fajn a neubližovať si navzájom, nie je dôvod byť nešťastný.

Katarína Melušová

Katka pracuje v kníhkupectve Martinus v Žiline ako kníhkupkyňa a zároveň aj moderátorka besied. Miluje detektívky od Agathy Christie, recepty od Dity P. a čokoládu v akomkoľvek množstve. Čím je staršia, tým častejšie číta kniha pre deti.

Články autora

Náš Instagram