blog

Pišta Vandal: Duch detstva vo mne stále žije a dúfam, že nikdy nezomrie

piatok 22. februára 2013 00:01
Pi 22.02. 2013 00:01

Štefan Chrappa, ktorého väčšina ľudí pozná ako Pištu Vandala, je neprehliadnuteľný nielen výzorom, ale i svojimi aktivitami. Píše, prekladá, vydáva knihy, moderuje, hrá, spieva a skladá hudbu. Podľa vlastných slov sa každej oblasti venuje rovnako. A vidieť, že všetko robí na sto percent.

Limerick je malý a vyhranený, ale pekne funguje

Aký je príbeh vydavateľstva Limerick? Prečo si sa rozhodol založiť si vydavateľstvo?

Počiatky Limericku siahajú pár rokov dozadu. Svoje dve knihy poézie som vydal v rôznych vydavateľstvách. Spolupráca s nimi bola dobrá – to znamená, na trojku. Tak som si povedal, skúsim to na vlastnú päsť. A zrazu neexistovali slovné spojenia ako „nedá sa“, alebo „je to príliš drahé.“ Keď si človek robí veci po vlastnej línii, mnohému sa priučí. Síce aj zakopne, aj spadne, no výsledný efekt stojí za to a ako bonus nemusí živiť zástup hladných gágorov, takže je to lacnejšie. Druhým a možno ešte podstatnejším impulzom bola vôňa kníh, ktorú milujem.

Ako vydavateľstvo funguje?

Pred rokom sa vydavateľstvo prerodilo. S mojimi spoluhráčmi z kapiel VANDALI a ČAD sme založili eseróčku. Ja, Pišta Vandal, robím všetko, čo treba. Píšem, komunikujem s autormi, s tlačiarňami, kníhkupectvami i distribúciami a korektormi. Veľa čítam. Valér Tornád  ilustruje naše knihy, dáva im dizajn, naše krásne logo je jeho dielom. Basia Noiseovna má na starosti web, prípravu tlače a internetový obchod. Vypomáha nám aj moja manželka. Rozposiela tlačovky a kontaktuje médiá. Podotýkam, že sme všetci zamestnaní v normálnych robotách a vydavateľstvo je ďalšou výzvou.

Vydávate to, čo si napísal ty, ale aj knihy iných autorov. Podľa akých kritérií sa robí výber?

V starom Limericku vyšli aj veci, ktoré vyjsť nemuseli. V novom Limericku sa držíme hesla: „Si to, čo vydávaš.“ Preto by sme chceli vydávať iba kvalitné knihy. Knihy, ktoré keď si prečítate, tak si poviete: „Fíha, to je sila! Nič také som nikdy nečítal a nič také by som nikdy nedokázal napísať!“ Tiež vydávame rozprávky z vlastnej produkcie. Ani vlastné veci však nevydávame automaticky. Všetko prechádza schvaľovaním, rokovaním, hlasovaním, posudzovaním. Vlastne preto sme ani nevydali nejako veľa titulov. Držíme sa hesla, že je lepšie jedno dobré jedlo, ako ľudí kŕmiť vatou. Chodí nám množstvo rukopisov, čítame všetko, ale nie je to žiadna sláva. Sám som osem rokov prednášal literatúru na univerzite, takže viem rozlíšiť, či je kniha knihou alebo dvestostranovou slohovou prácou.

Aké je to v dnešnej dobe mať na Slovensku vydavateľstvo? Dá sa v tom podnikať so ziskom?

Dá, jasná vec. Sú vydavateľstvá, ktorým to funguje vynikajúco. Fachčia jak draci, majú mnoho titulov, veľké predaje a radosť. Na to, aký je Limerick malý a vyhranený, je prekvapivé ako pekne funguje. Nespoliehame sa len na klasické distribúcie a kamenné obchody. Tam je ťažké sa prebiť. Rabaty sú vražedné, jasné, každý chce jesť. Budujeme okruh ľudí okolo našich kapiel, ktorí za nami stoja a ktorí nás podporujú tým, že naše veci kupujú. Sme im vďační za priazeň.

Aká je vaša najúspešnejšia kniha?

Je to kniha Život je krátky od Lucie Piussi. Lucia je kamarátka, speváčka skupiny Živé kvety. Je to jej druhá kniha a som šťastný, že ju vydala práve u nás. Prvý náklad je vypredaný, druhý už je na sklade. Spolupráca s ňou je vynikajúca.

Je na Slovensku nejaký spisovateľ, ktorého by si rád vydával v Limericku?

Samozrejme. Je ich viac. Ale nechcem nikoho naštvať, ani rozosmiať, preto si ich mená nechám pre seba.

 Prototyp Eva – nič také ste doteraz nečítali a nebudete čítať ani potom

Tebe naposledy vyšla kniha Prototyp Eva. V anotáciách sa píše, že je to apokalyptický alebo akčný román. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť? O čom kniha je?

Je to kniha o tom, že ak prižmúrime oko nad zlom (hoci aj najmenším), to zlo nás nakoniec prerastie a zničí. Príbeh sa odohráva v meste Sakrajevo, kde zúrila krvavá vojna. Po jej skončení začala iná vojna – finálna vojna, ktorú hrdinovia vedú hlavne sami so sebou. Je to kniha plná symbolov. Všetkým čitateľom zaručujem, že nič také nikdy predtým nečítali a nikdy potom ani čítať nebudú.

Ako dlho román vznikal?

Takmer päť rokov. Síce je pravda, že som medzitým napísal a vydal ďalšie tri knihy, ale aj tak je to dlhá doba. Niekoľkokrát bol pripravený do tlače, no vždy som to stopol a prerobil.

Vyšli ti aj štyri zbierky básní, napísal si cestopis aj knižky pre deti. Aký je rozdiel pri písaní týchto kníh?

Básne boli takou mladíckou vyvrelinou. Vznikali spontánne, rinuli sa samé od seba. Cestopis, to je vlastne radostné spomínanie. Rozprávky, to je zábava. Pekelná muzika, to sú také fajnové punkové historky, všetko, čo sme postvárali a tak. Potom som spracoval život saleziána Karola Nižňanského misionára v Indii. Dodnes tam na neho spomínajú ako na svätca. Kniha sa volá Skutočný človek. To bola celkom drina, prelúskať stovky listov, dokumentov, artefaktov, ale bolo to nesmierne povzbudivé, lebo bol na smrť chorý a pritom postavil školy, internáty, vydával časopis a zabezpečoval adopcie na diaľku.

Najlepšie mi idú rozprávky. Nejakým nedopatrením vo mne rozšafný duch detstva stále žije a dúfam, že nikdy neumrie.

Všetkým aktivitám sa venujem rovnako

Hráš v dvoch kapelách, prekladáš, pracuješ v Slovenskom rozhlase. Kedy máš čas na vlastné písanie?

Celá kapela a vydavateľstvo sme „drugfree“. To znamená, že nepijeme, nefajčíme, nefetujeme, teda nezabíjame voľný čas. Je to životný postoj. Potom človek stihne všetko. Ktovie, či nám v päťdesiatke z toho nepreskočí. Nechajme sa prekvapiť.

Ktorej z týchto aktivít sa venuješ momentálne najviac?

Znie to neuveriteľne, ale všetkým rovnako. Ozaj, musím sa pochváliť, stal som sa stĺpčekárom v časopise .týždeň, čo si veľmi cením. Takže pribudlo ešte toto.

Čo chystá Limerick na najbližšie obdobie?

Je to kniha známeho personalistu Rudolfa Rusa o tom, ako si nájsť prácu na Slovensku. Jeho rukami prešli tisícky uchádzačov. Je to kniha, ktorá vás pripraví na pohovor, usmerní vaše rozhodnutia. Podobné knihy sa sem tlačia zo západu, ale sú nepoužiteľné. Nájsť si prácu na Slovensku alebo USA je absolútne odlišné.  Ďalej chystáme knihu rozhovorov s Antonom Srholcom – politickým väzňom a kňazom, ktorý sa stará o bezdomovcov. Kniha bude s fotografiami Matúša Zajaca!

Chystáme aj Veľkú rokenrolovú kuchárku, vtipnú a neštandardnú kuchársku knihu. Ak máte chuť na Elvisove kotlety, nech sa páči. Samozrejme aj detské knižky Havinkovo hovienko II. – Havinko ide k moru a pracujeme aj na prekladoch fajnových detských knižiek. Dotiahneme zmluvy a pôjdu von! A čuduj sa svete aj nejaké básnické zbierky…

Náš Instagram