Michal Hvorecký: Nefrflem, ale snažím sa urobiť niečo preto, aby sa veci pohli dopredu.

Michal Hvorecký je autor, ktorého nie je potrebné predstavovať. Z jeho pera sme sa už dočkali zbierok poviedok a románov, ale známy sa stal aj svojim občianskym aktivizmom. Po zbierke poviedok Naum prichádza novinka Spamäti. Ako už názov naznačuje, Michal sa tentoraz rozhodol pre úplne iný druh prózy, než na aký sme u neho zvyknutí. Čo ho k tomu viedlo a čo môžeme od novej knihy očakávať nám prezradil sám autor.

Ahoj Michal, myslím, že hovorím za mnohých, keď poviem, že po zbierke poviedok Naum sme čakali všeličo, len nie memoáre. Nie je na ne v tvojom prípade ešte trochu skoro? 🙂

Hneď ťa opravím, nejde o memoáre. Spamäti znamená naspamäť, nie pamäti 🙂 Ale pravdu máš v tom, že je to autobiografická próza, niečo na pomedzí spomienok, cestopisu a eseje. Veľmi voľne nadväzuje na môj Pastiersky list.

Už názov napovedá, aký bol asi postup pri ich písaní, ale predsa. Mal si vopred danú štruktúru, body, o ktorých si vedel, že sa ich určite chceš dotknúť, o ktorých určite napíšeš?

Texty pre knihu vznikali štyri-päť rokov. Niektoré online, pre môj blog alebo Facebook. Asi štvrtina knižky ešte nikdy nikde nevyšla, nové pasáže som písal hlavne toho roku. Píšem najmä o svojej rodine, o dedovi, o otcovi, o detstve v reálnom socializme a o dospievaní v mafiánskom kapitalizme.

A je aj niečo, čo sa do knihy nedostalo? Nakoľko otvorená je tvoja výpoveď? V anotácií sa píše o portréte autora, obraze Slovenska a rôznych kútov sveta. Čo tvorí súčasť portrétu a čo nie?

Možno by som sa mal ešte hlbšie ponoriť do príbehov ženských členiek našej rodiny. Zažil som mimoriadne inšpiratívne, vzdelané osoby od omamy až po viaceré tety. Azda si niektoré nechávam pre poviedky. Spamäti – to sú hlavne moje názory, zážitky a cesty od Michaloviec až do Kábulu.

Vedel by si v krátkosti, dvomi vetami vystihnúť portrét súčasného Slovenska?

Slovensko je úspešná krajina, ale nevie sa zo svojho úspechu spamätať. Mám ju rád v celej jej rozmanitosti a rozporuplnosti.

Na finálne memoáre si ešte predsa len mladý. Plánuješ napísať aj Spamäti 2, 3, 4, atď.? 🙂

Určite plánujem rozvíjať tento typ písania. Možno raz pribudne ďalšia knižka. Ale nebude to rýchlo. Spamäti som pripravoval viac rokov. Vieš, keď som začínal, veril som, že písanie si vyžaduje predovšetkým obrazotvornosť a fantáziu. Dnes čoraz viac verím v to, že dobré písanie by malo byť prežité, minimálne intenzívne v hlave.

Vďaka svojim reakciám na aktuálne spoločenské problémy, ktoré pravidelne uverejňuješ, sa stále viac a viac dostávaš do povedomia nielen ako autor, ale aj ako publicista. Je to tvoj osobný záujem, ktorý by si mal, aj keby si nebol spisovateľom, alebo to považuješ za prirodzenú súčasť svojho povolania?

Pre mňa sú to neoddeliteľné veci. Písanie je môj spôsob chápania a interpretovania sveta. Ja som si odjakživa zapisoval, čo som prežíval. Dnes si píšem akýsi online denník. Môj facebookový profil je otvorený, kto má záujem, môže do tej neustále naživo sa rozvíjajúcej knihy nazrieť.

Mnohí zdôrazňujú, že kritizovať je jednoduché, oveľa ťažšie je sám sa angažovať a usilovať sa o zmenu. O tebe je známe, že si občiansky aktívny, ale predsa – nerozmýšľal si o vstupe do politiky?

Nie. Mojím snom je písať a prekladať celý život, učiť sa, rozvíjať sa, skúšať sa zlepšovať, experimentovať. Slovo angažovanosť nemám veľmi rád, u nás zaváňa agitkou. Ja skrátka nahlas vyjadrujem svoj názor.

Na čo sa od teba môžeme tešiť najbližšie? Všimol som si, že sa chystá nové vydanie zbierky poviedok Naum…

Spolu s grafickou dizajnérkou Pavlínou Morháčovou sme vytvorili novú edíciu paperbackov. Spamäti sú prvým počinom tejto série. V týchto dňoch vychádza aj nové vydanie zbierky poviedok Naum, ktorá je už skoro vypredaná. Pokúsili sme sa vytvoriť paperbacky ako artefakty dostupné každému. Fotky pre Spamäti poskytol slávny Peter Župník. Ilustrácie pre Naum nakreslila Svetlana Fialová, ktorá nedávno získala Cenu Jerwood za najlepšiu kresbu roka vo Veľkej Británii. Mám rád súčasné slovenské vizuálne umenie a je mi ľúto, že sa tak málo objavuje na slovenských knihách. Takže sa držím svojho prístupu: nefrflem, ale snažím sa urobiť niečo preto, aby sa veci pohli dopredu.