Čarovný príbeh prenasledovaných

Všetko, čo ku mne patrí je kniha, ktorá do detailov skúma odvahu a obeť, ktorú sú ľudia ochotní podstúpiť pre svoje ideály a hrdinstvá, ktoré nachádzame na tých najneočakávanejších miestach. 

Po prvej knihe Anny Funder Stasiland prišla vďaka vydavateľstvu Slovart v slovenskom preklade Jany Juráňovej kniha Všetko, čo ku mne patrí. Ovenčená štyrmi literárnymi cenami rozpráva príbeh pätice ľudí, ktorých aktivity viedli k nutnosti úteku do rôznych častí sveta a to v období nárastu Hitlerovej sily.

Sila románu je v tom, že autorka sa pri jeho písaní inšpirovala príbehmi svojej priateľky Ruth Blatt, ktorú nachádzame v úlohe jednej z hlavných postáv pod menom Ruth Becker. Celá kniha je mozaikou prítomných úvah a spomienok Ruth prerývaných príbehom  Ernsta Tollera, ktorý sa odohral medzi dvoma svetovými vojnami. Toller je postava inšpirovaná reálnou osobnosťou histórie, Ernstom Tollerom, ľavicovým nemeckým dramatikom, ktorý dnes už pomaly upadol do zabudnutia.

 Zo skúsenosti viem, že človek si ľahko môže všimnúť, že sa niečo deje, a pritom nemusí vidieť vôbec nič.

Kniha začína v jednom z kľúčových momentov nielen nemeckej, ale aj svetovej histórie. V momente, kedy sa Hitler stáva kancelárom, stojí Ruth s Hansom vo svojom byte v blízkosti parlamentu a sledujú skandujúci dav. V nasledujúcej kapitole sme prenesení do roku 2001, kde sa nám ponúka pohľad na každodenné príbehy a ťažkosti deväťdesiatničky Ruth, ktorá žije v Sydney, ďaleko od svojho rodného Nemecka.

Ruth má v sebe neuveriteľnú vôľu žiť napriek všetkým zlám, ktoré prežila a nepriaznivému zdravotnému stavu oplývajú jej myšlienky ľahkosťou s náznakmi sarkazmu. Jej spomienky sa začínajú odvíjať po obdržaní zásielky z newyorského hotela, ktorá obsahuje prvé vydanie knihy Ernsta Tollera. Ruth spomína na ich skupinu, ktorá medzi vojnami bojovala za ľavicové ideály. Jej súčasťou bol Ruthin manžel Hans Wasemann, jej sesternica Dora Fabianová, Toller a novinár Berthold Jacob. Všetky tieto postavy sú inšpirované reálnymi ľuďmi a ich osudmi.

 Lenže človek dokáže ovládať svoje sny menej než čokoľvek iné vo svojom živote, čiže ich nedokáže ovládať vôbec.

Kapitoly patriace Ruth sú prerušované kapitolami patriacimi myšlienkam a spomienkam Tollera. Stretávame sa s ním na prelome 30.-tych a 40.-tych rokov, tesne po tom ako Hitler obsadil Československo, v jeho izbe v newyorskom hoteli. Tu Toller diktuje svojej sekretárke text svojich memoárov, prostredníctvom ktorých sa dozvedáme o prvej svetovej vojne, o jeho väznení, o stretnutí s Dorou a všetkých udalostiach, ktoré nasledovali.

Je zaujímavé sledovať, ako autorka dokonale kreuje jeho charakterovú dvojpólovosť. Na jednej strane je Toller vnímaný verejnosťou ako celebrita a dramatik a na strane druhej Toller v súkromí je skôr depresívnym bývalým vojakom. Jazyk Tollera je pochmúrnejší ako jazyk Ruth a naznačujú neschopnosť Tollera prijať svoj osud a stotožniť sa s vecami, ktoré sa stali. Nedokáže sa vyrovnať so zážitkami z prvej svetovej vojny, takisto ako nedokáže prijať Dorinu smrť.

V závere života si najviac spomíname práve na svoje lásky, lebo ony nás sformovali. Dorástli sme do toho, čím sme, omotaní okolo nich ako okolo stĺpa …smútok je predĺžená láska…

Dora, postava, ktorá spája životy Tollera a Ruth, je prítomná len v ich spomienkach. Pre Tollera bola sekretárkou a láskou. Pre Ruth bola Dora ako sestra a bola jej vzorom. Dora bola silná, vášnivá, inteligentná a nezávislá žena, ktorá bola od mladosti pripravená bojovať za svoje ľavicové ideály, ktoré boli namierené hlavne proti prvej svetovej vojne. Má odmietavý postoj k manželstvu, čo je aj dôvodom toho, že Toller si napriek tomu, že ju miluje, za manželku vezme mladú herečku Christiane.

Ruth je presným opakom Dorinej veľkej nezávislosti, no napriek tomu, má smerovanie ich osudov až priveľa spoločného. V oboch prípadoch sa pôvodcom ich nešťastia stáva muž. Dorina odvaha je prezentovaná aj v jej úspešnej snahe o záchranu Tollerových rukopisov. Ruth a Hans sa medzitým stávajú utečencami v Londýne.

Hans je novinárom, ktorý sa preslávil svojimi dielami parodujúcimi Hitlera a Goebbelsa. Pomedzi boj proti vojne sa s Ruth zabávajú v berlínskych kabaretoch a užívajú si luxusný životný štýl.

Ako sa dej románu posúva k svojmu záhadnému vyvrcholeniu, nedostávame sa do myšlienok Dory a Hansa. On je možno viníkom a ona určite obeťou toho, čo mohlo byť nacistickou vzburou v centre Londýna. Vidíme ich len tak, ako všetko v románe, očami Ruth a Tollera, ktorí sú privilegovanými svedkami ich osudov, ale napriek tomu len vonkajšími pozorovateľmi.

Kniha Všetko, čo ku mne patrí sa môže javiť ako thriller, ale takisto je príbehom ideí. Zblízka sleduje politickú tyraniu, ktorá provokuje k vzdoru. Študuje odvahu, súcit, limity lásky, neisté hranice medzi zámerom a akciou a medzi teóriou a praxou. Je zmesou protikladov. Stretávame sa s krehkosťou a silou, ktorá môže byť maskou pre tých najvýznamnejších ľudí.