blog

Stovky prečítaných kníh a spoznávanie nových ľudí vďaka Knihobežníkovi

streda 28. mája 2014 09:16
St 28.05. 2014 09:16
5 minút čítania 5

Magdaléna, Ivka a Miška  sú tri dámy, ktoré cez Knihobežník prečítali už desiatky kníh. Toto čitateľské nadšenie nemohlo ostať nepovšimnuté, a preto sme sa ich spýtali, ako sa im „knihobežníkuje“.

Čo najlepšie vám tento projekt dal?

Magdaléna: Projekt mi sprístupnil knihy, o ktoré by som sa normálne nezaujímala. Neznáme, staršie, ale zaujímavé. Napríklad kniha Ujo z Paríža, ktorá ma zaviedla do prostredia Moldavska. Dostala som sa aj ku klasike, ktorú som ešte doposiaľ nečítala, tak to teraz dobieham. Napríklad Zvonodrozdovo alebo Všetci ľudia budú bratia. A po tretie – vytvorili sme si knihobežnícku komunitu, v ktorej zdieľame svoju lásku ku knihám.

Ivka: Vďaka projektu som spoznala množstvo skvelých ľudí s rovnakou záľubou v knižkách a dostala som sa aj ku knihám, o ktorých by som sa nikdy nedozvedela. Za všetky spomeniem Smrť krásnych srncov, ktorú napísal Ota Pavel. A… vďaka projektu Knihobežník som sa dala na behanie. Projektu fandím od jeho spustenia a keď sa na jar 2011 naskytla možnosť bežať knihobežnícku štafetu v rámci ČSOB maratónu, nemohla som tam predsa chýbať. 🙂 Dovtedy som nikdy nebehala a po odbehnutí môjho úseku som si myslela, že je po mne. Ale chytilo ma to a dnes si už s chuťou trúfam aj na polmaratóny. 🙂

Miška: Prečítala som veľa zaujímavých kníh, spoznala nové spriaznené duše a manžela dohnala k hláškam typu Kde sa tu tie knihy vzali?, Zase nemáme na ne miesto! a Rob s tým niečo!. Možno sa časom dopracujeme aj k takejto: Tuto je nová polička na tie tvoje onálepkované knižky, nech už mám voľný stôl. 🙂 Vďaka Knihobežníkovi som sa dostala k čítaniu noviniek, na ktoré je dlhý poradovník v knižniciach, alebo k takým, ktoré si z rôznych dôvodov nemôžem momentálne kúpiť. Tiež aj ku starým, po ktorých by som sama od seba veru nesiahla. Nechávam sa inšpirovať hodnotením a hviezdičkami predchádzajúcich čitateľov, niektorých poznám síce len virtuálne, ale sú moja krvná skupina, tak si nechávam poradiť. No a tiež som si celkom odľahčila knižnicu, pretože posúvam prečítané knihy ďalej. A zase naopak: niektoré boli také skvelé, že som si ich kúpila, lebo musím mať aj vlastný výtlačok!

Postupne ste sa navzájom spoznali s ostatnými knihobežníkmi. Ako k tomu došlo?

Magdaléna: Najprv som porovnaním na Facebooku a prezývok na www.knihobeznik.sk zistila, že na mojom sídlisku sú aktívne ďalšie dve knihobežníčky. Tak som ich oslovila a stretli sme sa spolu na káve všetky tri. (pozn. red.: teraz už stačí napísať správu) Namiesto toho, aby sme si navzájom skrývali knihy, začali sme si ich odovzdávať osobne. Časom som založila skupinu na Facebooku pre banskobystrických knihobežníkov a vymieňali sme si informácie o knihách. Keďže sa k nám časom pridali aj ďalší knihobežníci z iných krajov Slovenska, začali sme si knihy vymieňať aj prostredníctvom pošty a robíme si na ne aj poradovníky. Ak sa k nám ale pridá niekto nový, tak mu prepustíme miesto v poradovníku, aby nemusel čakať na knihy.

Okrem Facebooku, mailov a pošty sme sa začali aj stretávať. Najprv v Banskej Bystrici. Postupne sa k nám pridali knihobežníčky z neďalekých Pliešoviec či Banskej Štiavnice. A tento rok sme mali aj stretnutie v Bratislave, na ktoré sme prišli aj my z Banskej Bystrice. Bolo nás tam asi 11.

Ivka: S ostatnými knihobežníkmi, vlastne knihobežníčkami, keďže sme v kontakte samé baby :-), sme začali komunikovať dosť rýchlo. Matne si spomínam, ako som sa usilovne snažila spájať si prezývky knihobežníkov s ich profilmi na Facebooku. Myslím, že možnosť uviesť svoje kontakty priamo v profile nebola od spustenia projektu. Dohadovali sme sa, kde si knižky navzájom schováme. Muselo to byť niekde na verejnom priestranstve, ale dobre ukryté, aby ich po dôkladnom pátraní našiel len ten, kto dobre hľadá. Postupne sme sa virtuálne na sociálnych sieťach spriatelili a začali sa stretávať.

Miška: To bola celkom zábavná náhoda, lebo Magda, ďalšia knihobežníčka a ja bývame blízko seba na jednom sídlisku. Väčšinou sme knihobežky (pozn.red.: knihobežnícke knihy) schovávali vo veľmi blízkom okolí, až sme nakoniec zistili, že si ich vlastne „točíme“ my tri akosi stále dookola, prípadne ešte pár ďalších ľudí z nášho mesta. Takže sme sa skontaktovali cez e-mail a Facebook a odvtedy sa stretávame, zhovárame a knihy si čoraz častejšie vymieňame aj osobne alebo poštou. Keďže mám malé deti, nie vždy môžem cestovať aj mimo mesta a hľadať či ukrývať tam knihu.

Prečítali ste desiatky až stovky kníh za pár rokov od registrácie v Knihobežníkovi. Poradíte recept, ako sa to dá?

Magdaléna: V podstate tých mojich 166 kníh ani nie je všetko, čo čítam. Okrem knihobežníckych kníh čítam aj vlastné. Mám veľkú knižnicu neprečítaných kníh. Mám teraz obdobie intenzívneho čítania, minulý rok som napríklad prečítala 88 kníh. Robí mi to veľkú radosť.

Ivka: Prečítať za tri a pol roka 86 kníh plus ďalšie „neknihobežnícke“ je veľmi jednoduché. Snažím sa čítať pravidelne, využívam dochádzanie do práce a celkovo veľa prečítam počas cestovania. A milujem lenivé dni, kedy si len tak „lebedím“ a čítam. Len by som ich chcela a potrebovala oveľa, oveľa viac – ako všetci. 🙂

Miška: Na úplnom začiatku bolo v mojom okolí málo kníh, takže som sa rozhodla, že budem čítať všetky, čo sa ku mne nejakým spôsobom dostanú – alebo niekedy skôr ja k nim, že áno… A že dám šancu aj takým neznámym. Niekedy sa to ukázalo ako dobrý ťah a bola som z knižiek príjemne prekvapená. Zároveň keď už niečo začnem čítať, tak to chcem aj dokončiť. Veď ako inak môžem povedať, či sa mi kniha páčila, alebo nie? A to naozaj je ich 226? 🙂

 

Knihobežníčky na záver ešte skonštatovali, že čítanie je pre nich objavovaním nových svetov, cestovaním v čase aj priestore a úplná závislosť! Ďakujeme za rozhovor aj inšpiráciu a želáme im nech prečítajú ešte stovky kníh. Pridajte sa k nim aj vy na www.knihobeznik.sk!

Ivka s knihou Hry a hrátky se zvířatky nad Parížom:

 

Magdalénka (úplne vľavo) a Miška (úplne vpravo) na jednom z knihobežníckych stretnutí v Banskej Bystrici:

 

Náš Instagram