blog

Rodičia, čítate si s deťmi?

štvrtok 24. júla 2014 10:01
Št 24.07. 2014 10:01

Čítanie knižiek je jednou z foriem ako rozvíjať osobnosť dieťaťa. Zlepšuje mu pamäť, rozvíja predstavivosť, obohacuje slovnú zásobu, dotvára morálne hodnoty či vytvára vzťah k vzdelaniu. Práve rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho podpora zo strany rodičov i blízkych je cieľom kampane „Spoznaj svoje dieťa“, ktorú spustila Nadácia pre deti Slovenska. Potrebu učiť deti čítať si knihy, pestovať k nim vzťah, ale i čítanie spolu s deťmi považuje za potrebné i detská psychologička Mgr. Miroslava Adamík – Šimegová.

Deti napodobňujú svojich rodičov

Kniha je predmetom rozvoja osobnosti i myslenia už u našich najmenších vo veku od jedného do troch rokov. Záujem batoľaťa o farby, obrazy, materiál či iné mnohé podnety sa postupne rozširuje na prezentovaný príbeh a samotnú rozprávku dosiahnutím predškolského veku.

Deti však tak, ako pri iných činnostiach, aj pri knihách vidia vzor vo svojich rodičoch. Pokiaľ vidia svojich rodičov, ako s knihou manipulujú a čo s ňou robia, stáva sa predmetom aj ich záujmu. Tento záujem sa prehlbuje a obohacuje práve tým, že rodičia svojmu dieťaťu z knihy čítajú, trávia s ním pritom spoločný čas, venujú sa jemu samotnému.

Je to čas, ktorý venujú iba jemu, a to má pre dieťa obrovský význam, hovorí Miroslava Šimegová o význame čítania a dodáva: „Minúty strávené rodičom pri detskej postieľke s rozprávkovou knihou v ruke a hlasným zanieteným čítaním rodiča sú pre dieťa fascinujúcim zážitkom, upokojujú ho, pripravujú na spánok, ale aj spôsobujú radosť a motivujú“. Mnohé deti chcú knihu čítať spolu s rodičom a tak sa niekedy z očakávaného rituálu stáva ďalšia aktivita, ktorá už neplní „predspánkový“ účel.

Deti nachádzajú v príbehoch vzor

Pri spoločnom čítaní kníh je nepopierateľný i vzťahový a osobnosť formujúci prínos. Samotný obsah rozprávky je totiž formujúcim faktorom osobnosti dieťaťa, najmä jej morálneho vývinu.

„Morálny vývin dieťaťa ako súčasť utvárania osobnosti je podmienený sociokultúrnou skúsenosťou dieťaťa, ktorú môže získať aj prostredníctvom prezentovaných príbehov – rozprávok, ktoré dieťa intenzívne prežíva“, hovorí Šimegová a pokračuje: „Dieťa akceptuje pravidlá, ktoré mu prezentujú výchovné autority, ešte nemá vlastný názor a za správne považuje to, čo mu predurčujú dospelí, čo je dobré (očakávané, vhodné) a čo naopak zlé, neprípustné (nevhodné)“.

S morálnym vývinom dieťaťa súbežne zároveň prebieha aj jeho emocionálny vývin, nakoľko dieťa ku všetkému, čo poznáva a prežíva, zaujíma určitý vzťah – emócie, rovnako k postavám a dejom prezentovaným v rozprávkach (dobrá princezná je pekná, zlá ježibaba je škaredá). Emócie regulujú správanie dieťaťa a sú pozorovateľné v jeho vlastnom správaní.

Z tohto dôvodu je vhodné, pokiaľ sú rozprávky v tomto veku jednoznačné, postavy sú identifikovateľné ako dobré či zlé a príbehy sú dejom primerané – dieťa v nich vie rozoznať dobré a zlé. Žiaľ niektoré rozprávky, ktoré v súčasnosti deťom prezentujeme síce sú moderné, pestrofarebné, bohaté na deje či osoby, avšak dieťa v nich problematicky rozlišuje – identifikuje očakávané reakcie postáv (čo sa má, nemá – v spoločnosti očakáva a čo nie), je zmätené, pretože nie všetky dobré postavy sa správajú očakávane a príbeh sa preň stáva síce veľmi zaujímavým, ale „morálne nejasným“.

Podobne sú na tom príbehy, v ktorých sú postavy len akýmisi karikatúrami živých osôb, a to žiaľ nielen výzorom, ale aj charakterom– povahou, poskytujú skôr nevhodné vzory správania paradoxne pozitívne oceňované (v súčasnosti sa dieťa napr. stretáva s postavami, ktoré ma pozitívne prijímať a hodnotiť aj ako hrdinov či hrdinky, ale nie sú tradične pekné, resp. sa ani dobre nesprávajú.

Pri výbere správnej knižky je dôležité zohľadniť vek

Vyberať knihu pre dieťa by sme mali hlavne vzhľadom na jeho vek – vývinovú úroveň, schopnosti, ale aj individuálne špecifiká (zážitky, rodinná situácia, prípadné krátkodobé ciele a pod.). Kniha a jej čítanie má niekoľko významných funkcií, vrátane relaxačnej, motivačnej, výchovnej i vzdelávacej.

U detí predškolského veku sa snažíme aj prostredníctvom rozprávok rozvíjať niekoľko významných vlastní emocionálnej inteligencie: sebaovládanie (počkať na šťastný koniec, ovládať hnev), taktiež súcit (empatia s tým, komu je ubližované, vnímanie krivdy dieťaťom), pochopenie (hlavne prirodzených dobrých a zlých vlastností ľudí), vytrvalosť a sebamotivovanie k činnosti („všetko sa na dobré obráti“, správať sa ako princezná a pod.).

Významný rozvoj osobnosti dieťaťa možno dosiahnuť práve prostredníctvom tradičnej čítanej rozprávky, príbehu s jasným dejom, šťastným koncom, dobrými i zlými postavami. Ide o rokmi overený recept na pokojný spánok detí, ale zároveň spôsob, akým prirodzene vniesť do života dieťaťa aj mravné normy a hodnoty. Rozprávky sú vyjadrením vnútorného sveta človeka, najjednoduchším a najčistejším výrazom psychických procesov v historickej podstate ľudstva. Zobrazujú archetypy v ich najjednoduchšej a najpresnejšej podobe a tým umožňujú porozumieť procesom odohrávajúcim sa v ľudskej psychike – „duši“.

Knihy pôsobia aj ako prevencia

Predškolské obdobie je charakteristické počiatkom rozvoja prosociálneho správania a empatie dieťaťa, preto je veľmi vhodné, keď rozprávky toto správanie potencujú. Motivačné rozprávky a príbehy môžu byť účinným nástrojom primárnej prevencie u predškolských detí a detí mladšieho školského veku, hlavne čo sa týka primárnej prevencie problémov v správaní, prevencie závislostí a sociálno-patologických javov.

Podstatou prevencie je pôsobiť na deti v útlom veku tak, aby získali základné predpoklady pre vek primeranú odolnosť voči stresu a negatívnym zážitkom, schopnosť robiť samostatné, resp. správne rozhodnutia, schopnosť konštruktívne riešiť problémy, prípadne si vyhľadať pomoc pri ich riešení, vyhranený negatívny vzťah, resp. postoj k užívaniu návykových látok a prejavom agresívneho správania, uplatňovanie adekvátnych sociálno-psychologických (komunikačných) zručností“, dopĺňa ďalší význam čítania psychologička. Knihy a čaro príbehov v nich ukrytých môžeme použiť tiež pri riešení nevhodného správania, kedy dokážeme cez príbehy vyvolať a upevniť vhodné správanie a naopak eliminovať nevhodné prejavy.

Pokiaľ chceme formovať vzťah detí ku knihe a čítaniu od detstva a aj v staršom školskom veku, mali by sme im byť v prvom rade sami príkladom. Dostupnosť vhodných kníh v domácnosti, spoločné čítanie, rodič ako príklad, rozvíjanie intelektuálnych záujmov dieťaťa (vzťah k literatúre a umeniu), dostatok času pre relax a oddych pri knihe v rodine tvoria ten správny základ vzťahu ku knihe a čítaniu aj v dospelosti.

Viac informácií:

www.spoznajsvojedieta.nds.sk

www.facebook.hodinadetom.sk