blog

Zlatá rybka by u Braňa Jobusa nepochodila

piatok 10. októbra 2014 01:39
Pi 10.10. 2014 01:39

S úsmevom tvrdí, že priania sa mu splnili všetky. Teda až na jeden. Vo vesmíre ešte nebol. Napísať knihu, bol tiež Braňov veľký sen a keď sa premenil na skutočnosť, neostalo len pri jednej. Po Láskavých rozprávkach a dobrodružstvách muflóna Anciáša (v ktorých bolo lásky na kýble) sa k slovu dostal červotoč Chrumo.  Pýtate sa, kto to je? No predsa muzikant!

Braňo Jobus napíše knihu za dva týždne a rukopis po sebe nečíta. Veď načo aj?! „Napíšem príbeh tak, ako to v danú chvíľu cítim. Dám do toho všetko, celé svoje srdce. Prečo by som to mal po čase meniť? S písaním je to ako s hudbou. Keď sa v nej začnete špárať, bude z toho nekonečné upravovanie,“ vysvetlil. Tento „kolotoč“ radšej prenechá (jeho slovami) na tety opravárky vo vydavateľstve.

Nájdu chyby, čiarky, sem-tam nejaký preklep, opakujúce sa slovo. „Trochu ma však zabolí, keď mi do príbehu primyslia vetu, ktorú by som nepoužil. Nechcem sa deťom prihovárať jazykom ťuťuli-muťuli. Bavím sa s nimi, akoby boli mojimi rovesníkmi. Ak v texte nepochopia dospelácky vtip, tak mu porozumejú o päť rokov, “  vysvetľuje autor.

Ak ste čítali niektorú z Braňových kníh, určite sa zhodneme na tom, že to nie je literatúra iba pre deti. Ako však  vznikol príbeh o červotočovi Chrumovi v knihe Ja nič, ja muzikant? „Jožko Ľupták (podľa mňa najlepší violončelista na Slovensku) mi raz povedal: Braňuško, v mojom dvestoročnom violončele našli červotoča. A ja na to: Jožko, ďakujem ti veľmi pekne. Ani o tom nevieš, ale práve si vymyslel rozprávkovú knižku.“

Už vtedy Braňo vedel, že červotoč sa bude v príbehu zavŕtavať do rôznych hudobných nástrojov. Nielenže si pochutná, ale sa aj naučí napodobniť ich zvuky. Zahryzne do violončela, fujary, klarinetu i basgitary (skupiny Kiss!), zahrá si so slovenskou dychovkou, ktorá skúša v ponorke pod hladinou Liptovskej Mary, dostane sa na letný hudobný festival, kde si s moľami zaspieva zádumčivé molové piesne. Príde aj do Žiliny, odhryzne si z organu a v konzervatóriu bude robiť skúšky za študentov. Tým jeho dobrodružstvá zďaleka nekončia.

Chrumo si uvedomí, že hoci muziku zbožňuje, zároveň ju ničí, keď chrúme hudobné nástroje. Snaží sa ovládať, no keď dostane príležitosť dirigovať symfonický orchester, plný eufórie zje svoju dirigentskú paličku (našťastie až po koncerte:).  Čo viac dodať, hudba na vás dýcha z každej strany knižky.

Braňo sa ako správny muzikant teší z toho, že prvýkrát napísal knihu o hudbe. V hlave nosí už námet na ďalšiu. Prezradíme, že bude o snoch. Tie Braňa fascinujú, obzvlášť, keď neostane len pri snívaní, ale stane sa z nich skutočnosť. „Je to nádherné. Osobne, si veľmi rád plním sny, je to moje hobby.“ I písanie k nim patrí. Berie ho vážne a chvíle, keď tvorí, považuje za slávnostné. „Skôr než začnem, dohodnem si sám so sebou termín, kedy sa pustím do písania. “

A keď príde deň D, tvorí o dušu spasenú. Na konte má Braňo i knihu z pubertálnych čias. Volá sa 60 tisíc křížů a na každej strane sú pokreslené kríže (čím vážnejšia zápletka, tým viac krížikov a naopak.). „Už som dostal ponuku, že mi ju vydajú, ale to by ste čítali asi osem sekúnd,“ usmeje sa Braňo. Počkáme si teda na ďalšiu. Téma snov napovedá, že to bude opäť raz čitateľský zážitok. Nič iné sa od autora s tak bohatou fantáziou, zrejme nedá čakať.